Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.[1] Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.
[1] Kresťanská láska je znakom nadprirodzeného života, a tak oslobodenia od hriechu a smrti.
Nečudujte sa, bratia, že svet vás nenávidí.[1] My vieme, že sme prenesení zo smrti do života, preto, že milujeme bratov; kto nemiluje, zostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že žiaden vrah nemá večného života, v sebe zostávajúceho. Z toho sme poznali lásku Božiu[2], že on[3] položil svoj život za nás; i my musíme klásť životy za bratov. Kto by mal dostatok tohoto sveta a videl by svojho brata, že má núdzu, a zatvoril by svoje srdce pred ním, akože zostáva láska Božia[4] v ňom? Dietky moje, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.
[1] Zlí budú vždy nenávidieť dobrých, preto, že dobrí svojím životom odsudzujú zlých.
[2] V gréčtine chybí: Božiu.
[3] P. Ježiš.
[4] Láska k Bohu, alebo láska, ktorá sa riadi dľa Boha.