Boh v svojom svätom príbytku, ktorý pripravuje dom svorným, dáva moc a udatnosť svojmu ľudu. Vstáva Boh, rozprašujú sa jeho nepriatelia a utekajú pred ním tí, ktorí nenávidia ho.
On je Boh vo svojom svätom príbytku. On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
...ktorý je otec sirôt a sudca vdôv. Boh v svojom mieste svätom. Boh, ktorý tých, čo sú jedného zvyku, dáva bývať v (jednom) dome:[1] ktorý vyvádza uväznených mocou, podobne i tých, ktorí vzdorujú, tí prebývajú v hroboch.[2] Predivný je Boh v svojich svätých bytoch, Boh izraelský, on sám dáva moc, a silu svojmu ľudu. Chválený buď Boh! Nech vstane Boh,[3] že sa rozpŕchnu jeho nepriatelia: a utečú od jeho tvári tí, ktorí ho nenávidia.
[1] Boh dáva tým, ktorí skrze jednu vieru jedny zvyky (mravy) majú, v dome, v rodine bývať. Kristus svojim v jednej cirkvi, alebo v užšom zmysle rehoľníkom v jednom kláštore.
[2] Aj takých, ktorí ho často rozhorčovali a z trestu smrti prepadli, vyviedol Boh z Egypta: narážka na hroby neveriacich Izraelitov, ktorí pomreli na púšti. Tak Boh privedie i vzdorovitých, keď sa obrátia, k sebe.
[3] Tieto slová nechával hovoriť Mojžiš, keď brali archu, aby ju niesli do boja. alebo v púšti ďalej išli.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.