Spanilejší si ako ľudskí synovia, na tvojich perách vyliala sa ľúbeznosť. Preteká srdce moje slovom prekrásnym, prednášam svoju báseň kráľovi, môj jazyk sťa drievce pisára, ktorý rýchlo píše. Pán kráľuje, obliekol si vznešenosť, moc obliekol si Pán, a prepásal sa silou.
Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.
Podobou[1] spanilejší si nad synov ľudských, rozliata je ľúbeznosť v ústach tvojich: preto ťa Boh požehnal na veky. Preteká[2] moje srdce krásnym slovom: vyspievam svoje diela o kráľovi. Môj jazyk je pero pisára,[3] ktorý rýchlo píše. Pán je kráľom[4] veličenstvom sa priodial: obliekol sa Pán do sily a opásal sa.[5] Áno, upevnil okršlek zemský, ktorý sa nepohne.
[1] Messiáš je Boh i človek; spojenie božstva s človečenstvom ozdobilo ho prednosťami, akých žiaden človek nemá.
[2] Hebr.: Kypí, je nadšením pohnuté.
[3] Má mnoho myšlienok, ktoré sa mu hrnú na jazyk.
[4] Smysel hebr.: stal sa kráľom, t. j. nastúpil kráľovstvo a už panuje.
[5] Stvorením sveta akoby sa Boh opásal krásnou šatou.
[1] Messiáš je Boh i človek; spojenie božstva s človečenstvom ozdobilo ho prednosťami, akých žiaden človek nemá.
[2] Hebr.: Kypí, je nadšením pohnuté.
[3] Má mnoho myšlienok, ktoré sa mu hrnú na jazyk.
[4] Smysel hebr.: stal sa kráľom, t. j. nastúpil kráľovstvo a už panuje.
[5] Stvorením sveta akoby sa Boh opásal krásnou šatou.
