Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch[1] a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý;[2] i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. Pavol hlása evanjelium a koná divy v Efeze. – Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.
[1]„Horné kraje“ sú Galácia a Frýgia. Pavol teda prišiel do Efezu po anatolskej náhornej rovine. Efez bolo kvitnúce hlavné mesto rímskej provincie Ázie, významné obchodné a kultúrne stredisko s 300 000 obyvateľmi. Pavol tu strávil viac než dva roky (19, 1–40). Spomínaní „učeníci“ ešte neboli kresťanmi (porov. v. 3 a 5).
[2] Udelil im sviatosť birmovania, v ktorej dostali Svätého Ducha.
Medzitým, čo Apolo bol v Korinte[1], stalo sa, že Pavel pochodil po horných stranách[2], prišiel do Efezu[3] a našiel tu niektorých učeníkov, i riekol im: Či, keď ste sa stali veriacimi, prijali ste Ducha svätého? A oni mu riekli: Ba ani sme nepočuli, že je Duch svätý. Vtedy riekol:, Na koho ste teda pokrstení? Ktorí riekli: Na krst Jánov.[4] I riekol Pavel: Ján krstil ľud krstom pokánia a riekol, aby verili v toho, ktorý mal po ňom prísť, to jest v Ježiša.[5] Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.[6] A keď Pavel kládol na nich ruky, sostúpil na nich Duch svätý, i mluvili jazykmi a prorokovali. A bolo všetkých asi dvanásť mužov. I vošiel do synagógy a smele mluvil po tri mesiace[7], prednášal a presvedčoval o kráľovstve Božom.
[1] Srov. 18, 19—27.
[2] Pavel vyplnil svoj daný sľub.
[3] Mesto Efez bolo v tamejšom čase hlavným mestom rímskej miestodržiteľskej Ukrajiny v Ázii, v ňom sa r. 431 vydržiaval druhý všeobecný snem cirkevný.
[4] Pokrstený uznal nadväznosť toho, na koho sa dal pokrstiť, patril k jeho prívržencom.
[5] Ján krstil, aby sa ľudia obrátili a robili pokánie; Kristus, aby sa posvätili.
[6] T. j. za kresťanov, aby nosili meno Kristovo.
[7] Cez týždeň sv. Pavel pracoval a len v sobotu učil v synagóge.