• Tag Is sviatok I. triedy (festum I. classis) [1962]
  • On 16.06.2023
    Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.).
  • On 24.06.2023
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • On 01.07.2023
    Cena nášho vykúpenia. - Liturgia Veľkého piatku, sviatky Božieho Tela a Božského Srdca nás už upozomily na nesmiernu cenu nášho vykúpenia. Dnes sa Cirkev venuje výlučne mystériu, ktoré sa každodenne odohráva na našich oltároch, keď na slová premenenia víno v kalichu premení sa na Krv Ježila Krista. Tento sviatok ustanovil Pius IX. r. 1849 po šťastnom návrate do Ríma. Dnešnú vysokú hodnosť prisúdil mu Pius XI. r. 1934 na pamiatku osláv tisíceho deväťstého výročia smrti Spasiteľovej. Vďačným srdcom si pripomíname, že Baránok Boží nás vykúpil svojou predrahou Krvou (intr., lekcia). Túto Krv s vodou vylial Spasiteľ na kríži zo svojho Srdca (evanj.). Tá istá Krv pramení na našich oltároch z najsv. obety (ofert.). Kristova prítomnosť pod spôsobom vína, ako Krv, ktorá smyla hriechy sveta, je nám predobrazom jeho príchodu na konci časov (kom.).
  • On 05.07.2023
    Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane! - Sv. Cyril, krstným menom Konštantín, a Metod, rodní bratia, pochádzali zo Solúna (Thessalonika, dnešné Saloniki). Metod sa zasvätil službe Božej a vstúpil do kláštora na vrchu Olympe v Malej Ázii. Sem ho nasledoval onedlho i brat Konštantín. Cisár Michal III. vyslal sv. bratov r. 860 obrátiť pohanských Kazarov pri Čiernom mori. Tu našiel Konštantín ostatky sv. Klimenta I., pápeža a mučeníka (sviatok 23. nov.). R. 863 sv. bratia prišli na pozvanie veľkomoravského kniežaťa Rastislava na Moravu a účinne pracovali najmä medzi Slovákmi. Sostavili slovanské písmo (glagolika) a sväté knihy poprekladali do starobulharského jazyka, ktorý ovládali a ktorý bol aj Slovákom srozumiteľný. Obžalovaní, že zavádzajú slovanskú liturgiu, r. 867 putovali do Ríma, nesúc so sebou ostatky sv. Klimenta. Tu sa pred Hadriánom II. skvele ospravedlnili. Ale Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril, a r. 869 zomrel svätou smrťou. Pochovali ho s veľkou poctou v bazilike sv. Klimenta. Pri druhej rímskej návšteve r. 869 pápež Hadrián II. vysvätil sv. Metoda za biskupa a v hodnosti arcibiskupa vyslal ho na Moravu a na Slovensko. Pre stále osočovanie so strany nemeckého kléru - ktorý ho poltreťa roka držal v zajatí - r. 879 alebo 880 putoval tretí raz do Ríma, aby sa pred sv. Stolicou ospravedlnil. Zomrel r. 885 v utorok Veľkého týždňa (6. apr.). Pochovaný bol vo svojom biskupskom chráme, ktorý, možno, bol v našej Nitre (azda na moravskom Velehrade alebo na Devíne). Omša oslavuje sv. bratov ako horlivých slovanských apoštolov (orácia, evanjelium), arcipastierov (intr., lekc.). V obetnom spoločenstve s Kristom a jeho svätými obdivujeme ich apoštolské dielo, ktoré pomocou milosti Božej vykonali (ofert.), a im podobne chceme vydávať svedectvo o viere (kom.).
  • On 15.08.2023
    Znamenie veľké ukázalo sa na nebi (intr.). - Sviatok blaženej smrti a slávneho nanebevzatia Panny Márie. Nanebevzatie Bohorodičky je dogmou, slávnostne vyhlásenou 1. nov. 1950 pápežom Piom XII. Boh urobil s ňou výnimku pri počatí, že nepodliehala zákonu dedičného hriechu; ale výnimku tvorí aj jej smrť: zomrela, lenže Boh ju po smrti vzkriesil a jej telo, z ktorého zrodil sa Syn Boží, nesmelo podľahnúť porušeniu. Obvyklé svätenie zelín vzniklo z prirovnania P. Márie ku „kvetom poľným a ľaliám údolí“ a z príjemnej vône jej čností. Treba tu myslieť aj na nábožné podanie, keď apoštoli otvorili Máriin hrob, našli v ňom kvety, a nie jej telo. Pôvod tohto sviatku (ako Dormitio B. M. V. - Usnutie bl. Panny Márie) dá sa na Východe sledovať až do čias pred chalcedonským snemom (451), na Západe jestvoval isto už v siedmom storočí. Po slávnostnom vyhlásení nanebevzatia prebl. P. Márie za článok viery omša sviatku dostala nový formulár. Vyzdvihuje sa v ňom víťazstvo Matky Božej, jej sláva a jej mocná prímluva.
  • On 29.09.2023
    Quis ut Deus? - Kto je ako Boh? - Ako vodca nebeského vojska bojuje proti zlým duchom. V Starom zákone bol ochrancom vyvoleného národa, teraz stráži nad Cirkvou Kristovou. Je ochrancom a vzorom bojovníkov Božích. Jeho ochrane a vedeniu sú sverené i duše zomierajúcich. Michael znamená „Kto je ako Boh?“ Úcta sv. Michala je v Cirkvi prastará. Už Konštantín Veľký mu postavil chrám na Východe pri Bospore. Dnešný sviatok je výročím posviacky chrámu sv. Michala v Ríme pri Via Salaria. Za dlhý čas býval jediným sviatkom sv. anjelov. Spájame sa s anjelmi v chválení Boha (intr., grad., kom.), spomíname si na všetkých anjelov (or.), lebo prostredkujú medzi Bohom a ľuďmi (lekc.), strážia ľudí (ev.) a prednášajú Bohu naše modlitby (of.).
  • On 02.11.2023
    Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.
  • On 11.11.2023
    Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom.
  • On 19.11.2023
    Ukrižované milosrdenstvo. - Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durinským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole sv. Kláry a umrela vo vysokom stupni svätosti r. 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme sv. Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už r. 1235. Je patrónkou kresťanskej charity.
  • On 20.11.2023
    Katedrála je kresťanský chrám, ktorý slúži ako hlavný chrám diecézy alebo eparchie, resp. sídelný chrám biskupa, či sídelný kostol seniorátu. Ak má biskup dva sídelné chrámy, druhý sa označuje ako konkatedrála. Ak má biskup nejakú hodnosť alebo právomoc, aj jeho katedrála dostáva príslušný titul - metropolitná, patriarchálna. Slovo katedrála pochádza z gréckeho καθέδρα (kathedra), čo znamená stolec, kreslo. V období antiky sa tak označovalo sedadlo sudcu, učiteľa a predstaveného, v kresťanskom staroveku a stredoveku biskupský stolec (trón). Katedrála teda označuje chrám, v ktorom je biskupský stolec.

Showing 20 out of 434 events

Load more434101eventsb21935a07a79c89729899a427abc5950

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.