Knieža kňazské, to je veľkňaz medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu vyliaty bol olej pomazania, a ktorého ruky sú posvätené ku kňazstvu, a je oblečený do svätého rúcha: vo všetkom musel sa stať podobným svojim bratom. Aby mohol byť (ich) milosrdným a verným velkňazom pred Bohom a usmieril (ho) za hriechy ľudu. Kňaz nech je svätý, lebo i ja som svätý, Pán, ktorý vás posväcujem.
Ale kňaz, ktorý je najvyšší medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania a ktorého posvätili a obliekli do posvätného rúcha, nenechá si rozpustené vlasy, ani si neroztrhne rúcho. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom[1], aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A ty ho uctievaj, lebo on predkladá chlieb svojho Boha. Nech ti je svätým, lebo ja, Pán, ktorý vás posväcujem, som svätý!
[1] Bolo vhodné, aby prijal ľudskú prirodzenosť i s jej slabosťami okrem hriechu, lebo prišiel vykúpiť ľudí, a nie anjelov.
Knieža kňazské, tojest najvyšší kňaz medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu vyliaty bol olej pomazania a ktorého ruky ku kňažstvu sú posvätené a je oblečený do svätého rúcha, nech svojej hlavy neodkryje a rúcha neroztrhne. A preto musel sa vo všetkom pripodobniť bratom, aby bol milosrdný a verný veľkňaz u Boha, že by znovu usmieril hriechy ľudu.
[1] A chleby predloženia
[2] obetujú. Teda nech sú svätí, lebo i ja som svätý, ja Pán, ktorý ich posväcujem. Ja som dobrý pastier a poznám svoje, a moje poznajú mňa.
[1] Spasiteľ musel mať telo nielen preto, aby v ňom a ním premohol diabla, ale i preto, aby z vlastnej zkúsenosti poznal bôle i trápenia i prudkosť pokúšaní, a tak aby bol tým milosrdnejší a tým výdatnejšie primlúval sa za nás u Boha.
[2] Hebr.: Chlieb svojho Boha.
