Bratia, viacerí sa museli stať kňazmi, lebo smrť im prekazila zostať (kňazmi) navždy. Ale Ježiš, pretože zostáva naveky, má kňazskú hodnosť, ktorá neprechádza na iného. Preto môže dokonale spasiť tých, ktorí jeho prostredníctvom pristupujú k Bohu, lebo ostáva vždy nažive a oroduje za nás. A takého Veľkňaza sme naozaj potrebovali: Svätého, nevinného, nepoškvrneného, bezhriešneho, povýšeného na nebesia, ktorý nemusí, ako (obyčajní) veľkňazi, deň po deň prinášať obetu najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Urobil to raz navždy, keď obetoval seba samého, Ježiš Kristus, náš Pán.
A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.
xxx
