Biela sobota II. Svätá vigília [časť nočná]

Tempus Passionis

Podľa misálu:		Kód: T05-SBB-UW5-002-CW1
Misál latinsko-slovenský. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1952. Nihil obstat, die 29 Septembris 1952. Episcopus tit. Appianus Ambrosius

OZNAMY		OZNAMY

Dejiny stvorenia. „Duch Boží vznášal sa nad vodami.“ Ten istý Duch Boží, ktorý pôsobil pri stvorení, účinkuje svojou božskou silou aj pri znovuzrodení človeka vo sviatosti sv. krstu, vznáša sa aj nad krstnou vodou a dáva jej nadprirodzenú silu.

Prophetia Prima (Gen 1, 1-31; Gn 2, 1-2)		Prvé proroctvo (Gn 1, 1-31; Gn 2, 1-2)
In princípio creavit Deus cœlum et terram. Terra autem erat inánis et vácua, et ténebræ erant super fáciem abýssi: et Spíritus Dei ferebátur super aquas. Dixítque Deus: Fiat lux. Et facta est lux. Et vidit Deus lucem, quod esset bona: et divísit lucem a ténebris. Appellavítque lucem Diem, et ténebras Noctem: factúmque est véspere et mane, dies unus. Dixit quoque Deus: Fiat firmaméntum in médio aquárum: et dívidat aquas ab aquis. Et fecit Deus firmaméntum, divisítque aquas, quæ erant sub firmaménto,ab his, quæ erant super firmaméntum. Et factum est ita. Vocavítque Deus firmaméntum, Cœlum: et factum est véspere et mane, dies secúndus. Dixit vero Deus: Congregéntur aquæ, quæ sub cœlo sunt, in locum unum: et appáreat árida. Et factum est ita. Et vocávit Deus áridam, Terram: congregationésque aquárum appellávit Maria. Et vidit Deus, quod esset bonum. Et ait: Gérminet terra herbam viréntem et faciéntem semen, et lignum pomíferum fáciens fructum juxta genus suum, cujus semen in semetípso sit super terram. Et factum est ita. Et prótulit terra herbam viréntem et faciéntem semen juxta genus suum, lignúmque fáciens fructum, et habens unumquódque seméntem secúndum spéciem suam. Et vidit Deus, quod esset bonum. Et factum est véspere et mane, dies tértius. Dixit autem Deus: Fiant luminária in firmaménto cœli, et dívidant diem ac noctem, et sint in signa et témpora et dies et annos: ut lúceant in firmaménto cœli, et illúminent terram. Et factum est ita. Fecítque Deus duo luminária magna: lumináre majus, ut præésset diéi: et lumináre minus, ut præésset nocti: et stellas. Et pósuit eas in firmaménto cœli, ut lucérent super terram, et præéssent diéi ac nocti, et divíderent lucem ac ténebras. Et vidit Deus, quod esset bonum. Et factum est véspere et mane, dies quartus. Dixit etiam Deus: Prodúcant aquæ réptile ánimæ vivéntis, et volátile super terram sub firmaménto cæli. Creavítque Deus cete grándia, et omnem ánimam vivéntem atque motábilem, quam prodúxerant aquæ in spécies suas, et omne volátile secúndum genus suum. Et vidit Deus, quod esset bonum. Benedixítque eis, dicens: Créscite et multiplicámini, et repléte aquas maris: avésque multiplicéntur super terram. Et factum est véspere et mane, dies quintus. Dixit quoque Deus: Prodúcat terra ánimam vivéntem in génere suo: juménta et reptília, et béstias terræ secúndum spécies suas. Factúmque est ita. Et fecit Deus béstias terræ juxta spécies suas, et juménta, et omne réptile terræ in génere suo. Et vidit Deus, quod esset bonum, et ait: Faciámus hóminem ad imáginem et similitúdinem nostram: et præsit píscibus maris et volatílibus cœli, et béstiis universæque terræ, omníque réptili, quod movétur in terra. Et creávit Deus hóminem ad imáginem suam: ad imáginem Dei creávit illum, másculum et féminam creávit eos. Benedixítque illis Deus, et ait: Créscite et multiplicámini, et repléte terram, et subjícite eam, et dominámini píscibus maris et volatílibus cœli, et univérsis animántibus, quæ movéntur super terram. Dixítque Deus: Ecce, dedi vobis omnem herbam afferéntem semen super terram, et univérsa ligna, quæ habent in semetípsis seméntem géneris sui, ut sint vobis in escam: et cunctis animántibus terræ, omníque vólucri cœli, et univérsis, quæ movéntur in terra, et in quibus est ánima vivens, ut hábeant ad vescéndum. Et factum est ita. Vidítque Deus cuncta, quæ fécerat: et erant valde bona. Et factum est véspere et mane, dies sextus. Igitur perfécti sunt cœli et terra, et omnis ornátus eórum. Complevítque Deus die séptimo opus suum, quod fécerat: et requiévit die séptimo ab univérso ópere, quod patrárat.		Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna a tma bola nad hlbočinami a Duch Boží vznášal sa ponad vody. I riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. A Boh videl, že svetlo bolo dobré, i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo Dňom a tmu nazval Nocou. A nastal večer a nastalo ráno, prvý deň. I riekol Boh: Buď obloha v prostriedku vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! A učinil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boly pod oblohou, od vôd, ktoré boly nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a nastalo ráno, druhý deň. I riekol Boh: Vody, ktoré ste pod nebom, shromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa sucho! A tak sa stalo. A Boh nazval sucho Zemou a shromaždisko vôd Morom. A videl Boh, že to bolo dobré. I riekol Boh: Zem, vyžeň trávu, rastliny, rozsievajúce semeno, stromy, prinášajúce plody, v ktorých je semeno, podľa svojho druhu, na zemi! A tak sa stalo. Zem vyhnala trávu a rastliny, rozsievajúce semeno podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že to bolo dobré. A nastal večer a nastalo ráno, tretí deň. I riekol Boh: Buďte svetlá na nebeskej oblohe, na rozdeľovanie medzi dňom a nocou. A buďte na znamenia a na doby, na dni a roky. A buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovaly zem! A tak sa stalo. A učinil Boh dvoje veľkých svetiel: väčšie, žeby vládlo dňom, a menšie, žeby vládlo nocou, a aj hviezdy. A umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovaly zem a aby vládly dňom a nocou a oddeľovaly svetlo od tmy. A videl Boh, že to bolo dobré. A nastal večer a nastalo ráno, štvrtý deň. I riekol Boh: Hemžite sa, vody, množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe! A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa len hýbu, ktoré sa vo vode hemžia podľa svojho druhu, ako aj všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A videl Boh, že to bolo dobré. A požehnal im Boh a riekol: Ploďte a rozmnožujte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi! A nastal večer a nastalo ráno, piaty deň. Povedal tiež Boh: Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu! A tak sa stalo. A učinil Boh divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A videl Boh, že to bolo dobré. I riekol Boh: Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný. Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou i nad všetkými plazmi, ktoré sa plazia po zemi. A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich. A požehnal ich Boh a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, ktorá sa hýbe na zemi. Potom povedal Boh: Hľa, dávam vám všetky rastliny, nosiace semeno, na povrchu celej zeme a všetky stromy, ktoré majú plody, v ktorých je semeno: nech sú vám za pokrm. Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A tak sa stalo. A videl Boh všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, šiesty deň. Takto boly dokončené nebo a zem a všetky ich voje. A siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré učinil. Siedmy deň však odpočíval od všetkých diel, ktoré učinil.

Nehovorí sa Deo grátias ani po tomto ani po nasledujúcich proroctvách.

Oratio		Orácia
Orémus. ℣. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, qui mirabíliter creásti hóminem et mirabílius redemísti: da nobis, quǽsumus, contra oblectaménta peccáti, mentis ratióne persístere; ut mereámur ad ætérna gáudia perveníre. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorý zázračne stvoril si človeka a vykúpil si ho ešte zázračnejšie: daj nám, prosíme, rozumom duše odolávať zvodom hriechu, aby zaslúžili sme si vojsť do večných radostí. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Potopa sveta. Voda potopy je predobrazom vody sv. krstu, ktorá smyje každú škvrnu s duše človeka, podobne ako voda potopy smyla všetku nepravosť s povrchu zeme.

