V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“^[1] To povedal o Duchu, ktorého mali dostať^[2] tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

^[1] Iz 58, 11.
^[2] Duch Svätý ešte nebol zoslaný.

A v posledný^[1], veliký deň sviatku stál Ježiš, volal a riekol: Jestli kto žížni, nech príde ku mne a nech sa napije. Kto verí vo mňa, tomu, jako Písmo hovorí, potečú z útroby^[2] (z tela) potoky vody živej. A toto povedal o Duchu (svätom), ktorého mali dostať tí, ktorí uveria v neho: nebol totiž ešte Duch daný, poneváč Ježiš ešte nebol oslávený.

^[1] Posledný deň sviatku bol najslávnejší; vtedy kňaz načieral vodu z prameňa Siloe a lial ju na oltár na znak radosti, pričom sa spievala pieseň Izaiášova. (12, 5.) „Načierať budete s radosťou zo žriedel Spasiteľových.“ Toto bolo príležitosťou Spasiteľovi, že povedal nasledujúcu reč.
^[2] Z útroby, t. j. zo vnútra, z podstaty, z jeho ducha a smýšľania potečú dary Ducha svätého, ktorými aj druhých občerství.