Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne[1], druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané[2]: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“ Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo?[3] „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
[1] Otrokyňa bola Agar a slobodná Sára. Podľa všeobecného práva iba deti slobodnej, nie otrokyne, mali právo dediť (porov. Gn 16; 21, 1–21). Tieto biblické udalosti dokazujú, že sloboda Božieho prisľúbenia prevyšuje otroctvo zákona. Agar totiž predstavuje Starý zákon, kým Sára Nový.
[2] Iz 54, 1.
[3] Gn 21, 10.
Písané je totižto, že Abrahám mal dvoch synov: jedného zo služobnej[1] a druhého zo svobodnej. Ale ten zo služobnej podľa tela sa narodil, kdežto ten zo svobodnej následkom zasľúbenia, čo je v predobraze povedané. Toto sú totižto dva zákony, a síce jeden na hore Sinai, ktorý splodzuje za sluhov, a to je Agar. Sinai totižto je hora v Arabii, ktorá súvisí s tým Jeruzalemom, ktorý je teraz, a slúži so svojimi synmi; kdežto ten Jeruzalem, ktorý je hore, svobodný je, ktorý je našou matkou. Veď písané je: Veseľ sa, neplodná, ktorá nerodíš: plesaj a volaj, ktorá nepracuješ k pôrodu, lebo opustená má mnoho synov, viac nežli tá, ktorá má muža.[2]; [3]; [4] My sme tedy, bratia, dľa Izáka zasľúbenými synmi.[5] Ale jako vtedy ten, ktorý sa podľa tela[6] narodil, prenasledoval toho, ktorý sa podľa ducha (narodil) tak i teraz. Ale čo povedá Písmo? Vyžeň služobnú, i jej syna, lebo nebude dedičom syn služobnej so synom svobodnej. A tak, bratia, nie sme synovia služobnej, ale svobodnej, ktorou svobodou Kristus nás osvobodil.
[1] Písané je, že Abrahám mal dvoch synov, jedného zo slúžky (otrokyne), druhého zo svojej manželky, ktorá nebola otrokyňou, preto ju sv. Pavel nazýva svobodnou. Svobodná teda tu neznamená, jako hovorievame, ženskú nevydatú, ba práve značí zákonitú manželku, lebo táto nebola ani slúžkou, ani otrokyňou svojho manžela, ale jeho svobodnou družkou. Sára, manželka Abrahámova, bola neplodná a už stará, z tej príčiny, aby jej manžel neumrel bez potechy potomstva, dala mu otrokyňu, menom Agar, aby s tou splodil dietky (Gn 16, 1-4), a táto i porodila mu syna Izmaila. Ale dľa riadenia Božieho syn otrokyne nemal byt dedičom a udržovateľom semena Abrahámovho. Lebo čo dľa prírody bolo nemožné, totižto aby Sára porodila, to bolo možné skrze všemohúcnosť Božiu. Boh prisľúbil Abrahámovi syna zo Sáry, čo sa i splnilo: a tento syn z manželky (nie z otrokyne, ale zo svobodnej), menom Izák, je syn zasľúbenia, je dedičom Abrahámovým. Izmail je dľa tela, t. j. pôsobením prírodných zákonov splodený, lebo Agar bola mladá a plodná; Izák nadprirodzeným spôsobom, následkom zasľúbenia Božieho, lebo Sára, jako starenka, už nemohla rodiť. V tomto, čo sa skutočne stalo, bol zároveň i obraz starého a nového zákona. Agar vyobrazuje Židov, podrobených starému zákonu. Tento bol daný na hore Sinai, ktorá je v Arabii, odkiaľ otrokov kupovali, a súvisí s Jeruzalemom; preto zákon tento je zákon služobnosti, ktorej poddaný je zemský Jeruzalem so všetkými Židmi, Sára je obraz nového zákona, ktorého hlavou je nebeský, duševný Jeruzalem, t. j. Cirkev Kristova so svojimi veriacimi. Tento nový zákon je zákon svobody, lebo nás osvobodil od zachovávania po smrti Kristovej už márnych obradov starého zákona.
[2] Sv. Pavel berie slová prorokove v tomto smysle: Raduj sa, neplodná Sáro, hoci máš menšie potomstvo, nežli plodná Agar. Smysel je: Raduj sa, Cirkev kresťanská, ktorá si bola v starom zákone neplodná, ale v novom zákone stala si sa plodnou, rodíš svobodných od starého zákona, a nie otrokov starého zákona.
[3] Iz 54, 1: „Chválu vzdávaj, neplodná [Neplodná preto, lebo Starý Zákon nemal sviatostných prostriedkov milosti, nemal sviatosti krstu, skrze ktorý messiášsky strom — novo-zákonná cirkev — Pánovi nepočetné dietky rodí.], ktorá nerodíš; prespevuj chválu a výskaj, ktorá si nerodila, lebo opustená má viac synov, než tá, ktorá má muža [Opustený a chudobný Jeruzalem má i zo židov i z pohanov byt vystavený.], hovorí Pán.
[4] Lk 23, 29: „Lebo, hľa, prijdú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné a životy, ktoré nerodily, a prse, ktoré nenadájaly. [T. j. blahoslavené ženy, ktoré nemajú detí, lebo nebudú musieť ich oplakávať. Starí-mladí zahynú totiž v tom súžení.]
[5] Rim 9, 8: „...to jest nie tí, ktorí sú telesní synovia, sú synmi Božími, ale tí, ktorí sú prisľúbení synovia, počítajú sa do potomstva. [Potomstvo (synovia Boží) sú duchovní synovia Abrahámovi.]
[6] Smysel týchto veršov je: Jako niekdy Izmail v hre prenasledúval Izáka, tak že na žiadosť Sárinu Abrahám musel z domu odstrániť Agar i s jej synom Izmailom: tak i teraz medzi vami povstali lžiučitelia, vás prenasledujú, chcejúc vás podrobiť obradom, obriezke starého zákona. Ale jako vtedy vytvorený bol syn otrokyne z domu otcovského, tak i teraz títo lžiučitelia vyvrhnutí budú z dedictva požehnania národov, t. j. z večného spasenia. Teda, bratia, keďže my nie sme synovia otrokyne, ale svobodnej Sáry, t. j. sv. Cirkvi, osvobodení sme skrze Krista od starého zákona.