Prophetia Secunda (Gen 5, 6, 7 et 8)		Druhé proroctvo (Gn 5, 6, 7 a 8)
Noë vero cum quingentórum esset annórum, génuit Sem, Cham et Japheth. Cumque cœpíssent hómines multiplicári super terram et fílias procreássent, vidéntes fílii Dei fílias hóminum, quod essent pulchræ, accepérunt sibi uxóres ex ómnibus, quas elégerant. Dixítque Deus: Non permanébit spíritus meus in hómine in ætérnum,quia caro est: erúntque dies illíus centum vigínti annórum. Gigántes autem erant super terram in diébus illis. Postquam enim ingréssi sunt fílii Dei ad fílias hóminum illæque genuérunt, isti sunt poténtes a sǽculo viri famósi. Videns autem Deus, quod multa malítia hóminum esset in terra, et cuncta cogitátio cordis inténta esset ad malum omni témpore, pænítuit eum, quod hóminem fecísset in terra. Et tactus dolóre cordis intrínsecus: Delébo, inquit, hóminem, quem creávi, a fácie terræ, ab hómine usque ad animántia, a réptili usque ad vólucres cœli; pænitet enim me fecísse eos. Noë vero invénit grátiam coram Dómino. Hæ sunt generatiónes Noë: Noë vir justus atque perféctus fuit in generatiónibus suis, cum Deo ambulávit. Et génuit tres fílios, Sem, Cham et Japheth. Corrúpta est autem terra coram Deo et repléta est iniquitáte. Cumque vidísset Deus terram esse corrúptam omnis quippe caro corrúperat viam suam super terram, dixit ad Noë: Finis univérsæ carnis venit coram me: repléta est terra iniquitáte a fácie eórum, et ego dispérdam eos cum terra. Fac tibi arcam de lignis lævigátis: mansiúnculas in arca fácies, et bitúmine línies intrínsecus et extrínsecus. Et sic fácies eam: Trecentórum cubitórum erit longitúdo arcæ, quinquagínta cubitórum latitúdo, et trigínta cubilórum altitúdo illíus. Fenéstram in arca fácies, et in cúbito consummábis summitátem ejus: óstium autem arcæ pones ex látere: deórsum cenácula et trístega fácies in ea. Ecce, ego addúcam aquas dilúvii super terram, ut interfíciam omnem carnem, in qua spíritus vitæ est subter cœlum. Univérsa, quæ in terra sunt, consuméntur. Ponámque fœdus meum tecum: et ingrédiens arcam tu et fílii tui, uxor tua et uxóres filiórum tuórum tecum. Et ex cunctis animántibus univérsæ carnis bina indúces in arcam, ut vivant tecum: masculíni sexus et feminíni. De volúcribus juxta genus suum, et de juméntis in génere suo, et ex omni réptili terræ secúndum genus suum: bina de ómnibus ingrediántur tecum, ut possint vívere. Tolles ígitur tecum ex ómnibus escis, quæ mandi possunt, et comportábis apud te: et erunt tam tibi quam illis in cibum. Fecit ígitur Noë ómnia, quæ præcéperat illi Deus. Erátque sexcentórum annórum, quando dilúvii aquæ inundavérunt super terram. Rupti sunt omnes fontes abýssi magnæ, et cataráctæ cœli apértæ sunt: et facta est plúvia super terram quadragínta diébus et quadragínta nóctibus. In artículo diei illíus ingréssus est Noë, et Sem et Cham et Japheth, fílii ejus, uxor illíus et tres uxóres filiórum ejus cum eis in arcam: ipsi, et omne ánimal secúndum genus suum, univérsaque juménta in génere suo, et omne, quod movétur super terram in génere suo, cunctúmque volátile secúndum genus suum. Porro arca ferebátur super aquas. Et aquæ prævaluérunt nimis super terram: opertíque sunt omnes montes excélsi sub univérso cœlo. Quíndecim cúbitis áltior fuit aqua super montes, quos operúerat. Consúmptaque est omnis caro, quæ movebátur super terram, vólucrum, animántium, bestiárum, omniúmque reptílium, quæ reptant super terram. Remánsit autem solus Noë, et qui cum eo erant in arca. Obtinuerúntque aquæ terram centum quinquagínta diébus. Recordátus autem Deus Noë, cunctorúmque animántium et ómnium jumentórum, quæ erant cum eo in arca, addúxit spíritum super terram, et imminútæ sunt aquæ. Et clausi sunt fontes abýssi et cataráctæ cœli: et prohíbitæ sunt plúviæ de cœlo. Reversæque sunt aquæ de terra eúntes et redeúntes: et cœpérunt mínui post centum quinquagínta dies. Cumque transíssent quadragínta dies, apériens Nœ fenéstram arcæ, quam fécerat, dimísit corvum, qui egrediebátur, et non revertebátur, donec siccaréntur aquæ super terram. Emísit quoque colúmbam post eum, ut vidéret, si jam cessássent aquæ super fáciem terræ. Quæ cum non invenísset, ubi requiésceret pes ejus, revérsa est ad eum in arcam: aquæ enim erant super univérsam terram: extendítque manum et apprehénsam íntulit in arcam. Exspectátis autem ultra septem diébus áliis, rursum dimisit colúmbam ex arca. At illa venit ad eum ad vésperam, portans ramum olívæ viréntibus fóliis in ore suo. Intelléxit ergo Noë, quod cessássent aquæ super terram. Exspectavítque nihilminus septem álios dies: et emísit colúmbam, quæ non est revérsa ultra ad eum. Locútus est autem Deus ad Noë, dicens: Egrédere de arca, tu et uxor tua, fílii tui et uxóres filiórum tuórum tecum. Cuncta animántia, quæ sunt apud te, ex omni carne, tam in volatílibus quam in béstiis et univérsis reptílibus, quæ reptant super terram, educ tecum, et ingredímini super terram: créscite et multiplicámini super eam. Egréssus est ergo Noë et fílii ejus, uxor illíus et uxóres filiórum ejus cum eo. Sed et ómnia animántia, juménta et reptília, quæ reptant super terram, secúndum genus suum, egréssa sunt de arca. Ædificávit autem Noë altáre Dómino: et tollens de cunctis pecóribus et volúcribus mundis, óbtulit holocáusta super altáre. Odoratúsque est Dóminus odórem suavitátis.		Keď Noe mal päťsto rokov, narodili sa mu Sem, Cham a Jafet. Keď sa však začali ľudia na povrchu zeme množiť a keď sa im narodily dcéry, boží synovia videli, že dcéry ľudí sú pekné, i brali si z nich za ženy, koľko len chceli. Tu riekol Pán: Môj duch neostane nadlho v ľuďoch pre ich poblúdenie, sú len telom. Ich dní bude len stodvadsať rokov. V ten čas boli na zemi obri - ba aj neskoršie - keď synovia boží obcovali s ľudskými dcérami a tieto im rodily obrov. To sú hrdinovia dávnych časov, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko smýšľanie ich srdca je ustavične naklonené ku zlu, ľutoval Pán, že stvoril na zemi človeka, a bol skormútený v srdci a riekol: Vyničím s povrchu zemského ľudí, ktorých som stvoril: človeka a zvieratá, plazy a vtáctvo nebeské, lebo ľutujem, že som ich učinil. Len Noe našiel milosť u Pána. Toto je história Noemova: Noe bol spravodlivým mužom; bol bezúhonným medzi svojimi rovesníkmi. Noe chodieval s Bohom. Noemovi narodili sa traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Pred Bohom však zem bola skazená, zem bola plná neresti. I videl Boh, že zem bola veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu riekol Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená jeho nepravosťou a ja ho zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady, a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. A takto ho vystav: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dokola. Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja naozaj privediem vody potopy na zem, aby som zničil všetko telo, v ktorom je živý dych zpod neba. Všetko, čo je na zemi, zhynie. No s tebou uzavriem smluvu: Do korába vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov do korába vezmeš po jednom páre, žeby sa s tebou zachovaly nažive, a to samca a samicu. Do korába vojdú s tebou zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu po dvoch, aby mohly žiť. Ty však sober so sebou z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi ho so sebou. To bude tak tebe, ako aj im za pokrm. A Noe urobil všetko, ako mu prikázal Boh urobiť. Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vody na zemi. Vyvalily sa všetky pramene veľkej hlbočiny a nebeské struhy sa roztvorily. A na zemi pršalo za štyridsať dní a štyridsať nocí. V ten istý deň vošiel do korába Noe, jeho synovia Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy jeho synov s nimi. Títo, a všetky zvieratá podľa svojho druhu a všetky plazy, plaziace sa po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu, všetky operence a okrídlence. Koráb však plával na vodách a vody vzrastaly ďalej nad zemou, takže zalialy i všetky vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. O pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, plaziace sa po zemi. Zahubil všetky bytosti, čo boly na zemi: ľudí, ako aj dobytok a plazy, ako i nebeské vtáctvo, a vyhubené boly so zeme. A ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vôd pribúdalo na zemi ešte za stopäťdesiat dní. Tu spomenul si Boh na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe a dal Boh zaviať vetru nad zemou, a vody upadávaly. Zatvorily sa tiež žriedla hlbočín a nebeské struhy a dážď s neba prestal pršať. A vody, pritekajúc a odtekajúc, mizly so zeme a po uplynutí stopäťdesiatich dní vôd so zeme ubudlo. Prvého dňa desiateho mesiaca objavily sa temená vrchov. Keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. Ten hore-dole poletoval a nevracal sa, kým vody nevyschly na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahly so zeme. A keďže holubica nenašla miesto, kde by odpočinula jej noha, vrátila sa k nemu nazpät do korába, lebo vody boly ešte na povrchu celej zeme. On vystrel svoju ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom počkal ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korába. A holubica priletela k nemu len podvečer a hľa, v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu poznal Noe, že vody zmizly so zeme. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, a tá sa viac k nemu nevrátila. Vtedy riekol Boh Noemovi takto: Vyjdi z korába a s tebou aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov! A vyveď všetky druhy živočíšstva, ktoré je s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, plaziace sa po zemi, aby sa pohybovaly na zemi, aby sa množily a napĺňaly zem. Vyšiel teda Noe a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov: všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, čo sa len pohybuje na zemi, podľa svojich druhov vyšlo z korábu von. No potom Noe vystavil oltár a vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a obetoval žertvu na oltári. I zavoňal Pán príjemnú vôňu.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, incommutábilis virtus et lumen ætérnum: réspice propítius ad totíus Ecclésiæ tuæ mirábile sacraméntum, et opus salútis humánæ, perpétuæ dispositiónis efféctu, tranquíllius operáre; totúsque mundus experiátur et vídeat, dejécta erigi, inveteráta renovári, et per ipsum redire ómnia in intégrum, a quo sumpsére princípium: Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, nemenlivá sila a večné svetlo: shliadni milostivé na zázračné tajomstvo celej svojej Cirkvi a podľa večného ustanovenia pokojne konaj dielo ľudskej spásy: a nech celý svet pozná a vidí, že svrhnuté vstáva, zastaralé sa obnovuje, a ako všetko vracia sa k neporušenosti skrze toho, od ktorého bolo povstalo: Pána nášho Ježiš: Krista, Syna tvojho: Ktorý s Tebou žije a kráľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Obetovanie Izáka. Krst predpokladá vieru a tu je nám vzorom silná viera Abrahámova.

