V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov[1] – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a povedal: „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti. Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi. Lebo v knihe Žalmov je napísané[2]: »Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,« a: »Jeho úrad nech prevezme iný.« Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš[3], počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.[4]“ A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“ Potom im dali lósy[5] a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.
[1] Petrov primát medzi apoštolmi je zjavný už v evanjeliách. Aj tu Peter vystupuje ako hlava Cirkvi. „Uprostred bratov“, t. j. kresťanov.
[2] Porov. Ž 69, 26 a Ž 109, 8.
[3] „Medzi nami žil“, doslovne: vchádzal a vychádzal (porov. Jn 10, 9; Sk 9, 28).
[4] Apoštolom mohol byť iba ten, kto bol s Ježišom počas jeho života i po jeho smrti, čiže bol svedkom jeho zmŕtvychvstania (porov. Sk 10, 39. 41).
[5] Lósy, ktoré mali zjaviť Božiu vôľu, pozná už Starý zákon (porov. Lv 16, 8; Nm 26, 52–55; Joz 7, 14).
V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov (a bol zástup ľudí spolu asi stodvadsať[1]) a riekol: Mužovia bratia, muselo sa naplniť Písmo[2], ktoré predpovedal Duch svätý ústami Dávidovými o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, ktorí chytili Ježiša; ktorý bol pripočítaný k nám a obdržal podiel v tomto úrade.[3] A on síce nadobudol si pole za mzdu neprávosti[4], a obesil sa a rozpukol sa na dvoje, až vykydly sa všetky črevá z neho. A známym stalo sa to všetkým, prebývajúcim v Jeruzaleme, tak že to pole ich jazykom nazýva sa Hakeldama, to jest: krvavé pole. Písané je totiž v knihe žalmov[5]: Buď jeho príbytok pustý, a nebuď, kto by prebýval v ňom, a: jeho biskupstvo vezmi iný. Treba teda, aby z týchto mužov, ktorí s nami bývali po všetok čas, v ktorom vchádzal a vychádzal[6] medzi nami Pán Ježiš[7], počnúc od Jánovho krstu až do dňa, v ktorom vzatý bol od nás, jeden z týchto stal sa s nami svedkom jeho vzkriesenia. Tu postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabas[8], ktorý sa menoval Spravedlivý, a Mateja. A modlili sa a riekli: Ty, Pane, ktorý znáš srdcia všetkých, ukáž, ktorého si vyvolil z týchto dvoch, aby prijal miesto tohoto úradu, a apoštolstvo, z ktorého uskočil Judáš, aby odišiel na svoje miesto. Potom podali im kôstky, a kôstka padla na Mateja, i pripočítaný bol k jedenástim apoštolom.
[1] Zástup ľudí spolu shromaždených bol do 120. Počet veriacich bol už vtedy omnoho väčší. I. Kor. 15, 6.
[2] Žalm 40, 10.
[3] Dolož: apoštolskom.
[4] Za nespravedlive nadobudnuté peniaze (za 30 strieborných) kúpili Židia hrnčiarovo pole.
[5] Žalm 68, 26; 108, 8. Čo sa tam hovorí o bezbožných vôbec a najmä o Achitofelovi, to tu právom na Judáša sa vzťahuje.
[6] T. j. obcoval.
[7] Od počiatku jeho verejného učiteľského úradu. Hlavná úloha apoštolov bola: po celom svete vydávať svedectvo o učení a skutkoch Pána a zvlášte o jeho vzkriesení, jako o najdokonalejšom dôkaze božského poslanstva.
[8] Syn Sabasov.
