-
On 02.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
On 02.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílVšetko z lásky. - Narodil sa r. 1416 v Paole (pri Neapoli v Taliansku). Najprv žil v samote, potom založil rehoľu „Najmenších“ (Minimi) sprísnením rehole sv. Františka. Zomrel v Plessis-lés-Tours (Francúzsko) r. 1507. Tu bol i pochovaný, ale bludári neskôr spálili jeho telo. -
On 03.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorOpatrovaním chudobných a chorých mažeme nohy Spasiteľovi. - Sv. Praxeda je nám príkladom. Rozdala celý svoj majetok chudobným. Šesť dní pred umučením Magdaléna pomazala nohy Spasiteľovi na pohreb. Judáš sa na tom pohoršil z lakomstva. Nasledujeme kajúcnicu a podľa sv. Augustína opatrovaním chudobných a chorých, ktorí sú ako najnižšie údy tajomného tela Kristovho, mažeme ako by jeho nohy. -
On 04.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílBoh nás poučuje skrze svojich svätých. - Narodil sa okolo r. 560 v Kartagene (Španielsko); po smrti svojho staršieho brata, sv. Leandra, biskupa sevilského, stal sa jeho nástupcom. Bol významným cirkevným učencom svojho času a zanechal spisy, aj dnes obdivované. Po štyridsiatich rokoch biskupstva umrel v Seville r. 636. Pôvodne ho pochovali v sevillskom dóme, neskôr však jeho relikvie uložili vo vlastnom chráme svätého v Leone (Španielsko). -
On 04.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorBaránka Božieho vedú na zabitie. - Prorok Jeremiáš, ako Kristov predobraz v utrpení, pripodobňuje seba k tichému baránkovi (lekcia). Sv. Marek v popise umučenia nám líči, ako sa toto proroctvo splnilo. -
On 05.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílReformátor mravov. - Narodil sa r. 1350 vo Valencií (Španielsko). Keď mal osemnásť rokov, stal sa dominikánom. Z poverenia Benedikta XIII. precestoval ako kazateľ pokánia hlavne Španielsko a mnohých priviedol na cestu spasenia alebo do lona matky Cirkvi. Skonal r. 1419 vo Vannes v Bretansku (Francúzsko). Jeho ostatky sú uctievané v tamojšom dóme. -
On 05.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorKristus - muž bolestí. - Dnes bola šiesta skúška katechumenov pred krstom. Preto je liturgia v tejto veľkej bazilike a preto sa omša vyznačuje dvoma lekciami. V prvej Izaiáš podáva obraz Vykupiteľa, ako opustený vytláča hrozno v lise božieho hnevu (1. lekcia). Aby ho odvrátil od nás, sám sa podujal usmieriť hnev boží, pričom sa zakrvavil vlastnou krvou. V tomto lise umučenia zanechal nám obetu vlastného tela a krvi. Druhá lekcia, tiež z Izaiáša, maľuje obraz umučeného Krista ako „muža bolestí“. Popis umučenia podľa Lukáša podáva skutočný obraz umučeného Krista, v ktorom sa splnilo Izaiášovo proroctvo. -
Starting on 06.04.2023Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov. Omšový formulár je rekonštrukciou z roku 1967 omše zo začiatku 3. storočia zaznamenanej historikom Hippolytom. V dekréte, ktorým pápež Pavol VI. obnovil túto omšu, píše: "Omša pri svätení olejov je jedným z principiálnych výrazov plnosti kňazstva v hodnosti biskupa a zvýrazňuje blízkosť všetkých jeho kňazov s ním." -
Starting on 06.04.2023Kristus nám zanecháva svoj testament. - Liturgia dnešného dňa obsahovala voľakedy tri omše: 1. včas ráno v rámci omše prijímali do spoločenstva veriacich verejných hriešnikov, ktorí vo Veľkom pôste podrobili sa pokániu; 2. predpoludním v druhej omši svätil biskup sv. oleje; 3. tretia sv. omša, slúžená podvečer, predstavovala poslednú večeru na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Pri nej veriaci pristúpili k sv. prijímaniu. Dnes je dovolená v jednom kostole len jedna sv. omša. V katedrálnych chrámoch pri nej svätí biskup sv. oleje. Kňazi aj veriaci pristúpia k sv. prijímaniu. V epištole počujeme z úst sv. Pavla udalosť ustanovenia Sviatosti Oltárnej, kým v evanjeliu apoštol lásky rozpráva, ako Spasiteľ symbolickým úkonom umývania nôh pripravoval apoštolov na prvé sv. prijímanie. Pred zakončením kánona biskup svätí olej chorých a po sv. prijímaní krizmu a olej krstencov. Po sv. omši celebrant prenáša Sviatosť Oltárnu z tabernákula hlavného oltára na bočný oltár. Sv. nádoba s partikulami pre nemocných a s dvoma veľkými hostiami, z ktorých jedna je pre obrad Veľkého piatku a druhá pre Boží hrob, je predmetom osobitnej úcty Cirkvi. V tento deň biskup v katedrálnom chráme umýva nohy trinástim chudobným, potom ich pohostí a obdarí. Úkon pochádza z dôb sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanástich žobrákov. Raz sa objavil aj trinásty, v ktorého rúchu skrýval sa sám Kristus. -
