Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.[1] Alebo ak má žena desať drachiem[2] a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
[1] Mt 18, 12-14.
[2] Jedna drachma mala hodnotu jedného strieborného denára, čo bola jednodenná mzda. Nešlo teda o veľký peniaz, ale pre chudobnú ženu aj to bolo veľa.
Približovali sa k nemu mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. Tu farizeji a zákonníci šomrali a riekli: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. I povedal im podobenstvo toto a riekol[1]: Ktorý človek zpomedzi vás, majúci sto oviec, a keď ztratí jednu z nich: či neopustí deväťdesiatdeväť na púšti[2] a nejde za ztratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vloží si ju zaradovaný na ramená, a keď príde domov, svolá priateľov a susedov a riekne im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ztratenú ovcu. Povedám vám, že tak väčšia bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom pokánie činiacim, nežli nad deväťdesiatdeviatimi spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.[3] Alebo ktorá žena, majúca desať korún[4], ak ztratí jednu korunu, či nezažne sviecu, a nevymetie dom, a nehľadá pilne, dokiaľ ju nenájde? A keď nájde, svolá priateľky a susedy a riekne: Radujte sa so mnou, lebo našla som korunu, ktorú som bola ztratila. Tak povedám vám: budú anjeli mať radosť nad jedným hriešnikom pokánie činiacim.[5]
[1] V troch podobenstvách prednáša Spasiteľ tú istú pravdu: že prišiel spasiť hriešnikov. Peniaz, ovca a márnotratný syn znamenajú hriešnika: syna, náruživosťou zaslepeného; ovcu, bez rozvahy a akoby bez rozumu v hriechu zotrvávajúceho; peniaz, dlhým hrešením celkom otupelého, ošúchaného, zatvrdilého. Spasiteľ hľadá a prijíma všetkých, i najhorších.
[2] T. j. na pasienku; pasienky boly polovičné pustatiny, a tak sa i nazýyaly.
[3] Spasiteľ hovorí dľa ľudského spôsobu. Neočakávaná šťastlivá náhoda činí nám väčšiu radosť, nežli dobrota, ktorej sme navykli. Niekedy však obrátený hriešnik býva horlivejší, nežli sú spravedliví, a vtedy je skutočne väčšia radosť v nebesách nad takým hriešnikom.
[4] Evanjelium menuje ten peniaz drachmou; platila asi 1 korunu (88 halierov).
[5] A tak sa nedivte, že prijímam hriešnikov.