Udalosti
- December 2026
-
Začína 25.12.2026Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisKristus sa nám narodil z Márie Panny ako človek, vítame ho s anjelmi. - Naše slovo „utiereň“, latinsky „matutinum“, znamená verejnú nočnú modlitbu Cirkvi, ktorú pôvodne veriaci spolu s duchovenstvom vykonávali v nočnom čase okolo polnoci. Niektoré rehole, ako kartuziáni, podržaly si túto obyčaj dodnes. Všeobecne sa nočné matutinum zachovalo len na Vianoce pred polnočnou omšou. Tak ho vykonávajú kapituly v biskupských kostoloch. Naša utiereň je teda omša, slúžená bezprostredne po skončení matutína. Hlavná omša kresťanstva o polnoci sa celebruje vo veľkom chráme Panny Márie v Ríme, v kaplnke, zvanej „ad Praesepe“, pri jasličkách. Relikvie jasličiek boly pôvodne pod oltárom tejto kaplnky (dnes sú pod hlavným oltárom). V duchu aj my putujeme do tohto rímskeho kostola na polnočnú omšu, on, ale i náš domáci chrám, je našim Betlehemom. Vonku je tma, znak pohanstva. Kostol, ožiarený v tejto tme, znamená svetlo, ktoré nám priniesol Spasiteľ. Túto myšlienku obsahuje aj orácia. Z Otcovho lona sostupuje Syn Boží ako Svetlo zo Svetla (intr.), spev glórie počujeme ako by z úst anjelských, cítime sa synmi svetla (lekc.) a na evanjelium diakon, zastupujúci anjela, zvestuje nám radostnú zvesť. Že sa nám dnes narodil Spasiteľ. Cítime sa, ako by sme pri jasličkách betlehemských zastupovali anjelov, ktorí prví poklonili sa narodenému Synu Božiemu. Na ofertórium mu pripravujeme jasličky (oltár) a plienočky, do ktorých ho Matka-Cirkev zavinie (chlieb a víno). Pri sv. prijímaní smieme ho uzavrieť do svojho náručia. -
Začína 25.12.2026Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisVyšlo Slnko spravodlivosti, - vítame ho s pastiermi. - Blíži sa ráno. Keď pastieri počuli radostnú zvesť o narodení Spasiteľa, nepochybovali, ale s radosťou sa poponáhľali do betlehemskej maštaľky pokloniť sa mu. A naozaj našli Dieťatko s Matkou a Pestúnom. Na východe sa zjavujú prvé zore; naznačujú svitanie vianočného dňa. Narodením Kristovým svitlo ono aj v noci pohanstva, preto táto sv. omša nám v mnohom pripomína svetlo Kristovo (intr., or., grad.). Skoro všetky omšové spevy sú zo Žalmu 92., ktorý rozvádza myšlienku nadprirodzeného svetla. Kým sv. Pavol uvažuje nad darom božieho synovstva, ktoré nám priniesol narodený Spasiteľ, sv. Lukáš líči príchod a poklonu betlehemských pastierov. V tejto sv. omši sa úplne vžívame do postoja pastierov; v ich osobe pripravujeme oltár a obetné dary; vítame Spasiteľa, keď prichádza na premenenie a pri sv. prijímaní uzavierame ho do náručia. Pôvodne v Ríme na 25. decembra pripadol sviatok sv. Anastázie, mučenice, ktorá zomrela na začiatku 4. stor. v juhopanonskora meste Sirmiu. Keďže jej relikvie požívaly veľkú úctu v Carihrade, grécki cisárski úradníci rozšírili jej úctu aj v Ríme a na úpätí Palatína v jej kostole práve dnes včasráno slávili výročie jej mučeníckej smrti. Po polnočnej omši veriaci sa ponáhľali do chrámu sv. Anastázie. Lež časom aj táto omša nadobudla ráz vianočný, ale ostala v nej spomienka sv. Anastázie. -
Začína 25.12.2026Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. V tejto obete sme uzreli jeho slávu (evanj.); účastní sme na nej najmä vo sv. prijímaní, kde nadobúdame právo na nebeskú slávu (kom.). Túto omšu rímski kresťania slávievali pri hrobe kniežaťa apoštolov a zástupcu Krista na zemi, sv. Petra; avšak od 12. storočia pre vojnové nebezpečenstvá, ktoré hrozily za hradbami Ríma, preložili ju tiež do veľkej baziliky Panny Márie (S. Maria major). -
Dňa 27.12.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisPodivuhodní výmena. Kristus - syn Človeka, my synmi Božími. Ofertórium ho predstavuje ako Boha, komúnia ako človeka. Cirkev pokračuje v oslave Vianoc. Obdivuje tichosť noci vianočnej a porovnáva ju s tou, keď anjel Pánov sostúpil s neba, vyslobodil židov z otroctva egyptského (intr.). Kristus tým, že sa narodil ako človek, urobil nás dietkami božími (lekcia); už predvídame jeho krvavú obetu (evanj.). Tu sa vykryštalizovala základná myšlienka Vianoc: Syn Boží človekom, my synmi Božími (admirabile commercium, podivná výmena).
