Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského[1] čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.[2] Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.[3]
[1] Genezaretské jazero sa volalo aj Galilejským alebo Tiberiadským morom. Tiberiadským podľa mesta Tiberiady (na západnom brehu jazera), ktoré vystaval Herodes Antipas a nazval podľa rímskeho cisára Tibéria.
[2] Toto je druhá Veľká noc Ježišovej verejnej činnosti. O prvej hovorí Jn 2, 13 a o tretej Jn 11, 55 n. – Ježiš sa preplavil k Betsaide, ako hovorí Lk 9, 10.
[3] Mt 14, 13-21; Mk 6, 32-44; Lk 9, 10-17. Udalosť opisujú aj synoptici. Ján sa skôr zameriava na také podrobnosti, ktoré ostatní evanjelisti nespomínajú. V jeho podaní je zvýraznená Ježišova iniciatíva a zrejmý súvis s Eucharistiou.
Potom odišiel Ježiš za more Galilejské, to jest Tiberiadské[1] a veľké množstvo šlo za ním, preto, že videli zázraky, ktoré konal na tých, ktorí boli nemocní. Vyšiel teda Ježiš na horu a tam sedel so svojimi učeníkmi. A bola blízko Veľká noc, sviatok židovský. Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že preveliký zástup ide k nemu, riekol Filipovi: Zkade nakúpime chleba, aby sa títo najedli?[2] A to riekol, aby ho zkúšal[3]; lebo on sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: Za dvesto desiatnikov chleba nedostačí im, aby sa jednému každému len málo čo ušlo. Riekol mu jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu jeden chlapec, ktorý má päť chlebov jačmenných a dve ryby; ale čo je to medzi toľkých? Tedy riekol Ježiš: Kážte ľuďom posadiť sa. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Posadalo ši mužov počtom okolo päťtisíc. Tu Ježiš, vzal chleby a keď vykonal vďaky, rozdával[4] sediacim, a podobne i z rýb, koľko chceli. A keď sa nasýtili, riekol svojim učeníkom: Posbierajte odrobinky, čo pozostaly, aby nezahynuly.[5] I posbierali a naplnili dvanásť košov odrobinkami z päť jačmenných chlebov, ktoré pozostalý tým, ktorí jedli. Keď teda tí ľudia videli, zázrak, ktorý Ježiš učinil, hovorili: Toto je zaiste ten prorok, ktorý má prísť na svet.[6] Keď teda Ježiš poznal, že chcú prísť, aby ho chytili a učinili kráľom, ušiel znovu na horu on samotný.
[1] Na západnom brehu mora Genezaretského Iežalo mesto Tiberias; po ňom nazýva sa i Tiberiadským.
[2] To sa preto pýtal apoštolov, aby vzbudil ich pozornosť na zázrak nastávajúci.
[3] Či verí.
[4] On vlastne dával učeníkom, a títo to dávali zástupu.
[5] Toto kázal preto, aby bol zázrak tým nápadnejší, keď z 5 chlebov ostalo 12 košov odrobiniek.
[6] T. j. Mesiáš.
