Za onoho času vzal si Ježiš dvanástich a vravel im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema, a všetko sa splní, čo napísali proroci o Synovi človeka. Lebo ho vydajú pohanom, posmievať sa mu budú, potupovať ho a pľuvať na neho; a keď ho ubičujú, zabijú ho, ale tretieho dňa vstane (z mŕtvych). Oni však z toho nič nerozumeli, lebo táto reč im bola skrytá, a nič nerozumeli, čo im hovoril. Keď sa približoval k Jerichu, akýsi slepec sedel kraj cesty a žobral. A keď počul prechádzať zástup, pýtal sa, čo to je. I oznámili mu, že Ježiš Nazaretský tade prechádza. Vtedy zvolal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Ti, čo išli po-predku, dohovárali mu, aby mlčal. On však ešte hlasnejšie kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Tu Ježiš zastal a kázal si ho priviesť. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? On odpovedal: Pane, aby som videl! Ježiš mu povedal: Viď! Tvoja viera uzdravila teba. A hneď videl, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, keď to videl, vzdával chválu Bohu.
Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.[1] Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“ A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“ A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.[2]
[1] Mt 20,17-19; Mk 10,32-34.
[2] Matúš spomína dvoch slepcov v Jerichu, kým Marek a Lukáš spomínajú iba jedného. Marek uvádza aj meno toho slepca, ktorý bol pravdepodobne známy v prvotnej Cirkvi.
[1] Mt 20,17-19; Mk 10,32-34.
[2] Matúš spomína dvoch slepcov v Jerichu, kým Marek a Lukáš spomínajú iba jedného. Marek uvádza aj meno toho slepca, ktorý bol pravdepodobne známy v prvotnej Cirkvi.
Potom vzal Ježiš dvanástich k sebe a hovoril im: Hľa, ideme do Jeruzalema, a dokoná sa (tam) všetko, čo písali proroci o Synovi človeka. Lebo vydaný bude pohanom a budú sa mu posmievať a bičovať[1] ho a pľuť na neho, a keď ho ubičujú, zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni nič z toho nepochopili, a bolo to slovo skryté pred nimi, a nerozumeli, čo sa hovorilo[2]. I stalo sa, keď sa približoval k Jerichu, jakýsi slepý sedel vedľa cesty a žobral[3]. A keď počul zástup tade ísť, pýtal sa: Čo je to? I riekli mu, že Ježiš Nazaretský tade ide. Tu zvolal a riekol: Ježišu, synu Dávidov, smiluj sa nado mnou! A tí, ktorí šli popredku, okríkali ho, aby mlčal. On však tým viac kričal: Synu Dávidov, smiluj sa nado mnou! Tu Ježiš postál a kázal ho priviesť k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho a riekol: Čo chceš, aby som ti urobil? A ten riekol: Pane, aby som videl. A Ježiš mu riekol: Pohliadni, tvoja viera ťa uzdravila. A naskutku videl a išiel za ním a velebil Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával chválu Bohu.
[1] Grécky: zle s ním nakladať.
[2] Nechápali, jako sa tie slová srovnávajú s budúcim slávnym kráľovstvom a s mocou Spasiteľovou, o ktorej boli presvedčení, a poneváč P. Ježiš často mluvieval v obrazoch, t. j. v nevlastnom smysle, domnievali sa, že ani túto reč netreba tak prísne a doslovne brať.
[3] Porovnaj Mt 20, 29 a Mk 10, 46. Kde sa však o inom zázraku rozpráva, totiž o uzdravení dvoch slepých pri vychádzaní z Jericha. Tieto dve udalosti nesmú sa smiešať a zameniť.
[1] Grécky: zle s ním nakladať.
[2] Nechápali, jako sa tie slová srovnávajú s budúcim slávnym kráľovstvom a s mocou Spasiteľovou, o ktorej boli presvedčení, a poneváč P. Ježiš často mluvieval v obrazoch, t. j. v nevlastnom smysle, domnievali sa, že ani túto reč netreba tak prísne a doslovne brať.
[3] Porovnaj Mt 20, 29 a Mk 10, 46. Kde sa však o inom zázraku rozpráva, totiž o uzdravení dvoch slepých pri vychádzaní z Jericha. Tieto dve udalosti nesmú sa smiešať a zameniť.
