Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“ Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“ Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal,^[1] že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

^[1] Abrahám sa zaradoval, keď mu Boh prisľúbil, že z jeho pokolenia sa narodí Mesiáš (porov. Gn 12, 2 a nasl.; 18, 18; 22, 16-18). Pravda, nejako mohol dostať aj priame videnie o mesiášskom období.

Kto z vás obviní ma z hriechu? Keď vám hovorím pravdu, prečože mi neveríte? Kto je z Boha^[1], počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. Tu odpovedali Židia a riekli mu: Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán^[2] a máš diabolstvo? Ježiš odpovedal: Ja nemám diabolstva, ale ctím svojho Otca, a vy ste ma zneuctili. No ja nehľadám vlastnej slávy; jesto, kto hľadá, a bude súdiť.^[3] Veru, veru, povedám vám: Jestli kto zachová moju reč, neuvidí smrti na veky.^[4] Tu riekli Židia: Teraz sme poznali, že máš diabolstvo. Abrahám umrel i proroci, a ty hovoríš: Jestli kto zachová moju reč, neokúsi smrti na veky. Či si ty väčší, nežli náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci pomreli. Kým činíš sám seba? Ježiš odpovedal: Jestli ja oslavujem sám seba, moja sláva je nič; môj Otec je ten, ktorý ma oslavuje, o ktorom vy hovoríte, že je váš Boh.^[5] A nepoznali ste ho, ale ja ho znám, a keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobný luhár. Ale znám ho a jeho reč zachovávam. Abrahám, váš otec, zaplesal, že uvidí môj deň: i videl a zaradoval sa.^[6] Tu riekli mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma si videl? Riekol im Ježiš: Veru, veru, povedám vám: Ja som prv, nežli bol Abrahám.^[7] Tedy dvíhali kamene^[8], aby hádzali na neho; ale Ježiš sa skryl a vyšiel^[9]z chrámu.

^[1] Kto má dobrú vôľu.
^[2] Samaritáni boli odvekými nepriateľmi Židom. Smysel je: že si ty naším nepriateľom a že ti zlý duch zmiatol rozum?
^[3] T. j. Otec potresce tých, ktorí mňa potupia.
^[4] T. j. nikdy neumre duševne.
^[5] Oslavuje ma zázrakmi.
^[6] Videl v predpeklí.
^[7] P. Ježiš poukazuje na svoje božstvo; on ako Boh je od večnosti.
^[8] Tam boly navozené kamene, keďže vtedy ešte dostavovali chrám.
^[9] Ako sa to stalo, nevieme. Možno, že sa učinil neviditeľným.