Udalosti od 05.07.2026 do 11.07.2026
-
Dňa 11.07.2026Kategórie: Proprium de temporeAk na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší. -
Dňa 11.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlSv. Pius I., pápež a mučeník, sedel na prestole sv. Petra v rokoch 140-155; mal ťažký boj s gnostikmi a rozhodol, že Veľkú noc treba sláviť vždy v nedeľu. Po slávnom mučeníctve bol pochovaný pri sv. Petrovi vo Vatikáne. -
Dňa 10.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlBohatá žatva mučeníctva. - Sedem bratov, synov sv. Felicity, mučenice (spomienka 23. nov.), podstúpilo hrdinskú smrť za Krista (asi r. 162) podľa vzoru starozákonných Machabejcov. Onedlho ich nasledovala aj matka. Pochovaní boli na rozličných cimetériách: Silána s matkou uložili v 8. storočí v chráme sv. Zuzany v Ríme; tam odpočívajú aj dnes. Telo Alexandra dostalo sa do opátskeho chrámu vo Farfe. Sv. Rufína a Sekunda, popredné rímske panny, staly sa obeťou viery a panenskej čistoty r. 357. Ich telá od 12. stor. odpočívajú v lateránskej bazilike. Omšové texty oslavujú spoločne synov a matku (intr.), obdivujú jej hrdinskosť (lekcia), jej synovia stali sa bratmi Kristovými, lebo splnili vôľu Otca nebeského (evanj., kom.); zlosť nepriateľov Kristových síce zabila ich telo, ale neuškodila duši (ofert.). -
Dňa 08.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlMatka pokoja a svojej vlasti. - Pochádzala z rodu sv. Alžbety Durínskej a svoju veľkú príbuznú, ktorej meno nosila, verne nasledovala v živote. Ako portugalská kráľovná bola matkou chudobných a chorých. Mala nadprirodzený dar udobrovať nepriateľov (orácia). Svoj vdovský život strávila v kláštore klarisiek v Coimbre (Portug.), kde umrela 4. júla 1336; pochovaná je v kláštornom kostole. -
Dňa 07.07.2026Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
Dňa 05.07.2026Kategórie: Proprium de sanctis, JúlAnton Mária Zaccaria sa narodil koncom r. 1502, pravdepodobne v decembri, v Cremone na rieke Pád – v severnom Taliansku. Už v mladosti zložil sľub čistoty. Po skončení prvých štúdií v rodnom meste sa dal zapísať na známu univerzitu v Padove, aby tam študoval medicínu. V r. 1524 získal hodnosť doktora medicíny a vrátil sa späť do svojho otcovského mesta. Pod vedením dominikána pátra Marcella, ktorého pomenoval svojím „duchovným otcom“, sa venoval priamemu apoštolátu: v kostole sv. Vitála čítal a vykladal state Svätého písma, vyučoval ľud katechizmus a mával prednášky najmä o listoch sv. Pavla, apoštola. Po Marcellovej smrti ho jeho nový duchovný vodca Battista Carioni usmernil, aby sa pripravoval na kňazstvo. V r. 1528 prijal kňazskú vysviacku. V Miláne spoznal oratórium Večnej Múdrosti u augustiniánok sv. Marty. V tomto spolku asketického života sa onedlho stal duchovným vodcom. Spolok sa na jeho popud rozdelil na tri nové náboženské družiny, ktoré sa podľa jeho želania zasvätili sv. Pavlovi. Hlavným cieľom jednej z družiny – barnabitov bolo zasadzovať sa osobným príkladom svojich členov za mravné pozdvihnutie kňazov a ľudu a obetovať sa mu. Keď Zaccaria videl, že mu ubúdajú telesné sily, želal si, aby sa dostal do svojho rodného mesta. Tam dokonal v náručí svojej matky, iba tridsaťšesťročný, dňa 5. júla 1539. Pochovali ho v Miláne v kostole sv. Pavla. -
Dňa 05.07.2026Kristus sa stará o náš nadprirodzený život krstom a Eucharistiou. - Krst je základom nadprirodzeného života v nás, sv. prijímanie posilňuje a rozvíja v nás tento život. Liturgia nám dnes prízvukuje tieto dva piliere duchovného života. Pri tejto sv. omši cítime väčšmi než inokedy svoju príslušnosť k ľudu Božiemu, ktorý si Božský Spasiteľ sám ochraňuje (intr.). Lekcia nás poučuje o krste, evanjelium o Sviatosti Oltárnej. Keď sa začína obeta (ofert.), v duchu kráčame aj my k oltáru. Je to obraz približovania sa ku Kristovi v tejto sv. omši. Aj sa s ním stretáme vo chvíli premenenia. So spevom chvály sadáme si k bohatému stolu Spasiteľovmu (kom.).