On 07.04.2023Obeta Kríža je prameňom nášho spasenia. - Cirkev nás dnes vedie do kostola sv. Kríža jeruzalemského v Ríme, ktorý predstavuje vrch Kalvárie, kde pred našimi očami Spasiteľ umiera na Kríži. Chrám, do ktorého sme prišli prežiť liturgiu Veľkého piatku, zastupuje rímsku baziliku sv. Kríža. Je zahalený do smútočného rúcha: je bez ozdôb, bohostánok je prázdny, a preto otvorený, oltár obnažený, nad ním sa vypína kríž, zastretý čiernym závojom. Žlté sviece nehoria. Oltár je ozaj obrazom potupeného a trpiaceho Krista. Kňaz s asistenciou prichádza v čiernych paramentoch v hlbokej tichosti k oltáru. Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov). Prvá podstatná časť veľkopiatkovej liturgie je predomša. Až po štvrté storočie každá sv. omša začínala sa takto: Najprv sa čítaly tri lekcie, prvá zo starozákonných spisov, druhá z apoštolských listov a tretia zo sv. evanjelií. Medzi lekciami je stupňovanie i čo sa týka čítajúcej osoby, i miesta. Prvú čítal lektor pri pulpite, druhú subdiakon na nižšom ambóne, tretiu diakon na vyššom ambóne. Medzi lekciami spievali žalm (traktus). Podstatnou črtou veľkotýždňovej liturgie je akási pôvodnosť a starobylosť. Najstaršia liturgia nosila na sebe akýsi ťah vážnosti, jednoduchosti a tvrdosti. Kňaz, prijdúc k oltáru, padne na tvár, čo robia aj asistenti. Za ten čas akolyti prikryjú oltár jedinou plachtou. V 1. lekcii nám prorok Ozeáš líči obraz ľudu izraelského, ktorý Boh potrestal za neveru, ale sa spamätal a vrátil sa k Bohu. Izrael je predobrazom Ježiša Krista. Jeho karhal a poranil Boh za hriechy ľudstva, ale na tretí deň ho uzdravil a vzkriesil. Prvý traktus (pieseň Habakukova) je našou odpoveďou: Strachom dojatí uvažujeme o diele vykúpenia; vidíme Spasiteľa visieť na Kríži medzi dvoma lotrami („zvieratmi“). 2. lekcia nám rozpráva o obetovaní veľkonočného Baránka, ktorý je predobrazom obety Kristovej. 2. traktus (Žalm 139) podáva slová trpiaceho Spasiteľa. Je aj úvodom k nasledujúcim pašiám. Tieto dve lekcie sú len akýmsi úvodom pre rozprávanie umučenia podľa Jána. Jediný svedok obety Kríža zpomedzi apoštolov! Jeho slová sú stručné, objektívne historické a dojímavo vážne. Pašie spievajú traja diakoni. Po pašiách nasledujú prímluvy veriacich (orationes fidelium) za všetky potreby Cirkvi. Pôvodne boly súčiastkou každej omše a v svojej pôvodnej forme zachovaly sa nám len na Veľký piatok. Celebrant predniesol úmysel, diakon vyzval prítomných, aby si kľakli. Tu sa veriaci v hlbokom tichu modlili na vyznačený úmysel, kým im subdiakon nekázal vstať. Kňaz povedal spoločnú modlitbu. Cirkev predkladá svojmu umierajúcemu Ženíchovi všetky svoje potreby. Poklona sv. Krížu je vrcholom dnešnej liturgie. Vznikla v Jeruzaleme, kde veriaci na Veľký piatok uctievali a bozkávali pôvodný Kríž Spasiteľov. Kňaz z hlbokej úcty k sv. Krížu skladá odznak svojej hodnosti, omšové rúcho. Kríž odhaľuje v troch čiastkach, ktoré sa stupňujú miestom aj hlasom. Antifónu Ecce lignum začne sám, pokračujú s ním prisluhujúci a odpovie ľud. Keď ľud spieva Venite adorémus, kľačia všetci, okrem kňaza. Odhalený kríž leží na zemi. Prítomní sa mu klaňajú. Najprv kňaz, ktorý si z poníženosti vyzuje obuv, za ním duchovenstvo a konečne veriaci. Každý tri razy zohne koleno a pobozká rany Spasiteľove. Dojímavý úkon poklony nás upomína na Kristovu smrť na kríži. Za poklonou spievame tzv. „impropéria“ čiže výčitky umierajúceho Spasiteľa nevďačnému národu židovskému. Berieme si ich k srdcu. Nasleduje Omša vopred premenených darov. Takáto omša, Missa Praesanctificatorum, v ktorej niet premenenia, len prijímanie, bola v starých časoch aj viac ráz, najmä v dni kajúce, ktorý zvyk si východná liturgia podržala až podnes. Kňaz v slávnostnej procesii prinesie sv. Hostiu z bohostánku vedľajšieho oltára. -
