[1] Tento zázračný rybolov nie je totožný s tým, o ktorom hovorí Ján (21, 1-8) po Kristovom zmŕtvychvstaní, hoci sa navzájom podobajú.
Raz stalo sa, keď sa zástupy valily na neho, aby počuly slovo Božie, a on stál vedľa jazera[1] Genezaretského, že videl dve lode stáť u jazera: rybári však boli vystúpili a vypierali siete. Vstúpil na jednu loď, ktorá bola Šimonova, a prosil ho, aby trochu odtrhol od zeme. A keď si sadol, učil z loďky zástupy.[2] A keď prestal mluviť, riekol Šimonovi: Zavez na hlbinu a rozostrite si siete na lovenie. A odpovedal Šimon a riekol mu: Učiteľu, cez celú noc sme pracovali a ničoho sme nechytili, ale na tvoje[3] slovo rozostrem sieť. A keď to urobili, zachytili veľké množstvo rýb, až sa im trhala sieť. Tu zakývali súdruhom, ktorí boli na druhej lodi, aby prišli a pomáhali im. I prišli a naplnili obe loďky, tak že sa skoro, ponorily. Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovi a riekol: Odíď odo mňa, Pane, lebo som človek hriešny.[4] Hrôza ho zaiste nadišla, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktorý vykonali[5]; podobne i Jakuba a Jána, synov Zebedejových, ktorí boli súdruhmi Šimonovými. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš už ľudí loviť.[6] A keď pritiahli lode k zemi, zanechali všetko a išli za ním.
[1] Mar. 1, 16.
[2] Loď Šimonova predstavuje cirkev, Peter kormidelníka: kde je Peter, tam je cirkev.
[3] Silná viera a ochotná poslušnosť dala do úst Petrovi tieto slová, lebo bezpodmienečne dôveruje v slovách Spasiteľových.
[4] Nie som hodný byť v tvojej blízkosti.
[5] Vycítili totiž účinok vyššej moci.
[6] V prenesenom smysle k podobnému, lenže ku vznešenejšiemu úkolu povoláva Petra. Jeho sieťou má byť slovo Božie, ktoré má ohlasovať, lodičkou cirkev, do ktorej má ľudí shromažďovať, ľudia rybmi a celý svet morom. Aby však s výsledkom mohol loviť, k tomu ťiež potrebné je účinkovanie vyššej moci, milosti Kristovej.
