Drahí bratia! Veľmi vás prosím ako cudzincov a prišelcov (na tejto zemi), aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré broja proti duši. Vaše obcovanie medzi pohanmi nech je príkladné, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) osočujú ani zločincov. Kvôli Pánovi buďte poddaní každej ľudskej vrchnosti, či už kráľovi, ako najvyššiemu, a či náčelníkom. (Boh) ich posiela trestať tých, ktorí robia zle, a chváliť tých, ktorí robia dobre. Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robili a tak umlčali hlúpe reči nerozumných ľudí. Žite ako slobodní, ale nie ako tí, ktorým je sloboda iba prikrývkou zlého, lež ako Boží služobníci! Všetkých si ctite, všetkých bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte! Sluhovia, buďte so všetkou bázňou poddaní pánom, a to nielen dobrým a láskavým, ale aj nevľúdnym! To je bohumilé v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.

Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia[1] oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni[2]: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí[3], ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí.[4]


[1] Porov. Iz 10, 3. „V deň navštívenia“ môže znamenať posledný súd, ale aj dajakú inú Božiu návštevu, napr. milosť obrátenia.
[2] O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.
[3] Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní „bezbožníci“ (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).
[4] Porov. Ef 6, 5–8; Kol 3, 22–24; Tít 2, 9.

Premilení, prosím vás, ako cudzincov a pútnikov[1], aby ste sa zdržovali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.[2] Nech je vaše obcovanie medzi národami dobré, aby za to, za čo vás pomlúvajú jako zločincov, keď uvidia vaše dobré skutky, chválili Boha v deň navštívenia. Buďte teda poddaní každej ľudskej správe[3] pre Pána, či to kráľovi jako panovníkovi, či to vladárom, ako od neho poslaným potrestať zločincov a pochváliť dobrých[4], lebo tak to chce Boh, aby ste dobrým chovaním sa zapchali ústa nevedomým a nerozumným ľuďom; ako svobodní[5], a nie takí, ktorí majú svobodu za zásteru zlosti, ale jako sluhovia Boží. Všetkých ctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa uctite. Sluhovia, buďte poddaní so všetkou bázňou pánom, nielen dobrým a povoľným, ale i nevrlým. Veď to je milé, keď niekto pre nábožné[6] svedomie znáša protivenstvá a trpí nespravedlive.


[1] Kresťania sú pútnici na zemi, preto, že sa zriekli sveta a putujú do neba.
[2] Telesnosť ubíja ducha.
[3] Vrchnosti, doslovne na prvý pohľad: každému ľudskému stvoreniu; no jako grécke, tak i latinské slovo znamená to, čo je spravené, teda správu, a len potom stvorenie.
[4] Grécky: tých, ktorí dobre robia.
[5] Kresťania sú osvobodení od zachovávania starého zákona, ale pod touto zámienkou nesmú hrešiť.
[6] T. j. ktoré sa riadi dľa Boha, dľa jeho zákonov. Doslovne: pre svedomie Božie.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.