Prophetia Tertia (Gen 22, 1-19)		Tretie proroctvo (Gn 22, 1-19)
In diébus illis: Tentávit Deus Abraham, et dixit ad eum: Abraham, Abraham. At ille respóndit: Adsum. Ait illi: Tolle fílium tuum unigénitum, quem diligis, Isaac, et vade in terram visiónis: atque ibi ófferes eum in holocáustum super unum móntium, quem monstrávero tibi. Igitur Abraham de nocte consúrgens, stravit ásinum suum: ducens secum duos júvenes et Isaac, fílium suum. Cumque concidísset ligna in holocáustum, ábiit ad locum, quem præcéperat ei Deus. Die autem tértio,elevátis óculis, vidit locum procul: dixítque ad púeros suos: Exspectáte hic cum ásino: ego et puer illuc usque properántes, postquam adoravérimus, revertémur ad vos. Tulit quoque ligna holocáusti, et impósuit super Isaac, fílium suum: ipse vero portábat in mánibus ignem et gládium. Cumque duo pérgerent simul, dixit Isaac patri suo: Pater mi. At ille respóndit: Quid vis, fili? Ecce, inquit, ignis et ligna: ubi est víctima holocáusti? Dixit autem Abraham: Deus providébit sibi víctimam holocáusti, fili mi. Pergébant ergo páriter: et venérunt ad locum, quem osténderat ei Deus, in quo ædificávit altáre et désuper ligna compósuit: cumque alligásset Isaac, fílium suum, pósuit eum in altare super struem lignórum. Extendítque manum et arrípuit gládium, ut immoláret fílium suum. Et ecce, Angelus Dómini de cœlo clamávit, dicens: Abraham, Abraham. Qui respóndit: Adsum. Dixítque ei: Non exténdas manum tuam super púerum neque fácias illi quidquam: nunc cognóvi, quod times Deum, et non pepercísti unigénito fílio tuo propter me. Levávit Abraham óculos suos, vidítque post tergum aríetem inter vepres hæréntem córnibus, quem assúmens óbtulit holocáustum pro fílio. Appellavítque nomen loci illíus, Dóminus videt. Unde usque hódie dícitur: In monte Dóminus vidébit. Vocávit autem Angelus Dómini Abraham secúndo de cœlo, dicens: Per memetípsum jurávi, dicit Dóminus: quia fecísti hanc rem, et non pepercísti fílio tuo unigénito propter me: benedícam tibi, et multiplicábo semen tuum sicut stellas cœli et velut arénam, quæ est in lítore maris: possidébit semen tuum portas inimicórum suórum, et benedicéntur in sémine tuo omnes gentes terræ, quia obœdísti voci meæ. Revérsus est Abraham ad púeros suos, abierúntque Bersabée simul, et habitávit ibi.		V tých dňoch skúšal Bob Abraháma a riekol: Abrahám! Ten odpovedal: Tu som! A On hovoril: Nože vezmi svojho syna, svojho jediného syna, ktorého miluješ, Izáka, a vyber sa do krajiny Morjah. Tam ho obetu ako celostnú žertvu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. I vstal Abrahám zavčasráno, osedlal svojho osla, sobral svojich sluhov a svojho syna Izáka so sebou a narúbal dreva pre zápalnú obetu. Potom sa vybral a šiel na miesto, ktoré mu označí Pán. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol svoje oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu povedal Abrahám svojim sluhom: Vy ostaňte tu i s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám. Potom vzal Abrahám drevo pre zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám však sobral oheň a nôž, a takto kráčali obaja. Tu prehovoril Izák k svojmu otcovi Abrahámovi a povedal: Otče! Ten mu odvetil: Hľa, tu som, syn môj! A on mu povedal: Drevo a oheň pre zápalnú obetu sú síce tu, kdeže je však baránok na zápalnú obetu? I odvetil mu Abrahám: Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu. A šli obaja ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám postavil oltár, naukladal dreva, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár navrch dreva. Tu načiahol Abrahám svoju ruku, schytil nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy zavolal naňho anjel Pánov s neba a povedal: Abrahám, Abrahám! Ten odpovedal: Tu som! Tu mu on povedal: Nevzťahuj svoju ruku proti chlapcovi a neurob mu nič zlého. Teraz som totižto poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného kvôli mne. Tu zdvihol Abrahám svoje oči, a hľa, uzrel v pozadí barana, ktorý bol zachytený rohami v kriakoch. Abrahám podišiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako celostnú žertvu. I nazval Abrahám toto miesto Pán videl a tak ešte aj dnes sa hovorí: Na vŕšku, kde Pán videl. Anjel Pánov však po druhý raz volal na Abraháma z neba a riekol: Prisahám sa, takáto je Božia výpoveď: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného, neušetril si predo mnou, zahrniem teba požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo, bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu a tvoje potomstvo zmocní sa brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, lebo si počúvnul môj hlas. Potom vrátil sa Abrahám ku svojim sluhom a soberúc sa, šli spolu do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, fidélium Pater summe, qui in toto orbe terrárum, promissiónis tuæ fílios diffúsa adoptiónis grátia multíplicas: et per paschále sacraméntum, Abraham púerum tuum universárum, sicut jurásti, géntium éfficis patrem; da pópulis tuis digne ad grátiam tuæ vocatiónis introíre. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, najvyšší Otec veriacich, ktorý po celom okruhu zemskom vyliatou milosťou prijatia za vlastných množíš synov svojho prisľúbenia: a svojho sluhu Abraháma, ako si prisahal. Veľkonočným tajomstvom činíš otcom všetkých národov: daj ľudu svojmu dôstojne pristúpiť k milosti svojho povolania. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Zázračný priechod židov cez Červené more. I Červené more je obrazom krstu. Krstom prechádzame z otroctva hriechu do dedičstva synov Božích.

