Udalosti
-
Dňa 30.05.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.). -
Dňa 16.06.2019Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 20.06.2019Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.). -
Dňa 28.06.2019Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.). -
Dňa 29.06.2019Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň. -
Dňa 02.11.2019Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberVo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza. -
Dňa 01.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPočiatočná príprava na príchod Vykupiteľa. - S Matkou Kristovou začíname advent (štácia). Je predobrazom Cirkvi, Nevesty Kristovej, ktorá túžobne obracia zrak k nebesiam, odkiaľ očakáva Krista (intr., grad, all., ofert.), hľadá cestu, po ktorej mi prísť Spasiteľ a po ktorej mu bude môcť ísť v ústrety. Táto cesta je pravý kresťanský život: skutky svetla, boj so zbraňami svetla a zavrhnutie hriešneho života. Prestáva noc pohanstva, svitá deň kresťanstva. Zúčtujme konečne so všetkým, čo je v nás ešte pohanského a žime životom pravého kresťana (lekc.). Aj život človeka a ľudstva je adventom, prípravou na stretntie sa s Kristom (evanj.). V dnešnej obete ideme v ústrety Kristovi, ktorého prijímame s Božstvom a s ľudskou prirodzenosťou (kom.). -
Dňa 08.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusJeruzalem (Cirkev) čaká svojho Kráľa. - V duchu putujeme do Jeruzalema, ktorý žije v znamení príprav na príchod kráľov. Očisťujú a ozdobujú ulice, naprávajú cesty, stráže na hradbách bedlivo pozorujú okolie, či sa ešte neblíži. Bazilika sv. Kríža v Ríme odpradávna sa nazývala „Jeruzalemom“. Preto v duchu sem prichádzame sláviť najsv. obetu a s novozákonným Jeruzalemom, t. j. Cirkvou sv., pripravovať sa na príchod svojho Kráľa, Ježiša Krista (intr., grad., al., kom.). Kráľ už vysiela k nám svojho posla, sv. Jána Krstiteľa, aby mu pripravil cestu medzi svojich (evanj.). -
Dňa 15.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPán je blízko. - Preto sa radujeme (intr., ep.). Naša radosť je ešte väčšia, lebo si uvedomujeme, že v tejto sv. omši Kristus je skutočne medzi nami (evanj.). Radostný charakter dnešnej omšovej liturgie prízvukujeme aj tým, že podľa rubrík oltár ozdobíme kvetmi, diakon sa oblečie do „rúcha radosti“ čiže do dalmatiky a subdiakon do tunicely, celú omšu sa hrá na organe a celebrant môže mať ružové rúcho. -
Dňa 22.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrichádza Spasiteľ, túžobne ho očakávame. - V túto nedeľu včas ráno kántrová vigília skončila sa omšou, veriaci sa rozišli odpočinúť si. Teda štvrtá nedeľa adventná pôvodne nemala vlastnú omšu, lebo omša za rána slávená patrila ku vigílii kántrového týždňa. Keď liturgiu kántrovej vigílie preložili na sobotu, najprv na čas večerný (post Nonam, teda po 15. hodine), a neskôr, ako ju dnes máme, na hodiny predpoludňajšie, nedeľa by bola ostala bez omše. Pre túto zmenu dostala štvrtá nedeľa adventná osobitnú omšu a bol ustálený aj štáciový chrám u dvanástich sv. apoštolov. Sv. omša je ako by shrnutím myšlienok predchádzajúcich kántrových dní. Spevy sú zo stredy, podobne i lekcia, evanjelium zo soboty. Týmto nadobúda zvláštny charakter mariánsky, čo sa veľmi dobre hodí v adventných časoch. Príchod Spasiteľov je už celkom blízko, a preto aj naša túžba po ňom nadobúda osobitné vystupňovanie; stupňuje sa i naša prítulnosť k Matke Božej (lekcia, intr., komúnia), ktorá nám sprostredkuje tento nebeský dar. -
Dňa 19.03.2020Kategórie: Proprium de sanctis, Marec„Iďte k Jozefovi!