Za onoho času Ježiša oslovili niektorí zákonníci a farizeji a povedali mu: Učiteľ, chceli by sme vidieť od teba (zázračné) znamenie. Ale on im odpovedal: Zlé a cudzoložné plemeno žiada si znamenie, no nedostane sa mu iného znamenia, okrem znamenia Jonáša proroka. Lebo ako bol Jonáš v bruchu žraloka tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Mužovia z Ninive povstanú proti tomuto pokoleniu pri súde a odsúdia ho; lebo konali pokánie na Jonášovo kázanie, a tu je (predsa) niečo väčšie ako Jonáš. Kráľovná Juhu povstane proti tomuto pokoleniu pri súde a odsúdi ho; lebo ona od kraja sveta prišla vypočuť Šalamúnovu múdrosť, a hľa, tu je niečo väčšie ako Šalamún! Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vlahy a hľadá odpočinok, ale ho nenájde. Vtedy si povie: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Pri svojom návrate nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Potom odíde a priberie si sedem iných duchov, podlejšich ako on sám, vojdú a ostanú tam bývať. Posledný stav takého človeka býva horší, ako bol predošlý. Práve tak sa povedie i tomuto zlému plemenu. Keď ešte hovoril ústupom, hľa, jeho matka a bratia stáli vonku a chceli s ním hovoriť. Ktosi mu spomenul: Hľa, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chceli by s tebou hovoriť. On však odpovedal tomu, kto mu to oznámil: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? I vystrel svoju ruku na učeníkov a vyhlásil: Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, ten mi je bratom, sestrou a matkou.

Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“ On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby,[1] tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je niekto väčší ako Jonáš! Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún![2] Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“[3] Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia[4] a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“ On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca,[5] ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“[6]


[1] Pri slovách „tri dni a tri noci“ netreba myslieť na úplné dni, lebo Židia každý začatý alebo nedokončený deň počítali za úplný deň. Tak je to aj s počítaním rokov.
[2] Mk 8, 11–12; Lk 11, 16. 29–32.
[3] Lk 11, 24–26.
[4] Ježišovi bratia“ neboli jeho vlastní bratia, ale blízki príbuzní (bratanci a sesternice). V hebrejčine a aramejčine slovo „brat“ znamená aj brata, aj bratanca. Tak napr. dvaja z týchto bratov majú za matku Máriu Kleopasovu (Mt 27, 56), a nie Pannu Máriu (porov. 13, 55). V Starom zákone je mnoho podobných miest (napr. Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi – Gn 13, 8; 14, 12. 14. 16).
[5] Ježiš dáva prednosť duchovnému pokrvenstvu pred telesným (porov. Lk 11, 28). Aj v tomto duchovnom pokrvenstve zaujíma Mária, Ježišova matka, prvé miesto, lebo vo všetkom plnila Božiu vôľu.
[6] Mk 3, 31–35; Lk 8, 19–21.

Vtedy oslovili ho niektorí zo zákonníkov a farizejov a riekli: Učiteľu, chceme od teba vidieť znamenie. Ktorý odpovedal a riekol im: Pokolenie zlé a cudzoložné[1] pohľadáva znamenie, avšak nedá sa mu znamenia, leda znamenie proroka Jonáša. Lebo jako Jonáš bol v bruchu veľrybinom tri dni a tri noci, tak sude Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.[2] Mužovia ninivetskí povstanú na súd s pokolením týmto a odsúdia, preto, že činili pokánie na kázeň Jonášovu, a hľa, viac než Jonáš je tu. Kráľovná juhu povstane na súd s pokolením týmto a odsúdi ho, preto, že prišla od končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, viac než Šalamún je tu. Ale keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po miestach suchých, hľadá odpočinok, a nenachádza. Vtedy hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Tu prijde a nájde ho prázdny, vymetený a ozdobený. Vtedy ide a vezme so sebou sedem iných duchov, podlejších od seba, vojdú a prebývajú tam; a posledný stav toho človeka býva horší od prvšieho. Tak to bude i s týmto pokolením ničomným. Keď ešte mluvil zástupom, hľa, jeho matka a bratia[3] stáli vonku a chceli sa rozprávať s ním.[4] Vtedy mu ktosi povedal: Hľa, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a hľadajú ťa.[5] On však odpovedal tomu, ktorý mu to povedal, a riekol: Kto je moja matka[6]? A kto sú moji bratia? I natiahol ruku na svojich učeníkov a riekol: Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo ktokoľvek plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesách, to je môj brat, i sestra, i matka.