✠ Introíbo ad altáre Dei. Pristúpim k oltáru Božiemu ✠ ‡ Ⰲⱔⱀⰻⰴⱆ ⰽⱔ ⱁⰾⱔⱅⰰⱃⱓ Ⰱⱁⰶⰻⱓ. Vnidu k oltarju Božiju ‡

Prophetia Quarta (Exodi 14, 24-31; 15, 1)		Štvrté proroctvo (Ex 14, 24-31; 15, 1)
In diébus illis: Factum est in vigília matutina, et ecce, respíciens Dóminus super castra Ægyptiórum per colúmnam ignis et nubis, interfécit exércitum eórum: et subvértit rotas cúrruum, ferebantúrque in profúndum. Dixérunt ergo Ægýptii: Fugiámus Israélem: Dóminus enim pugnat pro eis contra nos. Et ait Dóminus ad Móysen: Exténde manum tuam super mare, ut revertántur aquæ ad Ægýptios super currus et équites eórum. Cumque extendísset Moyses manum contra mare, revérsum est primo dilúculo ad priórem locum: fugientibúsque Ægýptiis occurrérunt aquæ, et invólvit eos Dóminus in médiis flúctibus. Reversæque sunt aquæ, et operuérunt currus, et équites cuncti exércitus Pharaónis, qui sequéntes ingréssi fúerant mare: nec unus quidem supérfuit ex eis. Fílii autem Israël perrexérunt per médium sicci maris, et aquæ eis erant quasi pro muro a dextris et a sinístris: liberavítque Dóminus in die illa Israël de manu Ægyptiórum. Et vidérunt Ægýptios mórtuos super litus maris, et manum magnam, quam exercúerat Dóminus contra eos: timuítque pópulus Dóminum, et credidérunt Dómino et Moysi, servo ejus. Tunc cécinit Moyses et fílii Israël carmen hoc Dómino, et dixérunt:		Za oných dní stalo sa v čase rannej stráže, že Pán hľadel v ohnivom a oblačnom štĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. Spôsobil tiež, že im kolesá s vozov odpadávaly a že len ťažko mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: Utekajme pred Izraelitmi, veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom. A Pán riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na more, aby sa vody slialy na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy. I vystrel Mojžiš svoju ruku nad more, a more vrátilo sa za rána na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania práve proti nemu utekali, tak Pán zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátily zpäť a zavalily vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustily do mora. Nezostal z nich ani jeden. Izraeliti však po suchu prešli prostriedkom mora, kým vody po ich pravici a lavici stály sťa múr. Takto vyslobodil Pán v ten deň Izraela z rúk Egypťanov a Izrael uvidel mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. Videl teda Izrael veľký zázrak, ktorý učinil Pán na Egypťanoch, i bál sa ľud Pána a dôveroval Pánovi a jeho služobníkovi Mojžišovi. Vtedy zaspievali Mojžiš a Izraeliti Pánovi túto pieseň. A takto spievali:

Tractus (Exodi 15, 1 et 2)		Traktus (Ex 15, 1 a 2)
Cantémus Dómino: glorióse enim honorificátus est: equum et ascensórem projécit in mare: adjútor et protéctor factus est mihi in salútem, ℣. Hic Deus meus, et honorificábo eum: Deus patris mei, et exaltábo eum. ℣. Dóminus cónterens bella: Dóminus nomen est illi.		Spievajme Pánovi, lebo slávne ukázal, že je vznešený, koňa i jazdca svrhol do mora, on, pomocník a ochranca, stal sa mi spásou. ℣. On je Boh môj, preto ho budem oslavovať, on, Boh otca môjho, budem ho velebiť. ℣. Pán zláme zbrane, Pán je jeho meno.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, cujus antíqua mirácula étiam nostris sǽculis coruscáre sentímus: dum, quod uni pópulo, a persecutióne Ægyptíaca liberándo, déxteræ tuæ poténtia contulísti, id in salútem géntium per aquam regeneratiónis operáris: præsta; ut in Abrahæ fílios et in ísraëlíticam dignitátem, totíus mundi tránseat plenitúdo. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorého dávne zázraky ešte aj za našich časov vidíme žiariť: lebo čo silou svojej pravice preukázal si jednému národu, keď vyslobodil si ho z egyptského prenasledovania, to vodou znovuzrodenia činíš pre spásu pohanov: dopraj, aby celý svet prešiel medzi synov Abrahámových a k izraelskej dôstojnosti. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Povolanie k sviatosti krstu. Prorok Izaiáš hovorí: Všetci smädní, poďte k vodám!

Prophetia Quinta (Isa 54, 17; Isa 55, 1-11)		Piate proroctvo (Iz 54, 17; Iz 55, 1-11)
Hæc est heréditas servórum Dómini: et justítia eórum apud me, dicit Dóminus. Omnes sitiéntes, veníte ad aquas: et qui non habétis argéntum, properáte, émite et comédite: veníte, émite absque argénto et absque ulla commutatióne vinum et lac. Quare appénditis argéntum non in pánibus, et labórem vestrum non in saturitáte? Audíte audiéntes me, et comédite bonum, et delectábitur in crassitúdine ánima vestra. Inclináte aurem vestram, et veníte ad me: audíte, et vivet ánima vestra, et fériam vobíscum pactum sempitérnum, misericórdias David fidéles. Ecce, testem pópulis dedi eum, ducem ac præceptórem géntibus. Ecce, gentem, quam nesciébas, vocábis: et gentes, quæ te non cognovérunt, ad te current propter Dóminum, Deum tuum, et sanctum Israël, quia glorificávit te. Quærite Dóminum, dum inveníri potest: invocáte eum, dum prope est. Derelínquat ímpius viam suam et vir iníquus cogitatiónes suas, et revertátur ad Dóminum, et miserébitur ejus, et ad Deum nostrum: quóniam multus est ad ignoscéndum. Non enim cogitatiónes meæ cogitatiónes vestræ: neque viæ vestræ viæ meæ, dicit Dóminus. Quia sicut exaltántur cœli a terra, sic exaltátæ sunt viæ meæ a viis vestris, et cogitatiónes meæ a cogitatiónibus vestris. Et quómodo descéndit imber et nix de cœlo, et illuc ultra non revértitur, sed inébriat terram, et infúndit eam, et germináre eam facit, et dat semen serénti et panem comedénti: sic erit verbum meum, quod egrediátur de ore meo: non revertátur ad me vácuum, sed fáciet, quæcúmque volui, et prosperábitur in his, ad quæ misi illud: dicit Dóminus omnípotens.		To je údel sluhov Pána a ich spravodlivosť u mňa, to výrok Pána. Ach, všetci smädní, poďte k vodám a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí a bezplatne víno a mlieko. Prečo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajteže mňa, a dobroty budete jesť, v hojnosti sa bude kochať vaša duša. Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, tak vám žiť bude duša a uzavriem s vami večnú smluvu, nesklamnú milosť Dávidovu. Hľa, urobím ho svedkom pre národy, kniežaťom a vládcom kmeňov. Hľa, privoláš si národ, ktorý nepoznáš, a národy, ktoré ťa neznajú, pribehnú k tebe, kvôli Pána, tvojho Boha a svätého Izraela, lebo ťa oslávil. Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku. Nech opustí bezbožný svoju cestu, človek hriešny svoje smýšľanie a vráti sa k Pánu, on sa zmiluje nad ním, a k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa. Veď myšlienky moje nie sú myšlienky vaše a cesty vaše nie sú cesty moje, to výrok Pána. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne dážď a sneh s neba, a ta sa nevráti, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb k jedlu, tak bude moje slovo, ktoré vyjde mi z úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal a prevedie, k čomu som ho poslal, hovorí všemohúci Pán,

✠ Lavábo inter innocéntes manus meas. Umývam si ruky s nevinnými ✠

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Omnípotens sempitérne Deus, multíplica in honórem nóminis tui, quod patrum fídei spopondísti: et promissiónis fílios sacra adoptióne diláta; ut, quod prióres Sancti non dubitavérunt futúrum, Ecclésia tua magna jam ex parte cognóscat implétum. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Všemohúci večný Bože, na česť mena svojho zveľaď to, čo sľúbil si našim otcom pre ich vieru, a svätým prijatím za svojich rozmnož synov prisľúbenia: aby to, o čom svätí dávnych čias nepochybovali, že sa splní, Cirkev tvoja videla už zväčša splnené. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Hodnosť vyvoleného národa. Prorok Baruch povzbudzuje vyvolený ľud, aby ostal verný Bohu. Aký hrdý mohol byť člen vyvoleného národa, že bol dieťaťom Božím! Ešte viac sa má radovať, kto prijíma krst a stáva sa členom Cirkvi čiže rodiny Božej v Novom zákone: je synom Božím a dedičom kráľovstva nebeského.

