Ja k tebe oči svoje pozdvíham, ktorý na nebesiach prebývaš. Hľa, ako oči sluhov sú na rukách svojich pánov. Ako oči služobníc na rukách svojej panej: tak oči naše na Pánovi, Bohu našom, sú, kým sa nezmiluje nad nami. Zmiluj sa nad nami, Pane, zmiluj sa nad nami.
Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania;
K tebe pozdvihujem svoje oči, ktorý prebývaš v nebesiach. Ajhľa, ako oči služobníkov k rukám svojich pánov. Ako oči služobnice k rukám svojej panej:[1] tak (obrátené) sú naše oči k Pánu, nášmu Bohu, kým sa smiluje nad nami. Smiluj sa nad nami, Pane, smiluj sa nad nami, lebo sme potupou veľmi nasýtení.
[1] Hľadia im z očú vyčítať ich žiadosť, tak aj Izrael hľadí stále na Boha, kedy sa nad ním smiluje.