[1] Cudzoložné preto, že tak zrušilo smluvu uzavretú s Bohom, ako cudzoložník smluvu uzavretú s manželkou.
[2] Je tu reč o vzkriesení Krista Pána. Neverci, keď už v ničom nevidia zázraku, ale vo vzkriesení musia ho vidieť, keď ho i hneď neprijímajú.
[3] Jeho bratia, t. j. bratranci. Dľa týchto veršov: P. Ježiš mal štyroch bratov a najmenej tri sestry, z čoho neverci uzatvárajú, že P. Maria nezostala vždy pannou. Avšak tomu je nie tak. Z toho, že ich evanjelista nazýva jeho bratmi, ešte nenasleduje, že mu boli ozajstnými bratmi. Lebo veď ako my, tak i Židia nazývali bratmi tých, ktorí patrili k jednému národu. Tak Rafael (Tob. 5, 8) nazýva Gábela „naším bratom“, hoci s Tobiášom, a ešte menej s Rafaelom, nebol v nijakej rodine. Tým častejšie nazývajú sa vo sv. Písme bratmi a sestrami tí, ktorí sú si pokrevní; tak mladší Tobiáš a jeho žena Sára boli len po bratrancoch deti (Tob. 7, 2), a predsa Tobiáš ju menuje svojou sestrou (Tob 8, 9). Ako i Abrahám Lota, syna po svojom bratovi Aronovi, nazýva bratom (1 Mojž. 13,8), kdežto Abrahám mu ol strýcom. Nasledovne mohol i evanjelista nazvať bratmi Ježišovými tých, ktorí stáli s ním v dalšej rodine. A opravdu títo jeho bratia neboli mu bratmi, ale bratrancami, t. j. synmi akéhosi Alfeja a či Kleofáša a Márie, akejsi sestry P. Márie. To sa dá nasledovne dokázať: Sv. Pavel (Gal. 1, 19) píše: A zpomedzi apoštolov nevidel som žiadneho iného, jako Jakuba brata Pánovho. Z čoho nasleduje, že Jakub, brat Pánov, bol apoštolom. Ale apoštolom bol i Jakubov brat Júda (Jud. 1, 1.). Ale už o týchto sa vie iste, či boli synovia. Sv. Mat. (27, 55—56) píše, že u kríža stály: Maria Magdaléna a Mária, matka Jakubova a Jozefova a matka synov Zebedejových. Ale kto to bola tá Maria, matka Jakubova a Jozefova, to, nám zradil sv. Ján (19, 25), keď píše: a vedľa kríža Ježišovho stály: jeho matka (P. Mária) a sestra jeho matkina: Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. Z tohto už vysvitá, že P. Mária mala sestru, ktorá sa volala tiež Mária a ktorá bola vydatá za Kleofášom alebo Alfejom, a že Jakub a Jozef boli jej synmi po Alfejovi, alebo Kleofášovi. A tak z tých štyroch bratov Jakub a Jozef, nasledovne i Šimon a Júda, ako i ich sestry boli len bratrancami a sestrenicami Pánu Ježišovi po sestre P. Máriinej, tiež Márii, a jakomsi Alfejovi. Boli i takí, ktorí týchto bratov Ježišových vyhlásili za synov Jozefových z prvého manželstva. Avšak nikde to nestoji, že sv. Jozef bol dvakrát ženatý; a povaha sv. Jozefa to zrovna vytvára; ba cirkev sa zdá učiť, že sv. Jozef bol tiež vždy mládencom, ako P. Maria pannou. Druhí zase vyhlasujú P. Máriu za jedináčku, ale to už sotva obstojí. Veď sv. Písmo nazýva Máriu Kleofášovu zrovna jej sestrou; a keby Mária Kleofášova bola len dalšou pokrevnou P. Márie, ako by jej synovia prišli k tomu, že by všade tiahli s P. Máriou? Mnohí myslia, že Mária, matka Jakubova a Jozefova, bola dvakrát vydatá, najprv za Alfejom, potom za Kleofášom; iní sa nazdávajú, že Alfej a Kleofáš sú len rozličné grécke vyslovovania jedného a toho istého židovského mena. Zpomedzi štyroch horeuvedených bratov Ježišových Jakub a Júda boli apoštolmi. Šimon, prvý jeruzalemský biskup po sv. Jakubovi. Jozef alebo Jozes musel akiste skoro umrieť, lebo o ňom sa nič nevie.
[4] Chceli ho vziať so sebou do Nazaretu. Ba, jako tvrdí sv. Marek (3, 21), držali alebo vyhlasovali ho za pomäteného, aby ho len zachránili.
[5] Gr.: chcú s tebou hovoriť.
[6] Mňa moja matka nemôže hatiť vo vykonávaní môjho spasiteľského poslania. V tomto páde ja neznám mojej telesnej matky, ale len mojich pomocníkov.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.