Ako hoviadko som sa stal pred tebou:[1] a predsa som bol stále s tebou. Chytil si ma za moju[2] pravú ruku, a podľa tvojej vôle ma povedieš, a prijmeš ma so slávou.[3] Jak dobrý je Boh, ó, Izrael! tým, ktorí sú priameho srdca. Moje však nohy len že sa nepotkly: len málo, že sa nevyklzly moje kroky.[4] Lebo som sa rozhodil proti nešľachetným, keď som sa díval na pokoj bezbožných.
[1] Nesúdil som dľa rozumu, ale len dľa oka; ale hoc som upadol, predsa som stál pod tvojou ochranou.
[2] V pochybností mojej si mi nedal zahynúť.
[3] Hoc neznám budúcnosti, viem, že keď z toho sveta odídem, dostanem sa k tebe do slávy.
[4] Skoro by sa bol odchýlil od mojich základov; vo veľkom pokušení, skoro by som bol padol.