Jún

Zrušiť filter
  • Dňa 24.06.2023
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2024
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2025
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2026
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2027
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2028
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2029
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 24.06.2030
    „Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.).
  • Dňa 23.06.2023
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2024
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2025
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2026
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2027
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2028
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2029
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 23.06.2030
    „Jeho narodenie mnohých poteší“ (Lk 1, 14). - Cirkev oslavuje zpravidla len pamiatku blaženej smrti svätých ako ich narodenie pre nebo (natale). Iba narodeniu Matky Kristovej a sv. Jána Krstiteľa venuje osobitný sviatok, lebo ich narodenie Boh vyznačil mimoriadnymi milosťami. Omša vigílie pripravuje sviatok narodenia Krstiteľa, teda obsahuje udalosti, predchádzajúce narodenie (intr., evanj.). Sú to prvé zore pred východom Slnka spravodlivosti. Lekcia sa vzťahuje na proroka Jeremiáša, ktorý sa tu pokladá za predobraz sv. Jána Krstiteľa.
  • Dňa 28.06.2022
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
  • Dňa 28.06.2023
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
  • Dňa 28.06.2024
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
  • Dňa 28.06.2025
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.

Zobrazených 20 z celkového počtu 211 udalostí

Načítať viac 211 242 events2e53ba4e4fe9625ac8bdf64fc5e13b47