Vzbudím si kňaza verného, ktorý bude konať podľa srdca a duše mojej: a vybudujem mu dom stály, a chodiť bude pred Pomazaným mojím po všetky dni. Pamätaj, Pane, na Dávida: a na všetku jeho starostlivosť.
Potom si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A zbudujem mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mojím pomazaným [1]. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, že prisahal Pánovi a mocnému[2] Bohu Jakubovmu zložil sľub...
[1] Pomazaný, pred ktorým bude kráčať veľkňaz, bude kráľ.
[2] „Mocný Jakubov“ je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).
A vzbudím si kňaza verného,[1] ktorý bude konať podľa srdca a duše mojej: a vybudujem mu dom stály, a chodiť bude predo mnou ako pomazaný môj po všetky dni. Pamätaj, o Pane, na Davida, a na jeho všetku tichosť.[2]
[1] Ktorý sa bude v tom Bohu ľúbiť, v čom sa synovia Heliho previnili.
[2] Na jeho starostlivosť o vystavenie Boha dôstojného príbytku.