Prophetia Sexta (Baruch 3, 9-38)		Šieste proroctvo (Bar 3, 9-38)
Audi, Israël, mandáta vitæ: áuribus pércipe, ut scias prudéntiam. Quid est, Israël, quod in terra inimicórum es? Inveterásti in terra aliéna, coinquinátus es cum mórtuis: deputátus es cum descendéntibus in inférnum. Dereliquísti fontem sapiéntiæ. Nam si in via Dei ambulásses, habitásses útique in pace sempitérna. Disce, ubi sit prudéntia, ubi sit virtus, ubi sit intelléctus: ut scias simul, ubi sit longitúrnitas vitæ et victus, ubi sit lumen oculórum et pax. Quis invénit locum ejus? et quis intrávit in thesáuros ejus? Ubi sunt príncipes géntium, et qui dominántur super béstias, quæ sunt super terram? qui in ávibus cœli ludunt, qui argéntum thesaurízant et aurum, in quo confídunt hómines, et non est finis acquisitiónis eórum? qui argéntum fábricant, et sollíciti sunt, nec est invéntio óperum illórum? Extermináti sunt, et ad ínferos descendérunt, et álii loco eórum surrexérunt. Júvenes vidérunt lumen, et habitavérunt super terram: viam autem disciplínæ ignoravérunt, neque intellexérunt sémitas ejus, neque fílii eórum suscepérunt eam, a fácie ipsórum longe facta est: non est audíta in terra Chánaan, neque visa est in Theman. Fílii quoque Agar, qui exquírunt prudéntiam, quæ de terra est, negotiatóres Merrhæ et Theman, et fabulatóres, et exquisitóres prudéntiæ et intellegéntias: viam autem sapiéntiæ nesciérunt, neque commemoráti sunt sémitas ejus. O Israël, quam magna est domus Dei et ingens locus possessiónis ejus! Magnus est et non habet finem: excélsus et imménsus. Ibi fuérunt gigántes nomináti illi, qui ab inítio fuérunt, statúra magna, sciéntes bellum. Non hos elegit Dóminus, neque viam disciplínæ invenérunt: proptérea periérunt. Et quóniam non habuérunt sapiéntiam, interiérunt propter suam insipiéntiam. Quis ascéndit in cœlum, et accépit eam et edúxit eam de núbibus? Quis transfretávit mare, et invénit illam? et áttulit illam super aurum eléctum? Non est, qui possit scire vias ejus neque qui exquírat sémitas ejus: sed qui scit univérsa, novit eam et adinvénit eam prudéntia sua: qui præparávit terram in ætérno témpore, et replévit eam pecúdibus et quadrupédibus: qui emíttit lumen, et vadit: et vocávit illud, et obædit illi in tremóre. Stellæ autem dedérunt lumen in custódiis suis, et lætátæ sunt: vocátæ sunt, et dixérunt: Adsumus: et luxérunt ei cum jucunditáte, qui fecit illas. Hic est Deus noster, et non æstimábitur álius advérsus eum. Hic adinvénit omnem viam disciplínæ, et trádidit illam Jacob púero suo et Israël dilécto suo. Post hæc in terris visus est, et cum homínibus conversátus est.		Počuj, Izrael, príkazy života, zachyť uchom, nauč sa múdrosti. Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej zemi? Zostarel si v zemi cudzej, poškvrnený si mŕtvolami, prirátaný si k tým, ktorí klesli do podsvetia. Opustil si prameň múdrosti. Cestou Boha keby si bol kráčal, bol by si býval vo večnom pokoji. Nauč sa, kde je múdrosť, kde je sila, kde je rozum, tak poznáš zároveň, kde je dlhý život a živobytie, kde je svetlo očú a pokoj. Ktože našiel jej miesto? a ktože vkročil do jej pokladníc? Kdeže sú vládcovia národov? kde sú, čo panujú nad zverinou zeme? čo sa ihrajú s vtáčkami neba, čo shromažďujú striebro a zlato, v ktorom ľudia skladajú svoju nádej a shrabúvajú bez hraníc? Čo spracúvajú striebro a namáhajú sa a ich dielo nemožno pochopiť? Stratili sa, sostúpili do podsvetia a na ich miesto nastúpili iní. Mladší uvideli svetlo a bývali na zemi, cestu múdrosti však nepoznali, ani jej chodníky nepochopili. Ich synovia ju tiež nezachytili, ďaleko ostala od nich. Nepočuli o nej v Kanaáne a nevidel ju v Temane. Synovia Agary, ktorí hľadajú zemskú múdrosť, kupci Merry a Temanu, rozprávkári a skúmatelia múdrosti tiež nepoznali cestu múdrosti, ani na jej chodníky si nespomenuli. Ó Izrael, aký veľký je dom Boha, a ohromné miesto, ktoré vlastní! Veľké je a nemá hraníc, vysoké a nezmerateľné. Tam povstali obri, tí povestní oddávna, postavou veľkí, ktorí vyznali sa v boji. Nie týchto si vyvolil Boh, ani cestu múdrosti neobjavili, a zahynuli, lebo nemali múdrosti, zahynuli pre svoju nemúdrosť. Ktože vystúpil do neba a vzal ju a sniesol ju dole s oblakov? ktože preplavil more a našiel ju a doniesol ju za rýdze zlato? Niet, kto by poznal jej cesty, ani kto by objavil jej chodníky. Ten však, ktorý všetko vie, ju pozná, objavil ju svojou rozumnosťou; ten, ktorý pre večné časy pripravil zem a naplnil ju zvieratmi štvornohými. Ak vyšle svetlo, ono ide, ak ho zavolá, poslúchne ho s chvením. A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa; ak ich zavolá, odpovedia: Tu sme! a veselo svietia tomu, ktorý ich učinil. Toto je náš Boh a iného popri ňom nemožno uznať. Každú cestu múdrosti objavil a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu miláčkovi Izraelovi. Potom sa objavil na zemi a obcoval s ľuďmi.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, qui Ecclésiam tuam semper géntium vocatióne multíplicas: concéde propítius; ui, quos aqua baptísmatis ábluis, contínua protectióne tueáris. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorý povolávaním pohanov stále zväčšuješ Cirkev svoju: dopraj milostivo, aby tých, ktorých obmývaš krstnou vodou, chránil si ustavičnou záštitou. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Oživenie ľudských kostí. Videnie proroka Ezechiela: Vyschnuté kosti ožívajú. Ožije aj ľud izraelský, odvlečený do zajatia babylonského. Sviatosťou krstu povstáva nové pokolenie.

