Nech ho v shromaždení ľudu velebia a nech ho slávia v rade starejších. Nech za milosrdenstvo jeho vďaky vzdajú Pánovi a za podivné jeho skutky na ľuďoch.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších.[1] Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
[1] Oslava má byť verejná v "zhromaždeniach… v zbore starších", t.j. na verejnom mieste pri bránach mesta, kde sa schádzavali starší mesta a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút 4,1 n.).
A nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu: a v zasadnutí starcov nech ho chvála. Nech oslavujú Pána pre milosrdenstva jeho, a pre zázraky jeho medzi synami ľudskými!
