Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: Ešte chvíľku, a neuvidíte ma; a zasa chvíľku, a uvidíte ma! Odchádzam totiž k Otcovi. Tu si hovorili niektorí z jeho učeníkov: Čo nám to vraví: Ešte chvíľku, a neuvidíte ma; a zasa chvíľku, a uvidíte ma? A tiež: Odchádzam k Otcovi? A hovorili si: Čo to vlastne vraví: Ešte chvíľku? Nevieme, čo nám chce povedať! Ježiš, keďže zbadal, že sa ho to chcú opýtať, povedal im: Dopytujete sa medzi sebou na to, čo som povedal: Ešte chvíľku, a neuvidíte ma; a zasa chvíľku, a uvidíte ma. Veru, veru, hovorím vám, budete plakať a žialiť, a svet sa bude radovať! Budete smútiť, ale váš smútok premení sa na radosť! Aj žena, keď rodí, má bolesti, lebo prišla jej hodina, ale keď porodila dieťa, už nemyslí na tie úzkosti pre radosť, že prišiel človek na svet. Tak aj vy ste teraz smutní, ale zasa vás navštívim, a srdce sa vám zaraduje. A tú radosť vám nikto nevezme!

Ešte chvíľku[1] a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“ Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?“ Hovorili: „Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí.“ Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.


[1] „Ešte chvíľku“, o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.

Ešte za chvíľočku, a neuvidíte ma, a zase za chvíľočku, a uvidíte ma, lebo idem k Otcovi.[1] Tedy riekli niektorí z jeho učeníkov medzi sebou: Čo je to, že nám hovorí: Ešte za chvíľočku, a neuvidíte ma, a zase za chvíľočku, a uvidíte ma, a že idem k Otcovi? Hovorili teda, čo je to, že hovorí: Ešte za chvíľočku?  nevieme, čo hovorí. A Ježiš vedel, že sa ho chceli spýtať, i riekol im: O tom sa vyzvedáte medzi sebou, že som riekol: Ešte za chvíľočku, a neuvidíte ma, a zase za chvíľočku, a uvidíte ma? Veru, veru, povedám vám, že vy budete nariekať a plakať[2], kdežto svet bude sa radovať; vy síce budete sa zarmucovať, ale váš zármutok premení sa na radosť.[3] Žena, keď rodí, má zármutok, lebo prišla jej hodina; ale keď porodí dieťa, už nepamätá na súženie pre radosť, že narodil sa človek na svet. Tak i vy teraz síce máte zármutok, ale znovu vás uzrem a radovať sa bude vaše srdce, a vašu radosť nikto vám neodníme.[4]


[1] Doslovne: čo chvíľa ma už neuvidíte, lebo ma zabijú a pochovajú, ale čoskoro ma zase uvidíte po mojom vzkriesení a ešte viac po vašej smrti.  Duchovne: Čo chvíľa neuvidíte ma, t. j. nepocítite mojej, vás ochraňujúcej prítomnosti, zakiaľ bude trvať moje poníženie, ale to bude len na chvíľu trvať a potom večne budete cítiť moju prítomnosť v tom, že vás budem neviditeľne ochraňovať.
[2] Keď vás opustím.
[3] Keď vám sošlem Ducha sv.
[4] Smysel je: Jako žena trápi sa, keď pracuje ku pôrodu, ale potom sa tým väčšmi raduje: takto i vy, keď budete pracovať, aby sa narodila Cirkev, t. j. tajnostný Kristus, budete sa trápiť, ale tým väčšia bude vaša radosť, keď uvidíte narodenú Cirkev = tajnostného Krista.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.