Za onoho času: Večer prvého dňa v týždni prišiel Ježiš ta, kde sa učeníci shromaždili a zatvorili dvere zo strachu pred Židmi, postavil sa doprostred izby a pozdravil ich: Pokoj vám! Keď to povedal, ukázal im ruky i bok. Učeníci sa však zaradovali, keď videli Pána. Tu im Ježiš znova povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás. Keď to dopovedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého, ktorým odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorým zadržíte, zadŕžajú sa im! Tomáš však, jeden z dvanástich, nazývaný Dvojčaťom, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. I povedali mu ostatní učeníci: Videli sme Pána! On im odvrával: Ak len neuvidím na jeho rukách jazvy po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch a nevložím mu ruku do boku, neuverím! O osem dní jeho učeníci boli zasa v tej (sieni) a aj Tomáš bol medzi nimi. Tu vošiel Ježiš, hoci dvere boly zatvorené, stal si doprostred a pozdravil ich: Pokoj vám! Potom hovoril Tomášovi: Daj sem prst a pozri moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci! Odpovedal mu Tomáš: Pán môj a Boh môj! Ježiš ho napomenul: Uveril si, pretože si videl, ale blahoslavení sú tí, ktorí nevideli, a uverili! Ešte veľa iných divov urobil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú zaznačené v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a vierou aby ste mali život skrze jeho meno.
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“[1] Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol[2] na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“[3] Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“[4] Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.[5]
[1]19-23: Mk 16, 14; Lk 24, 36-43. Ježišovo oslávené telo už nepodliehalo zákonom hmoty, a tak zatvorené dvere neboli na prekážku. – „Pokoj vám:“ bol zvyčajný vtedajší pozdrav, ale v Pánových ústach má plnší význam (porov. 14, 27; 16, 33).
[2] Ježišovo dýchnutie symbolizuje Ducha, ktorý je princípom nového stvorenia.
[3] V tomto texte sa uvádza ustanovenie sviatosti zmierenia; Pán Ježiš udeľuje apoštolom zvláštny dar Svätého Ducha a zvláštnu moc, aby mohli ľuďom odpúšťať hriechy.
[4] "A uverili" svedectvu apoštolov.
[5] 30-31 Tieto dva verše sú vlastne záverom Jánovho evanjelia. Neskôr bola pridaná 21. hlava, aby sa doplnilo tzv. "evanjelium štyridsiatich dní" (čo Ježiš hovoril učeníkom od svojho zmŕtvychvstania do nanebovstúpenia).
[1]19-23: Mk 16, 14; Lk 24, 36-43. Ježišovo oslávené telo už nepodliehalo zákonom hmoty, a tak zatvorené dvere neboli na prekážku. – „Pokoj vám:“ bol zvyčajný vtedajší pozdrav, ale v Pánových ústach má plnší význam (porov. 14, 27; 16, 33).
[2] Ježišovo dýchnutie symbolizuje Ducha, ktorý je princípom nového stvorenia.
[3] V tomto texte sa uvádza ustanovenie sviatosti zmierenia; Pán Ježiš udeľuje apoštolom zvláštny dar Svätého Ducha a zvláštnu moc, aby mohli ľuďom odpúšťať hriechy.
[4] "A uverili" svedectvu apoštolov.
[5] 30-31 Tieto dva verše sú vlastne záverom Jánovho evanjelia. Neskôr bola pridaná 21. hlava, aby sa doplnilo tzv. "evanjelium štyridsiatich dní" (čo Ježiš hovoril učeníkom od svojho zmŕtvychvstania do nanebovstúpenia).
