Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás.^[1] Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.^[2] A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

^[1] Tretia potešujúca myšlienka pre učeníkov a pre celú Cirkev je mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.
^[2] Ježiš ako človek je menší od Otca.

Odpovedal Ježiš a riekol mu: Keď ma kto miluje, zachová moje reči, a môj Otec bude ho milovať, a prijdeme k nemu a spravíme si príbytok u neho.^[1] Kto ma nemiluje, nezachováva moje reči^[2]; a reč, ktorú ste počuli, nie je moja, ale Otca, ktorý ma poslal. Toto mluvil som vám, pokým zostávam u vás. Ale Potešiteľ, Duch svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, ten vás naučí všetkým veciam a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám^[3] zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie jako svet dáva, ja vám ho dávam. Nermúť sa srdce vaše, ani sa nestrachuj. Počuli, ste, že som vám ja riekol: Odchádzam, no zase prijdem k vám. Keby ste ma milovali, zaiste by ste sa radovali, že idem k Otcovi; lebo Otec je väčší^[4] odo mňa. A teraz povedal som vám, prv než sa to stane, aby ste verili, keď sa stane. Už nebudem mnoho mluviť s vami, lebo prichádza knieža^[5] tohoto sveta, hoci nemá do mňa ničoho^[6], ale aby svet poznal, že milujem Otca, a tak činím, ako mi Otec dal rozkaz. Vstaňte, poďme odtiaľto.^[7]

^[1] Odpovedá na Tadeášovu otázku, že sa zjaví len tým, ktorí ho milujú.
^[2] Ten, kto ma nemiluje, neprijíma ma za Messiáša, lebo keď sa mu i zjavím, on to neuzná.
^[3] Židovský pozdrav pri odchode, alebo i pri príchode: Pokoj s vami! No čo Spasiteľ povedal, to i urobil, t. j. zanechal im vnútornú spokojnosť ducha.
^[4] Je tu reč o ľudskej prirodzenosti P. .Ježiša, lebo len táto mohla ísť k Otcovi, a Syn, ako človek, je menší od Otca.
^[5] Diabol, satan.
^[6] Poneváč P. Ježiš nemal žiadneho hriechu, preto satan nemal do neho žiadnej zádrapky. Avšak predsa sa mu dal zabiť pomocou Židov, preto, že to on tak chcel.
^[7] Tu P. Ježiš vstal a odišiel i s apoštolmi z tej miestnosti, kde bola posledná večera. Nasledujúcu reč hovoril im už na ceste na horu Olivovú.