Prophetia Septima (Ezech 37, 1-14)		Siedme proroctvo (Ez 37, 1-14)
In diébus illis: Facta est super me manus Dómini, et edúxit me in spíritu Dómini: et dimísit me in médio campi, qui erat plenus óssibus: et circumdúxit me per ea in gyro: erant autem multa valde super fáciem campi síccaque veheménter. Et dixit ad me: Fili hóminis, putásne vivent ossa ista? Et dixi: Dómine Deus, tu nosti. Et dixit ad me: Vaticináre de óssibus istis: et dices eis: Ossa árida, audíte verbum Dómini. Hæc dicit Dóminus Deus óssibus his: Ecce, ego intromíttam in vos spíritum, et vivétis. Et dabo super vos nervos, et succréscere fáciam super vos carnes, et superexténdam in vobis cutem: et dabo vobis spíritum, et vivétis, et sciétis, quia ego Dóminus. Et prophetávi, sicut præcéperat mihi: factus est autem sónitus prophetánte me, et ecce commótio: et accessérunt ossa ad ossa, unumquódque ad junctúram suam. Et vidi, et ecce, super ea nervi et carnes ascendérunt: et exténta est in eis cutis désuper, et spíritum non habébant. Et dixit ad me: Vaticináre ad spíritum, vaticináre, fili hóminis, et dices ad spíritum: Hæc dicit Dóminus Deus: A quátuor ventis veni, spíritus, et insúffla super interféctos istos, et revivíscant. Et prophetávi, sicut præcéperat mihi: et ingréssus est in ea spíritus, et vixérunt: steterúntque super pedes suos exércitus grandis nimis valde. Et dixit ad me: Fili hóminis, ossa hæc univérsa, domus Israël est: ipsi dicunt: Aruérunt ossa nostra, et périit spes nostra, et abscíssi sumus. Proptérea vaticináre, et dices ad eos: Hæc dicit Dóminus Deus: Ecce, ego apériam túmulos vestros, et edúcam vos de sepúlcris vestris, pópulus meus: et indúcam vos in terram Israël. Et sciétis, quia ego Dóminus, cum aperúero sepúlcra vestra et edúxero vos de túmulis vestris, pópule meus: et dédero spíritum meum in vobis, et vixéritis, et requiéscere vos fáciam super humum vestram: dicit Dóminus omnípotens.		V tých dňoch vzniesla sa nado mňa ruka Pána a viedol ma v duchu Pánovom a položil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi veľa a boly celkom soschnuté. A povedal mi: Syn človeka, ožijú tieto kosti? a odpovedal som: Pane Bože, ty to vieš. Povedal mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pána: Takto hovorí Pán Boh týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete. Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán. Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa sbližovaly, každá kosť k svojmu stavcu. Pozeral som a hľa, uložily sa na ne žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo. I prehovoril ku mne: Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Takto hovorí Pán Boh: Duch, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú. Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožily. I postavily sa na nohy, vojsko nadmieru veľké. Nato mi povedal: Syn človeka, tieto kosti, to je celý dom Izraela. Oni hovoria: Soschly nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení. Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán Boh: Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj, a vovediem vás do zeme izraelskej. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a z hrobov vás povyvádzam, ľud môj. I vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde, hovorí všemohúci Pán.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, qui nos ad celebrándum paschále sacraméntum utriúsque Testaménti páginis ínstruis: da nobis intellégere misericórdiam tuam; ut ex perceptióne præséntium múnerum firma sit exspectátio futurórum. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorý stránkami oboch zákonov poučuješ nás o slávení veľkonočnej sviatosti: daj nám pochopiť milosrdenstvo svoje; aby prijatím dočasných darov bolo neochvejné očakávanie budúcich. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Blaženosť časov Mesiášových. Proroctvo Izaiášovo vzťahuje sa na naše časy. Aká to radosť pre katechumena, ktorý má prijať krst a takto vstúpiť do Kristovho kráľovstva na zemi!

Prophetia Octava (Isa 4, 1-6)		Ôsme proroctvo (Iz 4, 1-6)
Apprehéndent septem mulíeres virum unum in die illa, dicéntes: Panem nostrum comedémus et vestiméntis nostris operiémur: tantúmmodo invocétur nomen tuum super nos, aufer oppróbrium nostrum. In die illa erit germen Dómini in magnificéntia et glória, et fructus terræ súblimis, et exsultátio his, qui salváti fúerint de Israël. Et erit: Omnis, qui relíctus fúerit in Sion et resíduus in Jerúsalem, sanctus vocábitur, omnis, qui scriptus est in vita in Jerúsalem. Si ablúerit Dóminus sordes filiárum Sion, et sánguinem Jerúsalem láverit de médio ejus, in spíritu judícii et spíritu ardóris. Et creábit Dóminus super omnem locum montis Sion, et ubi invocátus est, nubem per diem, et fumum et splendórem ignis flammántis in nocte: super omnem enim glóriam protéctio. Et tabernáculum erit in umbráculum diéi ab æstu, et in securitátem et absconsiónem a túrbine et a plúvia.		Chopí sa sedem žien jedného muža v ten deň a povedia: Chlieb svoj budeme jesť a rúcho svoje obliekať, len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu! V ten deň bude Výhonok Pánov k okrase a sláve a Plod zeme k velebe a ozdobe zachráneným Izraela. A ten, kto zostane na Sione a kto zbudne v Jeruzaleme, Svätým sa bude nazývať, každý v Jeruzaleme k životu zapísaný, až smyje Pán škvrnu dcér Siona a krv Jeruzalema od neho odstráni duchom súdu a duchom zápalu. A stvorí Pán nad každým miestom hory Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan. A strechou bude k tieňu vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom.

Tractus (Isa 5, 1 et 2)		Traktus (Iz 5, 1 a 2)
Vínea facta est dilécto in cornu, in loco úberi. ℣. Et macériam circúmdedit, et circumfódit: et plantávit víneam Sorec, et ædificávit turrim in médio ejus. ℣. Et tórcular fodit in ea: vínea enim Dómini Sábaoth domus Israël est.		Vinicu založil si milý na úrodnej stráni. ℣. Obohnal ju múrom, okopal, vysadil viničom zo Soreku a vystavil v nej vežu. ℣. I lis v nej umiestnil. Táto vinica Pána zástupov je dom Izraelov.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, qui in ómnibus Ecclésiæ tuæ fíliis, sanctórum Prophetárum voce manifestásti, in omni loco dominatiónis tuæ, satórem te bonórum séminum, et electórum pálmitum esse cultórem: tríbue pópulis tuis, qui et vineárum apud te nómine censéntur et ségetum; ut, spinárum et tribulórum squalóre resecáto, digna efficiántur fruge fecúndi. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorý ústami svätých prorokov zjavil si všetkým synom svojej Cirkvi, že vo všetkých končinách svojej ríše si rozsievačom dobrého semena a pestovateľom vyberaných štepov viničných: udeľ svojim národom, ktoré nazývaš vinicami a siatinami: nech vyplejú zo seba tŕnie nečistoty a bodľačie hriechu, aby stály sa plodnými na dobré ovocie. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Požívanie veľkonočného baránka. Naznačuje sa ním sv. prijímanie, na ktorom katechumeni dnes prvý raz boli účastní.

