Udalosti
-
Dňa 10.03.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je naším vzorom v boji proti nepriateľom duše (zmyselnosti, pýche a lakomstvu). Pôvodne touto nedeľou začínal sa Veľký pôst (porovnaj sekrétu). Táto nedeľa sa počítala medzi významnejšie dni liturgického roka. Práve preto bola štácia v najpoprednejšej bazilike celého kresťanstva, v chráme Božského Spasiteľa, ináč zasvätenom aj sv. Jánovi Krstiteľovi. Bazilika lateránska aj dnes je sídelným chrámom sv. Otca. Príklad Božského Spasiteľa nás učí, ako máme zasvätiť dobu Veľkého pôstu: pôstom, bojom proti sebe a proti diablovi (ev.). Sv. Pavol nám pripomína „čas milosti a deň spásy“ (lekc.). Je ním Veľký pôst. Budeme bojovať so Spasiteľom, ktorému Otec prisľúbil pomoc a ochranu anjelov. Pripomína to žalm 90, z ktorého sú všetky spevy omše (traktus). Pokušiteľ zneužíva slová tohto žalmu a práve preto Cirkev pokladá za odôvodnené prízvukovať ich a správne užívať. -
Dňa 17.03.2019Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliVýsledok boja je oslávenie, ktoré chceme dosiahnuť spolu s Kristom. Aj my sa máme premeniť; zo starého človeka má sa stať nový. V túto nedeľu ráno sv. omšou skončila sa vigília kántrového týždňa. Túto vigíliu preložili však najprv na predvečerné, potom na ranné hodiny kántrovej soboty. Nedeľa by takto bola ostala bez vlastnej liturgie. Preto dnešná omša je sostavená z omši kántrových dní: spevy zo stredy, evanjelium zo soboty. Ustálená bola aj osobitná štácia. V tejto omši shrnuté sú myšlienky kántrového týždňa, ktoré si ešte raz uvedomíme. Oltár nám je vrchom Tábor, na ktorom pri pozdvihovaní pod závojom sv. spôsobov vidíme osláveného Krista. Mocou najsv. obety a najmä sv. prijímaním sa pomaly, ale isto premieňame na podobnosť Kristovu. -
Dňa 24.03.2019Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliBoj medzi silným a Silnejším (diablom a Kristom); – len so Silnejším zvíťazíme. – Sv. Vavrinec bol patrónom katechumenov. Týmto týždňom začínaly sa tzv. skrutínia, t. j. skúšky kandidátov krstu, či sú rozumove a mravne dostatočne zrelí na krst, a Cirkev ich uspôsobovala na prijatie krstu rozličnými liturgickými úkonmi v rámci týchto skrutínií. Medzi nimi hlavné boly exorcizmy, vyháňania diablov; na to sa naráža v dnešnom evanjeliu. Ako tma bojuje proti svetlu, tak bojuje diabol proti Kristovi. Zvíťazí svetlo. Sme synovia svetla a s prameňom svetla, Kristom, bojujeme proti mocnostiam temnosti (lekc.) So Silnejším (Kristom) premôžeme silného, diabla (evanj.). V tomto boji dvíhame svoje oči k svetlu, ku Kristovi (intr., trakt.). Kráčame pevným krokom v ústrety silnému Víťazovi (ofert.), ktorý prichádza posilniť nás pokrmom vlastného Tela a Krvi, a s ním dať záruku konečného víťazstva nad diablom. -
Dňa 07.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNáš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kríža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosiaľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým, ododnes sa mu venuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo, ktoré učeníci nepochopili a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby: vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby, lebo sa uvádza v introite. Táto zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše, hoc introit je v nich iný. Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. -
Dňa 14.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
Dňa 28.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSľubujeme vernosť Spasíteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli prvý deň v občianskom rúchu, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín). Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (intr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tomáša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a nábožnými ženami očakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.), vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.). Sv. Pankrác, pri ktorého hrobe sme shromaždení, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou spečatil svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. -
Dňa 09.06.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesKristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto sv. omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi sv. omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ sostúpil na apoštolov). V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme shromaždení v bazilike sv. Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (intr.). V lekcii počujeme priebeh sostúpenia Ducha Svätého na prvé Turice. Vo speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanj.). Kresťan má hodnosť kráľovskú. V tomto povedomí pripravujeme sa na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofert.). Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sv. prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (kom.). -
Dňa 16.06.2019Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 01.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPočiatočná príprava na príchod Vykupiteľa. - S Matkou Kristovou začíname advent (štácia). Je predobrazom Cirkvi, Nevesty Kristovej, ktorá túžobne obracia zrak k nebesiam, odkiaľ očakáva Krista (intr., grad, all., ofert.), hľadá cestu, po ktorej mi prísť Spasiteľ a po ktorej mu bude môcť ísť v ústrety. Táto cesta je pravý kresťanský život: skutky svetla, boj so zbraňami svetla a zavrhnutie hriešneho života. Prestáva noc pohanstva, svitá deň kresťanstva. Zúčtujme konečne so všetkým, čo je v nás ešte pohanského a žime životom pravého kresťana (lekc.). Aj život človeka a ľudstva je adventom, prípravou na stretntie sa s Kristom (evanj.). V dnešnej obete ideme v ústrety Kristovi, ktorého prijímame s Božstvom a s ľudskou prirodzenosťou (kom.). -