“ - Sv. Jozef, ženích Matky Božej a zákonitý otec Ježiša Krista, bol hlavou sv. Rodiny nazaretskej, a preto aj on bral podiel na vykupiteľskom diele Kristovom. Dnešný sviatok spomína v prvom rade túto hodnosť sv. Jozefa. Liturgická úcta sv. Jozefa datuje sa na Východe od desiateho, na Západe od pätnásteho storočia. Zaslúžili sa o ňu sv. Brigita, sv. Bernardín Senenský a sv. Terézia; spomedzi pápežov Gregor XV., ktorý r. 1621 dnešný deň povýšil na prikázaný sviatok, a Pius IX., ktorý ustanovil druhý sviatok sv. Jozefa ako patróna Cirkvi svätej. Symbol palmy a cédra vyobrazujú Cnostný život sv. Jozefa (intr.). Lekcia ho označuje za druhého Mojžiša, ktorý ochraňuje vyvolený ľud Boží. Evanjelium vyzdvihuje jeho hodnosť ako zákonitého otca Božského Dieťaťa a ochrancu panenstva jeho Matky. V jeho duchu a spoločenstve prežívame Kristovu prítomnosť v tejto sv. omši. Dnešné spoločenstvo s Kristom a sv. Jozefom zaručuje aj nám priazeň Božiu (ofert.) a najužšie spojenie s vteleným Slovom vo sv. prijímaní (komún.). Ak tento sviatok pripadne na veľkopôstnu nedeľu, slávime ho v nasledujúci pondelok, ak by však pripadol na niektorý deň Veľkého týždňa, preložíme ho do prvého týždňa po veľkonočnej oktáve. -
Dňa 13.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavil Petrovi ako hlave Cirkvi - v ňom sa zjavuje aj nám. S novokrstencami ideme na návštevu k sv. Petrovi. On nám je dnes učiteľom a vodcom pri liturgii. Pri sv. omši prežívame v osobe Petrovej a v osobe dvoch emauzských učeníkov zjavenie vzkrieseného Spasiteľa. Spasiteľ nás krstom vyviedol z otroctva do zasľúbenej zeme a dal nám za vodcu druhého Mojžiša, sv. Petra (intr.). V lekcii nám sám sv. Peter dokazuje pravdivosť zmŕtvychvstania Kristovho. V evanjeliu počujeme, že Pán skutočne vstal a zjavil sa Šimonovi (Petrovi) ako aj dvom učeníkom emauzským. S Petrom a nábožnými ženami ideme v ústrety Kristovi (ofert.), s ozajstnou veľkonočnou radosťou ho vítame a zasadáme za jeho veľkonočný stôl v spoločnosti Petrovej a dvoch učeníkov (komún.). -
Dňa 14.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavuje učeníkom, - vo sv. omši ho aj my vítame. -Sme zasa spolu s novokrstencami, a to v dome Pavlovom, uvedomujeme si zázračné účinky vody sv. krstu (intr.) a z úst Pavlových počúvame posolstvo o vzkriesení Kristovom. Kristus sa zjavuje apoštolom (evanj.). Vo sv. omši vžívame sa do ich úlohy a aj my, podobne ako oni, účastní sme na jeho hostine. Údená ryba bola symbolom umučeného Krista („Piscis assus, Christus passus“ - sv. Aug.), teda Eucharistie, a med poukazuje na sladkosť darov, obsiahnutých pri krste, tu najmä na právo požívať Eucharistiu. Pramene vody (ofert.) a túžba po nebi, kde Kristus sedí na pravici Otcovej (komún.), poukazujú na bohatstvo, vyplývajúce zo sviatosti krstu a najmä z najsv. Eucharistie. -
Dňa 15.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus dáva svojim účasť na bohatstve svojho kráľovstva. - Novopokrstených a nás povoláva do tohto kráľovstva (intr.). Sviatosťou krstu stali sme sa občanmi Kristovej ríše a svedkami jeho zmŕtvychvstania, keďže sme s nim zomreli a s ním povstali pre nový život (lekcia). Sme svedkami jeho zjavenia (evanj.) a vžívame sa do radosti apoštolov. Pripravujeme sa na hostinu (ofert.) a ako apoštoli prijímame z rúk Kristových eucharistický chlieb a zázračnú rybu čiže jeho samého ako záruku večného života (komúnia). -
Dňa 16.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus odpúšťa hriechy a vracia stratené dedičstvo. - Robí to krstom a sviatosťou pokánia. Táto omša platila hlavne krstencom a kajúcnikom, ktorí pred týždňom, na Zelený Štvrtok, navrátili sa do spoločenstva spolukresťanov. Lekcia má na zreteli krstencov, evanjelium kajúcnikov. Oboje sa týkajú aj nás. Podobáme sa židovskému národu, ktorý sa vracia do zasľúbenej zeme (ofert.), a pohanom, ktorých Spasiteľ osvietil svojím svetlom (komún.). Štáciový chrám bol považovaný za penitenciálny, možno tu na Zelený Štvrtok ráno pápež prijímal kajúcnikov do spoločenstva veriacich. Pod hlavným oltárom spočívajú relikvie sv. apoštolov Filipa a Jakuba, preto lekcia spomína diakona Filipa a v evanjeliu Mária Magdaléna oznamuje apoštolom radostnú novinu vzkriesenia Kristovho. -
