Bože, náš ochranca, pohliadni a pozri na tvár svojho pomazaného.^[1] Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

---

^[1] Pútnici, keď došli do chrámu, modlievali sa aj za „pomazaného“, za kráľa.

Ochranco náš, pozri Bože, a pohľad na tvár pomazaného svojho.^[1] Lebo lepší je deň jeden v sieňach tvojich, ako tisíc (inde).^[2] Radšej chcem byť odhodeným v dome svojho Boha: ako bydlieť v stanoch hriešnikov.^[3] Jak premilé sú príbytky tvoje, Pane zástupov! Túži, až omdlieva duša moja po Pánových sieňach. Moje srdce a moje telo plesajú k Bohu živému.^[4]

---

^[1] Na kráľa. Kresťan tu myslí na veľkého Pomazaného, ktorý oroduje za nás u otca, aby aj on bol vzatý do počtu pomazaných skrze neho.
^[2] Ako tisíc strávených po márnostiach sveta.
^[3] Hebr.: Radšej chcem ležať na prahu v dome svojho Boha (konať vi ňom najnižšie služby), ako zostávať v stanoch hriešnikov.
^[4] Ktorý je v chráme zvláštnym spôsobom medzi svojím ľudom prítomný, kde pri obetách hľadiac na vieru a ľútosť obetujúcich pre budúce zásluhy Kristove udeľuje povzbudzujúcu a posväcujúcu milosť.