Dňa 08.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusJeruzalem (Cirkev) čaká svojho Kráľa. - V duchu putujeme do Jeruzalema, ktorý žije v znamení príprav na príchod kráľov. Očisťujú a ozdobujú ulice, naprávajú cesty, stráže na hradbách bedlivo pozorujú okolie, či sa ešte neblíži. Bazilika sv. Kríža v Ríme odpradávna sa nazývala „Jeruzalemom“. Preto v duchu sem prichádzame sláviť najsv. obetu a s novozákonným Jeruzalemom, t. j. Cirkvou sv., pripravovať sa na príchod svojho Kráľa, Ježiša Krista (intr., grad., al., kom.). Kráľ už vysiela k nám svojho posla, sv. Jána Krstiteľa, aby mu pripravil cestu medzi svojich (evanj.). -
Dňa 15.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPán je blízko. - Preto sa radujeme (intr., ep.). Naša radosť je ešte väčšia, lebo si uvedomujeme, že v tejto sv. omši Kristus je skutočne medzi nami (evanj.). Radostný charakter dnešnej omšovej liturgie prízvukujeme aj tým, že podľa rubrík oltár ozdobíme kvetmi, diakon sa oblečie do „rúcha radosti“ čiže do dalmatiky a subdiakon do tunicely, celú omšu sa hrá na organe a celebrant môže mať ružové rúcho. -
Dňa 22.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrichádza Spasiteľ, túžobne ho očakávame. - V túto nedeľu včas ráno kántrová vigília skončila sa omšou, veriaci sa rozišli odpočinúť si. Teda štvrtá nedeľa adventná pôvodne nemala vlastnú omšu, lebo omša za rána slávená patrila ku vigílii kántrového týždňa. Keď liturgiu kántrovej vigílie preložili na sobotu, najprv na čas večerný (post Nonam, teda po 15. hodine), a neskôr, ako ju dnes máme, na hodiny predpoludňajšie, nedeľa by bola ostala bez omše. Pre túto zmenu dostala štvrtá nedeľa adventná osobitnú omšu a bol ustálený aj štáciový chrám u dvanástich sv. apoštolov. Sv. omša je ako by shrnutím myšlienok predchádzajúcich kántrových dní. Spevy sú zo stredy, podobne i lekcia, evanjelium zo soboty. Týmto nadobúda zvláštny charakter mariánsky, čo sa veľmi dobre hodí v adventných časoch. Príchod Spasiteľov je už celkom blízko, a preto aj naša túžba po ňom nadobúda osobitné vystupňovanie; stupňuje sa i naša prítulnosť k Matke Božej (lekcia, intr., komúnia), ktorá nám sprostredkuje tento nebeský dar. -
Dňa 08.03.2026Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliBoj medzi silným a Silnejším (diablom a Kristom); – len so Silnejším zvíťazíme. – Sv. Vavrinec bol patrónom katechumenov. Týmto týždňom začínaly sa tzv. skrutínia, t. j. skúšky kandidátov krstu, či sú rozumove a mravne dostatočne zrelí na krst, a Cirkev ich uspôsobovala na prijatie krstu rozličnými liturgickými úkonmi v rámci týchto skrutínií. Medzi nimi hlavné boly exorcizmy, vyháňania diablov; na to sa naráža v dnešnom evanjeliu. Ako tma bojuje proti svetlu, tak bojuje diabol proti Kristovi. Zvíťazí svetlo. Sme synovia svetla a s prameňom svetla, Kristom, bojujeme proti mocnostiam temnosti (lekc.) So Silnejším (Kristom) premôžeme silného, diabla (evanj.). V tomto boji dvíhame svoje oči k svetlu, ku Kristovi (intr., trakt.). Kráčame pevným krokom v ústrety silnému Víťazovi (ofert.), ktorý prichádza posilniť nás pokrmom vlastného Tela a Krvi, a s ním dať záruku konečného víťazstva nad diablom. -
Dňa 15.03.2026Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliJeruzalem (Cirkev) teší sa z vykúpenia. – Ako v tretiu nedeľu adventnú, aj teraz sme v rímskom Jeruzaleme, v bazilike sv. Kríža jeruzalemského. Nový Jeruzalem, Cirkev, má viac príčin radovať sa: blíži sa Veľká noc, keď veriaci povstanú s Kristom k novému životu. Cirkev nemôže potlačiť radosť nad vykúpením ľudstva. V prvých storočiach celý rad katechumenov čakal na veľkonočné znovuzrodenie sviatosťou krstu, a tým sa rozmnožil počet dietok matky Cirkvi, ktorá ich aj v tejto sv. omši kŕmi mliekom Eucharistie (evanj.). Ako v nedeľu Gaudete v advente, aj teraz kňaz môže sa obliecť do paramentov ružovej farby, diakon užíva dalmatiku a subdiakon tunicelu, oltár je ozdobený kvetmi a organ hrá po celú omšu. Ružová farba vznikla asi tak, že v túto nedeľu kresťania radi si podarúvali ruže. Pápež podnes svätí v tento deň zlatú ružu, ktorú potom podaruje zaslúžilej osobe. -
Dňa 22.03.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNáš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kríža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosiaľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým, ododnes sa mu venuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo, ktoré učeníci nepochopili a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby: vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby, lebo sa uvádza v introite. Táto zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše, hoc introit je v nich iný. Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. -
Dňa 29.03.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