Dňa 17.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisUponíženie je cestou k osláveniu. - Pred týždňom v tento deň (na Veľký piatok) zomrel Kristus na vrchu Kalvárii, dnes sa zjavuje učeníkom na vrchu oslávenia (evanj.). Kristus prichádza k nám ako víťaz a aj nás vedie k víťazstvu (intr.), podobne ako Noe zachránil svojich (lekcia). Potupný kríž je znakom víťazstva Kristovho (aleluja a verš). Pripravujeme sa na obetu veľkonočného Baránka ako voľakedy židia pri východe z Egypta (ofert.) a pri sv. prijímaní preberáme aj my poslanie hlásať Kristovo kráľovstvo svojim spolublížnym, vykonávať povolanie apoštola. Kostol dnešnej štácie bol pôvodne pohanským chrámom všetkých bohov (Pantheon), ktorý vystavil Agrippa za panovania cisára Augusta. Pápež Bonifác IV. r. 610 zasvätil ho všetkým sv. Mučeníkom na čele s blahosl. Pannou Máriou, Kráľovnou mučeníkov. Poukazuje na víťazstvo Kristovo nad pohanstvom, ďalej hlása, že smrť s Kristom je prameňom víťazstva a oslávenia a že bolestná Matka pod Krížom zaslúžila si korunu víťazstva a čestný titul Kráľovnej mučeníkov. -
Dňa 18.04.2020Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVyzlečme starého človeka. - Táto sobota úradne sa menuje „Sabbatum in Albis deponendis“ čiže sobota v bielom rúchu, ktoré sa má dnes složiť. Krstenci pred týždňom v tejto istej bazilike obsiahli biele krstné rúcho, dnes po sv. omši ho zasa tu složili; uložilo sa do chrámovej pokladnice, aby bolo zárukou pravého kresťanského života nového kresťana. Sv. Peter napomína s krstencami aj nás, že sme i my vyzliekli staré rúcho a máme povinnosť stále vyzliekať sa zo všetkého, čo sa nedá porovnať s Kristovým duchom (lekc.). I vzkriesený Spasiteľ zhodil so seba plachty, do ktorých ho ako mŕtveho zavinuli (evanj.). Vo sv. omši žiari pred nami jeho prítomnosť (ofert.) a pri prijímaní priam obliekame sa do Krista (komún.). -
Dňa 19.03.2026Kategórie: Proprium de sanctis, Marec„Iďte k Jozefovi!“ - Sv. Jozef, ženích Matky Božej a zákonitý otec Ježiša Krista, bol hlavou sv. Rodiny nazaretskej, a preto aj on bral podiel na vykupiteľskom diele Kristovom. Dnešný sviatok spomína v prvom rade túto hodnosť sv. Jozefa. Liturgická úcta sv. Jozefa datuje sa na Východe od desiateho, na Západe od pätnásteho storočia. Zaslúžili sa o ňu sv. Brigita, sv. Bernardín Senenský a sv. Terézia; spomedzi pápežov Gregor XV., ktorý r. 1621 dnešný deň povýšil na prikázaný sviatok, a Pius IX., ktorý ustanovil druhý sviatok sv. Jozefa ako patróna Cirkvi svätej. Symbol palmy a cédra vyobrazujú Cnostný život sv. Jozefa (intr.). Lekcia ho označuje za druhého Mojžiša, ktorý ochraňuje vyvolený ľud Boží. Evanjelium vyzdvihuje jeho hodnosť ako zákonitého otca Božského Dieťaťa a ochrancu panenstva jeho Matky. V jeho duchu a spoločenstve prežívame Kristovu prítomnosť v tejto sv. omši. Dnešné spoločenstvo s Kristom a sv. Jozefom zaručuje aj nám priazeň Božiu (ofert.) a najužšie spojenie s vteleným Slovom vo sv. prijímaní (komún.). Ak tento sviatok pripadne na veľkopôstnu nedeľu, slávime ho v nasledujúci pondelok, ak by však pripadol na niektorý deň Veľkého týždňa, preložíme ho do prvého týždňa po veľkonočnej oktáve. -
Dňa 25.03.2026Kategórie: Proprium de sanctis, Marec„A Slovo telom sa stalo“. - Od dnešného dňa, dňa počatia Syna Božieho, do Vianoc (25. dec.) je práve deväť mesiacov; za ten čas sa vtelené Slovo Božie pripravovalo v lone svojej Matky na narodenie. Boh svojmu jednorodenému Synovi vyvolil za matku nepoškvrnenú a poníženú Pannu nazaretskú z rodu Dávidovho. Posiela k nej archanjela Gabriela, ktorý ju v jeho mene pozdravuje: „Zdravas, milosti plná“ (evanj.). Panna slovami „Staň sa!“ dáva súhlas, aby sa v jej živote Slovo stalo telom. Stáva sa matkou, ale jej panenstvo ostáva neporušené (lekc.). V spoločenstve Panny nazaretskej slávime túto najsv. obetu (ofert.), vžívame sa do jej ducha a citov, akými prijala do svojho života Syna Božieho (komún.). Aj my ho podobne prijímame do svojho srdca. Ak tento sviatok pripadne na niektorú veľkopôstnu nedeľu, slávime ho nasledujúci pondelok, ak by však pripadol na niektorý deň Veľkého týždňa, prekladáme ho do prvého týždňa po veľkonočnej oktáve. -
Začína 02.04.2026Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov. Omšový formulár je rekonštrukciou z roku 1967 omše zo začiatku 3. storočia zaznamenanej historikom Hippolytom. V dekréte, ktorým pápež Pavol VI. obnovil túto omšu, píše: "Omša pri svätení olejov je jedným z principiálnych výrazov plnosti kňazstva v hodnosti biskupa a zvýrazňuje blízkosť všetkých jeho kňazov s ním."
Zobrazených 20 z celkového počtu 180 udalostí
Načítať viac 180 165 eventsbc1c01e4fcef6e3b6875fab9ecdde9b8