Prophetia Nona (Exod 12, 1-11)		Deviate proroctvo (Ex 12, 1-11)
In diébus illis: Dixit Dóminus ad Móysen et Aaron in terra Ægýpti: Mensis iste vobis princípium ménsium: primus erit in ménsibus anni. Loquímini ad univérsum cœtum filiórum Israël, et dícite eis: Décima die mensis hujus tollat unusquísque agnum per famílias et domos suas. Sin autem minor est númerus, ut suffícere possit ad vescéndum agnum, assúmet vicínum suum, qui junctus est dómui suæ, juxta númerum animárum, quæ suffícere possunt ad esum agni. Erit autem agnus absque mácula, másculus, annículus: juxta quem ritum tollétis et hædum. Et servábitis eum usque ad quartam décimam diem mensis hujus: immolabítque eum univérsa multitúdo filiórum Israël ad vésperam. Et sument de sánguine ejus, ac ponent super utrúmque postem et in superlimináribus domórum, in quibus cómedent illum. Et edent carnes nocte illa assas igni, et ázymos panes cum lactúcis agréstibus. Non comedétis ex eo crudum quid nec coctum aqua, sed tantum assum igni: caput cum pédibus ejus et intestínis vorábitis. Nec remanébit quidquam ex eo usque mane. Si quid resíduum fúerit, igne comburétis. Sic autem comedétis illum: Renes vestros accingétis, et calceaménta habébitis in pédibus, tenéntes báculos in mánibus, et comedétis festinánter: est enim Phase id est tránsitus Dómini.		V tých dňoch hovoril Pán k Mojžišovi a Áronovi v egyptskej zemi: Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom. Bude vám prvým mesiacom v roku. Celej izraelskej pospolitosti oznámte toto: Na desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu alebo pre dom. Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si ho obstará so svojim susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho máte si zadovážiť baránka, koľko každý zje. Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete si ho zpomedzi oviec, alebo kôz. A on bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť zabije v podvečer medzi dvoma dňami. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť, a mäso budú jesť ešte tej istej noci na ohni upečené s nekvaseným chlebom a k tomu s horkou zeleninou budete ho jesť. Nič nesmiete z neho jesť surového, alebo vo vode uvareného, len čo bude upečené, a to i hlavu, nôžky a črevá. Nič nenecháte z neho do rána, čo však by malo z neho ostať do zajtrajška, to spálite na ohni. A na tento spôsob budete ho jesť: Vaše bedrá budú opásané, obuv na nohách a palice v rukách. Budete jesť narýchlo, lebo je to prechod Pánov.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Omnípotens sempitérne Deus, qui in ómnium óperum tuórum dispensatióne mirábilis es: intéllegant redémpti tui, non fuísse excelléntius, quod inítio factus est mundus, quam quod in fine sæculórum Pascha nostrum immolátus est Christus: Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Všemohúci večný Bože, ktorý si hodný obdivu v spravovaní všetkých svojich diel: nech tvoji vykúpení poznajú, že nebolo vznešenejšie, keď na počiatku bol stvorený svet, než keď na konci vekov ako veľkonočný Baránok bol obetovaný Kristus: Ktorý s Tebou žije a kráľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Omilostenie Ninivčanov. Po kázni Jonášovej Ninivčania sa obrátia a Boh im odpúšťa hriechy. Krst smaže všetky hriechy.

Prophetia Decima (Jonæ 3, 1-10)		Desiate proroctvo (Jon 3, 1-10)
In diébus illis: Factum est verbum Dómini ad Jonam Prophétam secúndo, dicens: Surge, et vade in Níniven civitátem magnam: et prædica in ea prædicatiónem, quam ego loquor ad te. Et surréxit Jonas, et ábiit in Níniven juxta verbum Dómini. Et Nínive erat cívitas magna itínere trium diérum. Et cœpit Jonas introíre in civitátem itínere diéi uníus: et clamávit et dixit: Adhuc quadragínta dies, et Nínive subvertétur. Et credidérunt viri Ninivítæ in Deum: et prædicavérunt jejúnium, et vestíti sunt saccis a majóre usque ad minórem. Et pervénit verbum ad regem Nínive: et surréxit de sólio suo, et abjécit vestiméntum suum a se, et indútus est sacco, et sedit in cínere. Et clamávit et dixit in Nínive ex ore regis et príncipum ejus, dicens: Hómines et juménta et boves et pécora non gustent quidquam: nec pascántur, et aquam non bibant. Et operiántur saccis hómines et juménta, et clament ad Dóminum in fortitúdine, et convertatur vir a via sua mala, et ab iniquitáte, quæ est in mánibus eórum. Quis scit, si convertátur et ignóscat Deus: et revertátur a furóre iræ suæ, et non períbimus? Et vidit Deus ópera eórum, quia convérsi sunt de via sua mala: et misértus est pópulo suo, Dóminus, Deus noster.		V tých dňoch Pán druhý raz prehovoril k prorokovi Jonášovi takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem. A Jonáš vstal, a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive. Ninive však bolo veľkým mestom, na tri dni cesty. A Jonáš začal vstupovať do mesta, -prvý deň cesty volal a hovoril: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené! Mužovia z Ninive uverili Bohu a ohlásili pôst, obliekli sa do žineniek od najväčších po najmenších. Vec došla až k ninivskému kráľovi; vstal s trónu, shodil so seba plášť, obliekol si žinenku a sedel na popole. A takto volal v Ninive: Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia i zvieratá, statok a ovce nech nič neokúsia; nech sa nepasú a vodu nech nepijú. Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do žineniek, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách. Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje; odvráti sa od svojho hnevu, a nezahynieme. I videl Boh ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. A zmiloval sa nad svojim ľudom Pán, Boh náš.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, qui diversitátem géntium in confessióne tui nóminis adunásti: da nobis et velle et posse, quæ præcipis; ut, pópulo ad æternitátem vocáto, una sit fides méntium et píetas actiónum. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, ktorý sjednotil si rozličné národy vo vyznávaní svojho mena: daj nám aj chcieť aj môcť, čo rozkazuješ, aby ľud, povolaný k večnej blaženosti, mal jednu vieru v mysliach a jednu lásku v skutkoch. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Vernosť k zákonu Božiemu. Mojžiš upomína židov, aby boli verní zákonu Božiemu. Toto prikazuje aj Cirkev svojim budúcim dietkam.

Prophetia Undecima (Deut 31, 22-30)		Jedenáste proroctvo (Dt 31, 22-30)
In diébus illis: Scripsit Móyses canticum, et dócuit fílios Israël. Præcepítque Dóminus Josue, fílio Nun, et ait: Confortáre, et esto robústus: tu enim introdúces fílios Israël in terram, quam pollícitus sum, et ego ero tecum. Postquam ergo scripsit Móyses verba legis hujus in volúmine, atque complévit: præcépit Levítis, qui portábant arcam fœderis Dómini, dicens: Tóllite librum istum, et pónite eum in látere arcæ fœderis Dómini, Dei vestri: ut sit ibi contra te in testimónium. Ego enim scio contentiónem tuam et cérvicem tuam duríssimam. Adhuc vivénte me et ingrediénte vobíscum, semper contentióse egístis contra Dóminum: quanto magis, cum mórtuus fúero? Congregáte ad me omnes majóres natu per tribus vestras, atque doctóres, et loquar audiéntibus eis sermónes istos, et invocábo contra eos cœlum et terram. Novi enim, quod post mortem meam iníque agétis et declinábitis cito de via, quam præcépi vobis: et occúrrent vobis mala in extrémo témpore, quando fecéritis malum in conspéctu Dómini, ut irritétis eum per ópera mánuum vestrárum. Locútus est ergo Móyses, audiénte univérso cœtu Israël, verba cárminis hujus, et ad finem usque complévit.		V tých dňoch Mojžiš napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov. Jozuovi však, synovi Nun, prikázal Pán: Buď statočný a udatný, lebo ty vovedieš Izraela do zeme, ktorú som im prisľúbil a ja budem s tebou! A keď napísal Mojžiš slová tejto piesne dôkladne do knihy, potom prikázal Mojžiš levítom, ktorí nosili Pánovu archu smluvy: Soberte túto knihu s piesňou a položte ju k boku archy smluvy Pána, vášho Boha. Nech je tam ako svedok proti tebe. Veď poznám ja spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Ako aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi. O čo viac bude po mojej smrti! Shromaždite ku mne všetkých starších z vašich kmeňov a predákov a ja im zreteľne oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo a zem. Viem ja, že po mojej smrti zle budete robiť a že odkloníte sa od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, lebo to budete stvárať, čo sa nepáči Pánovi, keď popudíte ho skutkami svojich rúk k hnevu. Tu predniesol Mojžiš zreteľne slová tejto piesne v celom znení pred shromaždením celého Izraela:

Tractus (Deut 32, 1-4)		Traktus (Dt 32, 1-4)
Atténde, cœlum, et loquar: et áudiat terra verba ex ore meo. ℣. Exspectétur sicut plúvia elóquium meum: et descéndant sicut ros verba mea. ℣. Sicut imber super gramen et sicut nix super fænum: quia nomen Dómini invocábo, ℣. Date magnitúdinem Deo nostro: Deus, vera ópera ejus, et omnes viæ ejus judícia, ℣. Deus fidélis, in quo non est iníquitas: justus et sanctus Dóminus.		Čujte, nebesá, čo hovorím, počúvaj, zem, slová úst mojich. ℣. Očakávajte moju reč ako dážď, nech padajú moje slová ako rosa. ℣. Ako dážď na trávu a ako lejak na zvädnutú lúku, lebo vzývať budem meno Pánovo. ℣. Vzdajte česť Bohu nášmu, Božie skutky sú pravdivé a všetky jeho skutky spravodlivé. ℣. Boh je verný, v ňom niet klamu, Pán je spravodlivý a svätý.

