Keď v hlbokom mlčaní všetko sa hrúžilo a noc bola v polovici svojej cesty, sostúpilo, Pane, tvoje všemohúce Slovo s nebies, s kráľovského trónu. Pán kráľuje, obliekol si vznešenosť, moc obliekol si Pán, prepásal sa.
Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice, zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu. Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
Lebo keď všetko hlboká tichosť zakrývala a noc v polovici svojho behu bola, sostúpilo tvoje všemohúce slovo[1] s neba, s kráľovského trónu[2] ako hrozný bojovník, do prostred zeme, k vyplieneniu (oddanej)...
[1] Tvoj rozkaz.
[2] Cirkev svätá predstavuje slovami v. 14. a 15. verši príchod Spasiteľa a jeho narodenie v časnosti — vo vchode sv. omše na nedeľu na narodení Pána.
[1] Tvoj rozkaz.
[2] Cirkev svätá predstavuje slovami v. 14. a 15. verši príchod Spasiteľa a jeho narodenie v časnosti — vo vchode sv. omše na nedeľu na narodení Pána.
