Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.^[1]

^[1] Túto reč Pán povedal v kafarnaumskej synagóge pred veľkým zástupom. Prisľubuje nadprirodzený pokrm. Je to zrejme sviatostný chlieb a nápoj, Eucharistia, ktorú potom ustanovil pri Poslednej večeri. Z jeho výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne, nie iba obrazne a duchovne.

Lebo moje telo opravdive je pokrmom a moja krv je opravdive nápojom. Kto jie moje telo a pije moju krv, prebýva^[1] vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem pre Otca^[2], tak i ten, ktorý mňa jie, tiež bude žiť pre mňa. Toto je chlieb, ktorý s neba sostúpil; nie jako (vaši) otcovia jedávali mannu a pomreli. Kto jie tento chlieb^[3], bude žiť na veky.

^[1] Už i hmotné pokrmy majú vplyv na bytnosť ľudskú. (Od mäsa smelý, dravý; od zelenín krotký.) No tým viac to platí o tele Kristovom; skrze hodné prijímanie bývame účastní prirodzenosti božskej.
^[2] T. j.: Ako ja žijem večne blaženo, preto, že mám s Otcom tú istú podstatu: takto i človek bude žiť večne blaženo, keď sa zúčastní mojej božskej prirodzenosti.
^[3] Pán hovorí ta len o chlebe, z čoho následkuje cirkevný snem tridentský, že požívať Pána pod spôsobom chleba dostačí.