A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.[1] Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; urobíš ich kniežatami nad celou zemou.[2] Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov.
[1] Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17).
[2] V posledných dvoch veršoch sa žalmista opäť prihovára Kráľovi-Mesiášovi.
A ja ti povedám, že ty si Peter[1], a na túto skalu vystavím svoju cirkev, a brány pekelné[2] ju nepremôžu. Namiesto tvojich otcov narodia sa ti synovia:[3] ty ustanovíš ich za kniežatá po celej zemi. Spomínať budú tvoje meno v každom pokolení až do pokolenia. Preto ťa budú oslavovať (všetky) národy na večnosť — a až na veky vekov.
[1] Peter je slovo grécke = Kéfas aramaiské, po slovensky: Skala.
[2] Brána je najsilnejšou čiastkou pevnosti, a tu stojí namiesto celého hradu; teda: mocnosti pekelné. Týmito slovami Kristus, ustanovil ho za hlavu cirkvi, tak že po jeho smrti hlavou cirkvi bývajú jeho nástupci na biskupstve rímskom.
[3] Miesto patriarchov prijdú synovia, totižto apoštolovia, učeníci a ich nasledovníci.