Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata,^[1] a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.^[2] Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.

^[1] Betsata pri Ovčej bráne, cez ktorú hnávali obetné zvieratá, najmä ovce, do chrámu, boli akési verejné kúpele, asi tam, kde je dnes kostol sv. Anny, ako sa zistilo pri posledných vykopávkach. Údaje sv. Jána, ako to potvrdzujú vykopávky, sú veľmi presné.
^[2] Koniec tretieho verša a celý štvrtý verš Neovulgáta vynecháva, lebo chýba v niektorých význačných gréckych rukopisoch. Text znie: „ktorí čakali, až sa voda pohne. (4) Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.“

Potom bol sviatok židovský^[1], a Ježiš išiel hore do Jeruzalema. A je v Jeruzaleme ovčí rybník^[2], ktorý sa menuje po židovsky Betsaida a má päť pitvorov. V týchto ležalo veliké množstvo neduživých, slepých, kuľhavých, vychradnutých, ktorí očakávali pohyb vody. Lebo anjel Pána sostupoval občas do rybníka a voda sa pohýbala. A kto po pohnutí vody prvý sostúpil do rybníka, ozdravel^[3], a čo by bol postavený v akejkoľvek nemoci. A bol tam istý človek, osematridsať rokov postavený vo svojej nemoci. Keď toho Ježiš uzrel ležať a poznal, že už dlhý čas strávil, riekol mu: Chceš byť zdravý? Odpovedal mu neduživý: Pane! Nemám človeka, ktorý by ma spustil do rybníka, ked sa voda pobúri, a kým ja prídem, druhý sostúpi predo mnou. Riekol mu Ježiš: Vstaň, vezmi si posteľ a choď. A hneď bol uzdravený ten človek, i vzal si postel a chodil. A ten deň bola sobota. Riekli teda Židia tomu, ktorý bol uzdravený: Sobota je, nesmieš si niesť posteľ. Odpovedal im: Ten, ktorý ma uzdravil, riekol mi: Vezmi si posteľ a choď. I opýtali sa ho: Kto je to ten človek, ktorý ti povedal: Vezmi si posteľ a choď? Ale ten, ktorý bol uzdravený, nevedel, kto to bol; lebo Ježiš uchýlil sa pred zástupom, ktorý sa nachodil na tom mieste. Potom Ježiš našiel ho v chráme a riekol mu: Hľa, vyzdravel si; nehreš^[4] už viacej, aby sa ti niečo horšieho neprihodilo. Odišiel ten človek a oznámil Židom, že Ježiš to bol, ktorý ho uzdravil.

^[1] Aký sviatok, nevie sa, najskôr Turíce. (Cyril. Zlat.)
^[2] Grécky: Jesto však v Jeruzaleme pri ovčej bráne rybník, ktorý sa po židovský menuje Bethesda. Táto brána stála na juhovýchodnej strane mesta, a menovala sa tak, preto, že ňou honil sa obetný dobytok do chrámu. Rybník bol vymurovaný a na spodku mal žriedlo, z ktorého prúdila liečivá voda, obyčajne včas ráno. Okolo neho boly kryté chodby pre nemocných.
^[3] Sv. otcovia zväčša doslovne vykladajú toto miesto.
^[4] Väčšia čiastka ľudských nemocí je trestom a následkom hriechov.