A keď bol večer toho[1] prvého dňa v týždni, a dvere boly zatvorené, kde učeníci boli shromaždení zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a stal si uprostred a riekol im: Pokoj vám! A keď to povedal, ukázal im ruky a bok.[2] Zaradovali sa teda učeníci, že videli Pána. A riekol im zase: Pokoj vám! Ako mňa poslal[3] Otec, tak i ja posielam vás. Keď to riekol, vdýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha svätého.[4] Ktorým odpustíte[5] hriechy, odpúšťajú sa im, a ktorým zadržíte, zadržané sú. Ale Tomáš, jeden z dvanástich, ktorý sa nazýva Blíženec, nebol s nimi[6], keď prišiel Ježiš. Riekli mu teda iní učeníci: Videli sme Pána. Ale on im riekol: Ak len neuvidím jazvy od klinov na jeho rukách a nevložím svoj prst do miesta klinov a nevložím svoju ruku do boku jeho, neuverím.[7] A po ôsmich dňoch boli zase jeho učeníci vnútri a Tomáš s nimi. Prišiel Ježiš zatvorenými dvermi a stal si uprostred a riekol: Pokoj vám! Potom riekol Tomášovi: Vlož svoj prst sem a pozri mi na ruky a vztiahni svoju ruku a vlož do boku môjho, a nebuď neveriaci, lež veriaci. Odpovedal Tomáš a riekol mu: Pán môj a Boh môj![8] Riekol mu Ježiš: Že si ma videl, Tomášu, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli a uverili.[9] Ovšem i mnohé iné zázraky činil Ježiš pred očima svojich učeníkov, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. Ale tieto sú napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste jako veriaci mali život večný v jeho mene.[10]
[1] Tú istú nedeľu.
[2] Aby ho poznali k uverili, že je to on.
[3] Spasiteľ tou istou mocou a za tým istým cieľom posiela apoštolov, ako Boh Otec jeho poslal.
[4] Udelil im Ducha sv. a označil, že Duch sv. i od neho pochádza.
[5] Teraz dostali Ducha sv. odpúšťať hriechy, na Turice činiť zázraky a byť neomylnými.
[6] Nestalo sa to náhodou, lež riadením Božím. Tomáš svojou neverou vyliečil našu neveru. On pochyboval, aby sme my nemuseli pochybovať.
[7] Teda tvrdé podmienky.
[8] Tomáš podistým musel poslúchnuť P. Ježiša, a skutočne vložil do jeho rán svoju ruku, a keď sa presvedčil, zvolal: Ty si Boh môj a Pán môj!
[9] Tomáš síce videl P. Ježiša, ale len ako človeka, a preto mohol ešte vždy veriť o ňom to, že je spolu i Boh. A to nielen že uveril, ale i vyznal.
[10] S týmto sv. Ján mienil zavrieť svoje evanjelium. No neskoršie pridal i nasledujúcu hlavu, najskôr preto, aby podvrátil tú široko-ďaleko rozšírenú mýlnu mienku, že on bude žiť na veky.
[1] Tú istú nedeľu.
[2] Aby ho poznali k uverili, že je to on.
[3] Spasiteľ tou istou mocou a za tým istým cieľom posiela apoštolov, ako Boh Otec jeho poslal.
[4] Udelil im Ducha sv. a označil, že Duch sv. i od neho pochádza.
[5] Teraz dostali Ducha sv. odpúšťať hriechy, na Turice činiť zázraky a byť neomylnými.
[6] Nestalo sa to náhodou, lež riadením Božím. Tomáš svojou neverou vyliečil našu neveru. On pochyboval, aby sme my nemuseli pochybovať.
[7] Teda tvrdé podmienky.
[8] Tomáš podistým musel poslúchnuť P. Ježiša, a skutočne vložil do jeho rán svoju ruku, a keď sa presvedčil, zvolal: Ty si Boh môj a Pán môj!
[9] Tomáš síce videl P. Ježiša, ale len ako človeka, a preto mohol ešte vždy veriť o ňom to, že je spolu i Boh. A to nielen že uveril, ale i vyznal.
[10] S týmto sv. Ján mienil zavrieť svoje evanjelium. No neskoršie pridal i nasledujúcu hlavu, najskôr preto, aby podvrátil tú široko-ďaleko rozšírenú mýlnu mienku, že on bude žiť na veky.