Dňa 05.04.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku, je jeho slnkom, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa je odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania svojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň, ako „deň Pánov“ (dies dominica), so soboty, čiže s posledného dňa, na nedeľu, t. j. na prvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočného baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť, že ruka Božia bdie nad nimi, ako keď v Egypte vraždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy, a neuškodil im. Preto tento sviatok sa menoval „pascha“, t. j. príchod, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona predobrazovala našu Veľkú noc. Kristus, náš veľkonočný Baránok, nás vyslobodil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme svojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo vykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa, ale aj neskôr, pozorujeme výstižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus), Červené more (sviatosť krstu), manna (kresťanská náuka, Eucharistia), voda vyvierajúca zo skaly (milosti sv. krstu, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Spasiteľovho), zasľúbená zem (Cirkev, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľkej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonočný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso, chlieb, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu, teraz ho chcú prvý raz požívať posvätený, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je symbolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v jej podstate, musíme sa vžiť do myšlienky, že v popredí veľkopôstnej i veľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát, správnejšie fotizomenát, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popredí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávili v niektorej významnej bazilike Ríma, kde v prvých radoch pri eucharistickej obete stáli krstenci, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci až no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnostnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočnom čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvodu a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjelských v kráľovstve nebeskom. Kristus, náš veľkonočný Baránok. - „V tento deň, ktorý učinil Pán, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v osobe anjela-pomstiteľa, ktorý ušetril domy, poznačené krvou veľkonočného baránka, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova zachránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil sa z egyptského otroctva, tu si Boh vyvolil nové pokolenie, vykúpil ho krvou svojho Syna, Baránka Božieho, vyslobodil ho z otroctva diablovho a ustanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizana, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marca). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania Kristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc, podobne ako Vianoce, má charakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú" Matku Ježiša Krista, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev cez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubratov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťanov, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomreli sme svojim nezriadeným žiadostiam, aby sme žili v Kristovi a s Kristom. Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr.). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň, ktorý učinil Pán“, vzatá zo Žalmu 117., stala sa veľkonočnou piesňou, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočného týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Krista oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka, ktorý sa obetoval za nás (verš aleluja), a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyznávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa Písem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza, ktorý porazil nepriateľov (ofert.), zjavuje sa nám, ako sa zjavil svojim, a ako veľkonočný Baránok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonočného Baránka, Krista (kom.). -
Dňa 12.04.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSľubujeme vernosť Spasíteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli prvý deň v občianskom rúchu, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín). Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (intr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tomáša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a nábožnými ženami očakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.), vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.). Sv. Pankrác, pri ktorého hrobe sme shromaždení, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou spečatil svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. -
Dňa 24.05.2026Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesKristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto sv. omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi sv. omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ sostúpil na apoštolov). V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme shromaždení v bazilike sv. Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (intr.). V lekcii počujeme priebeh sostúpenia Ducha Svätého na prvé Turice. Vo speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanj.). Kresťan má hodnosť kráľovskú. V tomto povedomí pripravujeme sa na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofert.). Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sv. prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (kom.). -
Dňa 31.05.2026Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia.
Zobrazených 20 z celkového počtu 93 udalostí
Načítať viac 93 165 events85dc6d8a24d78f1af3f7f958c5009dcf