Udalosti od 28.06.2026 do 04.07.2026

  • Dňa 04.07.2026
    Ak na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší.
  • Dňa 03.07.2026
    Pôvodne bol Grék. V mladosti sa učil u svätého Polykarpa a potom sa presťahoval na západ do Lyonu, kde sa stal kaplánom malajských emigrantov. Po návrate z cesty do Ríma sa stal biskupom a napravil škody spôsobené prenasledovaním. Obhajoval kresťanskú vieru proti gnostikom a písal spisy proti heréze. Medzitým pápeža napomenul, že je príliš prísny voči tým, ktorí majú iné názory. Bol jedným z najznámejších spisovateľov prvých kresťanských storočí a počas ďalšieho prenasledovania bol sťatý mečom.
  • Dňa 02.07.2026
    „Velebí moja duša Pána“ (Lk 1, 47) - Po prijatí hodnosti Matky Božej vybrala sa blahosl. Panna Mária na návštevu k svojej príbuznej Alžbete. Toto stretnutie ešte v matkinom živote posvätilo sv. Jána Krstiteľa. V tejto posvätnej chvíli zrodila sa ďakovná pieseň Panny Márie, „Magnificat“ (Lk 1, 47-56). Tento sviatok zaviedla rehoľa sv. Františka. Urban VI. r. 1389 uzákonil ho pre celú Cirkev, a to z povďačnosti za ukončenie veľkej západnej schizmy. V duchu Alžbety aj my pozdravujeme Matku Božiu slovami starokresťanského básnika Sedúlia (intr.). Pri tomto navštívení Matka Božia, nosiac v živote Syru Božieho, objala ho s najhlbšou láskou (lekcia). Jej vysokú hodnosť poznáva Alžbeta, matka Krstiteľova, a svoju príbuznú víta ako „Matku svojho Pána“ (evanj.). Spoločenstvo Ježiša a Márie prežívame aj my v tejto sv. omši (ofert., kom.). V duchu si želáme, aby sme sa aj my stali akoby Matkou Ježišovou, počali ho a nosili vo svojom srdci.
  • Dňa 02.07.2026
    Podľa legendy boli Martinián a Processus vojakmi pretoriánskej gardy, ktorí boli pridelení ako dozorcovia svätého Petra a Pavla v mamertínskom väzení. Apoštoli sa obrátili na vieru po tom, čo vo väzení zázračne vytiekol prameň. Peter ich potom v zázračnej vode pokrstil. Na príkaz cisára Nera boli potom dozorcovia zatknutí, mučení a sťatí. Po ich mučeníckej smrti spolu s Pavlom ich sympatizantka Lucina pochovala na vlastnom cintoríne.
  • Dňa 01.07.2026
    Cena nášho vykúpenia. - Liturgia Veľkého piatku, sviatky Božieho Tela a Božského Srdca nás už upozomily na nesmiernu cenu nášho vykúpenia. Dnes sa Cirkev venuje výlučne mystériu, ktoré sa každodenne odohráva na našich oltároch, keď na slová premenenia víno v kalichu premení sa na Krv Ježila Krista. Tento sviatok ustanovil Pius IX. r. 1849 po šťastnom návrate do Ríma. Dnešnú vysokú hodnosť prisúdil mu Pius XI. r. 1934 na pamiatku osláv tisíceho deväťstého výročia smrti Spasiteľovej. Vďačným srdcom si pripomíname, že Baránok Boží nás vykúpil svojou predrahou Krvou (intr., lekcia). Túto Krv s vodou vylial Spasiteľ na kríži zo svojho Srdca (evanj.). Tá istá Krv pramení na našich oltároch z najsv. obety (ofert.). Kristova prítomnosť pod spôsobom vína, ako Krv, ktorá smyla hriechy sveta, je nám predobrazom jeho príchodu na konci časov (kom.).
  • Dňa 30.06.2026
    „Viem, komu som uveril.“ (2 Tím 1, 12). - Najprv bol horlivcom za Mojžišov zákon, prenasledoval kresťanov, pomáhal pri kameňovaní sv. Štefana, prvého mučeníka, potom zázračným zásahom Kristovým sa obrátil (sviatok 25. januára) a popri sv. Petrovi stal sa najvýznamnejším apoštolom, ktorý svojou misijnou činnosťou medzi rozličnými národmi zaslúžil si titul „apoštola národov“. Vernosť ku Kristovi spečatil krvou; pamiatku toho slávime dnes. V duchu putujeme ku hrobu sv. Pavla do jeho baziliky v Ríme; v jeho spoločenstve prežívame obetu a prítomnosť Kristovu medzi nami a s ním sa zúčastňujeme na dnešnej obetnej hostine. Omša vychvaľuje jeho vieru a dôveru v Krista (intr.), pripomína jeho zázračné povolanie za apoštola (lekcia), jeho poslanie a predpoveď mnohých utrpení (evanj.). S ním sa zapájame do obetného spoločenstva s Kristom (ofert.) a v sv. prijímaní prijímame časť odmeny za verné nasledovanie Krista (kom.).
  • Dňa 28.06.2026
    „Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
9 1116 06-28-2026

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.