Oratio		Orácia
Orémus. D. Flectámus génua. ℟. Leváte. Deus, celsitúdo humílium et fortitúdo rectórum, qui per sanctum Móysen, púerum tuum, ita erudíre pópulum tuum sacri cárminis tui decantatióne voluísti, ut illa legis iterátio fíeret étiam nostra diréctio: éxcita in omnem justificatárum géntium plenitúdinem poténtiam tuam, et da lætítiam, mitigándo terrórem; ut, ómnium peccátis tua remissióne delétis, quod denuntiátum est in ultiónem, tránseat in salútem. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Modlime sa. ℟. Kľaknime na kolená. ℣. Vstaňte. Bože, povýšenie pokorných a sila spravodlivých: ktorý skrze svätého Mojžiša, sluhu svojho, spievaním posvätnej piesne poučil si svoj ľud tak, že pripomienka tohto zákona stala se smernicou aj nám: nad všetkým množstvom ospravedlnených národov vzbuď svoju moc a daj radosť, zmierňujúc strach; aby po zničení všetkých hriechov to, čo bolo oznámené ku pomste, tvojím odpustením obrátilo sa na spásu. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Prophetia Duodecima (Dan 3, 1-24)		Dvanáste proroctvo (Dan 3, 1-24)
In diébus illis: Nabuchodónosor rex fecit státuam áuream, altitúdine cubitórum sexagínta, latitúdine cubitórum sex, et státuit eam in campo Dura provínciæ Babylónis. Itaque Nabuchodónosor rex misit ad congregándos sátrapas, magistrátus, et júdices, duces, et tyránnos, et præféctos, omnésque príncipes regiónum, ut convenírent ad dedicatiónem státuæ, quam eréxerat Nabuchodónosor rex. Tunc congregáti sunt sátrapæ, magistrátus, et júdices, duces, et tyránni, et optimátes, qui erant in potestátibus constitúti, et univérsi príncipes regiónum, ut convenírent ad dedicatiónem státuæ, quam eréxerat Nabuchodónosor rex. Stabant autem in conspéctu státuæ, quam posúerat Nabuchodónosor rex, et præco clamábat valénter: Vobis dícitur populis, tríbubus et linguis: In hora, qua audiéritis sónitum tubæ, et fístulæ, et cítharæ, sambúcæ, et psaltérii, et symphóniæ, et univérsi géneris musicórum, cadéntes adoráte státuam áuream, quam constítuit Nabuchodónosor rex. Si quis autem non prostrátus adoráverit, eádem hora mittétur in fornácem ignis ardéntis. Post hæc ígitur statim ut audiérunt omnes pópuli sónitum tubæ, fístulæ, et cítharæ, sambúcæ, et psaltérii, et symphóniæ, et omnis géneris musicórum, cadéntes omnes pópuli, tribus et linguæ adoravérunt státuam auream, quam constitúerat Nabuchodónosor rex. Statímque in ipso témpore accedéntes viri Chaldæi accusavérunt Judæos, dixerúntque Nabuchodónosor regi: Rex, in ætérnum vive: tu, rex, posuísti decrétum, ut omnis homo, qui audiérit sónitum tubæ, fístulæ, et cítharæ, sambúcæ, et psaltérii, et symphóniæ, et univérsi géneris musicórum, prostérnat se et adóret státuam áuream: si quis autem non prócidens adoráverit, mittátur in fornácem ignis ardéntis. Sunt ergo viri Judæi, quos constituísti super ópera regiónis Babylónis, Sidrach, Misach et Abdénago: viri isti contempsérunt, rex, decrétum tuum: deos tuos non colunt, et státuam áuream, quam erexísti, non adórant. Tunc Nabuchodónosor in furóre et in ira præcépit, ut adduceréntur Sidrach, Misach et Abdénago: qui conféstim addúcti sunt in conspéctu regis. Pronuntiánsque Nabuchodónosor rex, ait eis: Veréne, Sidrach, Misach et Abdénago, deos meos non cólitis, et státuam áuream, quam constítui, non adorátis? Nunc ergo si estis parati, quacúmque hora audieritis sonitum tubæ, fístulæ, cítharæ, sambúcæ, et psaltérii, et symphóniæ, omnísque géneris musicórum, prostérnite vos et adoráte státuam, quam feci: quod si non adoravéritis, eadem hora mittémini in fornácem ignis ardéntis; et quis est Deus, qui erípiet vos de manu mea? Respondéntes Sidrach, Misach et Abdénago, dixérunt regi Nabuchodónosor: Non opórtet nos de hac re respóndere tibi. Ecce enim, Deus noster, quem cólimus, potest erípere nos de camíno ignis ardéntis, et de mánibus tuis, o rex, liberáre. Quod si nolúerit, notum sit tibi; rex, quia deos tuos non cólimus et státuam áuream, quam erexísti, non adorámus. Tunc Nabuchodónosor replétus est furóre, et aspéctus faciéi illíus immutátus est super Sidrach, Misach et Abdénago, et præcépit, ut succenderétur fornax séptuplum, quam succéndi consuéverat. Et viris fortíssimis de exércitu suo jussit, ut, ligátis pédibus Sidrach, Misach et Abdénago, mítterent eos in fornácem ignis ardéntis. Et conféstim viri illi vincti, cum braccis suis et tiáris et calceaméntis et véstibus, missi sunt in médium fornácis ignis ardéntis: nam jússio regis urgébat: fornax autem succénsa erat nimis. Porro viros illos, qui míserant Sidrach, Misach et Abdénago, interfécit flamma ignis. Viri autem hi tres, id est, Sidrach, Misach et Abdénago, cecidérunt in médio camíno ignis ardéntis colligáti. Et ambulábant in médio flammæ laudántes Deum, et benedicéntes Dómino.		V tých dňoch kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v provincii babylonskej. Na to dal Nabuchodonozor svolať námestníkov, úradník a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa sišli k posviacke sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonpzor. A sišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešenci, ktorým bola sverená moc, i všetky kniežatá krajín k posviacke sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Lež hlásateľ hlasno oznamoval: Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: V tú hodinu, keď očujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuku, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece. Podľa toho v tú hodinu, keď rozličné národy očuli zvuk rohu, flauty, citár sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padaly všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postiavil kráľ Nabuchodonozor. Hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov I povedali kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľ, ži naveky! Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý človek, keď očuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a sa neklaňal, hodia ho do rozpálenej pece. Sú tu však judskí mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, títo mužovia, kráľ, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú. Nato rozhnevaný a rozzlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga; hneď ich aj predviedli pred kráľa. Kráľ Nabuchodonozor prehovoril a povedal im: Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Nuž ak ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď očujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa soche, ktorú som urobil; ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a aký je to boh, ktorý vás vytrhne z mojej ruky? Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali a vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: Na toto ti nemusíme nič odpovedať. Či nás náš Boh, ktorého ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľ, nás oslobodiť, či nie, nuž vedz, kráľ, že tvojich bohov nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame. Vtedy Nabuchodonozor kypel zlosťou a jeho tvár sa znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga; rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľúvali. A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbánmi, v obuvi a šatách ich hodili do rozpálenej pece, pretože príkaz kráľov bol dôrazný. Pec však bola príliš rozpálená a plameň ohňa zabil chlapov, ktorí hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli do rozpálenej pece poviazaní. Prechádzali sa uprostred plameňov, chváli Boha a dobrorečili Pánovi.

Bez každého úvodu nasleduje posledná orácia:

Oratio		Orácia
Orémus. Omnípotens sempitérne Deus, spes única mundi, qui Prophetárum tuorum præcónio præséntium témporum declarásti mystéria: auge pópuli tui vota placátus; quia in nullo fidélium, nisi ex tua inspiratióne, provéniunt quarúmlibet increménta virtútum. Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Všemohúci, večný Bože, jediná nádej sveta, ktorý hlásaním svojich prorokov zjavil si tajomstvá našich čias: smierený roznecuj túžby ľudu svojho; lebo bez tvojho vnuknutia nikto z veriacich nemôže vzmáhať sa v nijakých čnostiach. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Týmito čítaniami sú katechumeni pripravení prijať svätý krst. V slávnostnej procesii idú všetci ku krstiteľnici.

✠ Pre https://misal.tradi.sk digitalizovala Dínom-dánom s. r. o. ✠