Bratia! Súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú rovné sláve, v ktorej sa máme zjaviť. A všetko stvorenie s dychtivou túžbou očakáva toto zjavenie sa synov Božích. Lebo stvorenie bolo podrobené ničomnej márnosti nie dobrovoľne, ale vôľou toho, ktorý ho podrobil v nádeji, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy (a bude mať účasť) na slobodnej sláve dietok Božích. A vieme, že všetko stvorenie spoločne vzdychá a spoločne sa svíja v bolestiach až dosiaľ. A nielen ono, ale aj my sami, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my sami v sebe steneme a očakávame synovstvo Božie i vykúpenie svojho tela v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.
A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz.[1] A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo[2], vykúpenie svojho tela.
[1] Prvotným hriechom bola narušená aj celá príroda a až doteraz trpí a vzdychá pod ťarchou hriechu. Hriešny človek ju zneužíva na zlé ciele a tak ju hanobí. V budúcej sláve aj jej sa prinavráti hodnosť, ktorú jej určil Stvoriteľ.
[2] Adoptívne synovstvo je už získané, no očakávame plnosť jeho účinkov: „vykúpenie tela“ čiže slávne vzkriesenie (1 Kor 15, 45–49).
Tak myslím, že trápenia terajšieho času nie sú hodné tej budúcej slávy, ktorá sa zjaví na nás. Lebo očakávanie[1] tvorstva[2] čaká na zjavenie[3] synov Božích. Nakoľko pominuteľnosti poddané je tvorstvo[4], nie samochtiac, ale pre toho[5], ktorý ho poddal v nádeji, že i samo tvorstvo vysvobodí sa od služby porušenia na slávnu svobodu synov Božích. Veď vieme, že všetko stvorenie vzdychá[6] a k pôrodu pracuje až posaváď. A nielen ono, ale i my sami, ktorí máme prvotiny[7] Ducha, i my sami v sebe vzdycháme a očakávame prijatie za synov Božích, vykúpenie[8] nášho tela.
[1] Očakávanie, vlastne: vyzeranie, vyhliadanie.
[2] Tvorstvo = stvorené veci: zvery, rastliny, atď., všetko sa protiví smrti, porušeniu, v čom sa javí jeho túžba po prvotnom stave.
[3] Oslávenie, jaké budú mať po súdnom dni synovia Boží, dobrí, duchovní kresťania.
[4] Tvorstvo je po páde Adamovom nútené slúžiti márnym, prevráteným žiadostiam človeka. Človek ho nadužíva i proti Bohu. Tento stav je pre tvorstvo násilný, preto žiada vysvobodiť sa z neho.
[5] Pre Boha, ktorý tvory poddal márnosti, dal im i nádej vysvobodenia.
[6] Vzdychanie a pracovanie k pôrodu ukazuje na namáhanie sa po lepšom stave. Keď už túžba prírody nie je daromná, tým menej túžba milosti (Tom.) po oslávení.
[7] Ktorí máme prvé dary, t. j. Ducha svätého.
[8] Vykúpenie od porušiteľnosti, t. j. vzkriesenie.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.