On 08.04.2023Categories: Proprium de temporeAk na sobotu - okrem Veľkého pôstu - pripadne sviatok jednoduchý alebo obyčajná féria, Cirkev takúto sobotu venuje úcte Panny Márie. Tieto sobotné omše majú vlastné formuláre podľa jednotlivých období roka. Možno ich použiť, každú vo svojom období, ako súkromné votívne omše v iné dni, ak rubriky dovoľujú slúženie takých omší. -
On 08.04.2023Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. - Liturgia dnešného dňa je veľkou vigíliou veľkonočnou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“. Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovaly nešpory vo sv. omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme. Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie. -
On 09.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisVeľká noc je ústredným bodom liturgického roku, je jeho slnkom, podľa ktorého sa riadia všetky pohyblivé sviatky. Každá nedeľa je odbleskom veľkonočnej nedele. Apoštolovia na pamiatku zmŕtvychvstania svojho božského Majstra preložili týždenný posvätný deň, ako „deň Pánov“ (dies dominica), so soboty, čiže s posledného dňa, na nedeľu, t. j. na prvý deň v týždni. Starozákonná Veľká noc pripomínala pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Každoročné obetovanie a požívanie veľkonočného baránka obnovovalo v nich vedomie vyvoleného ľudu Božieho, a vtedy si uvedomili aj skutočnosť, že ruka Božia bdie nad nimi, ako keď v Egypte vraždiaci anjel obišiel krvou baránkovou pomazané domy, a neuškodil im. Preto tento sviatok sa menoval „pascha“, t. j. príchod, priechod anjela a znamená i prechod z Egypta do zasľúbenej zeme. Veľká noc Starého zákona predobrazovala našu Veľkú noc. Kristus, náš veľkonočný Baránok, nás vyslobodil vlastnou krvou z diablovho otroctva a voviedol do prisľúbenej zeme svojho kráľovstva (Cirkvi). Kristus svojím zmŕtvychvstaním korunoval dielo vykúpenia. V liturgii veľkonočného týždňa, ale aj neskôr, pozorujeme výstižné symbolické obrazy: Veľkonočný Baránok (Ježiš Kristus), Červené more (sviatosť krstu), manna (kresťanská náuka, Eucharistia), voda vyvierajúca zo skaly (milosti sv. krstu, ktoré nám pramenia z prebodnutého boka Spasiteľovho), zasľúbená zem (Cirkev, kráľovstvo nebeské) atď. Sviatok Veľkej noci pripadá na jar. V prírode sa začína nový život; to isté sa stalo s ľudstvom v smysle duchovnom po smrti Ježiša Krista. Veriaci vo veľkonočný sviatok prinášajú na mnohých miestach do chrámu svätiť jedlá: mäso, chlieb, vajcia. Cez Veľký pôst sa zdržiavali mäsitého pokrmu, teraz ho chcú prvý raz požívať posvätený, prijať ho ako by z rúk Cirkvi. Vajce je symbolom zmŕtvychvstania. Ak chceme porozumieť duchu veľkonočnej liturgie v jej podstate, musíme sa vžiť do myšlienky, že v popredí veľkopôstnej i veľkonočnej liturgie stojí starosť o mladý kresťanský dorast. Katechumenát, správnejšie fotizomenát, pretkáva zlatou niťou celú veľkolepú sieť tejto liturgie. Pri bohoslužbách veľkonočného týždňa novokrstenci stáli v popredí veriacich. Všetky slávnosti týždňa konaly sa im kvôli. Každý deň slávili v niektorej významnej bazilike Ríma, kde v prvých radoch pri eucharistickej obete stáli krstenci, oblečení v bielom rúchu. Dobu od Veľkej noci až no sobotu svätodušnú menujeme „časom veľkonočným“. V nedele pred slávnostnou svätou omšou Asperges nahrádzame antifónou „Vidi aquam“. Vo veľkonočnom čase sa v liturgii často ozýva spev aleluja. Slovo je hebrejského pôvodu a znamená: Chváľte Boha! Sv. Ján apoštol ho počul v Zjavení z úst anjelských v kráľovstve nebeskom. Kristus, náš veľkonočný Baránok. - „V tento deň, ktorý učinil Pán, je slávnosť slávností a naša Veľká noc: zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, podľa tela.“ Takto zvestuje rímske martyrológium dnešný deň. Je naším najstarším sviatkom, ktorého počiatky siahajú až do Starého zákona. Židovská Veľká noc ako „priechod Pánov“ v osobe anjela-pomstiteľa, ktorý ušetril domy, poznačené krvou veľkonočného baránka, bola predobrazom Veľkej noci Nového zákona. Tam krv baránkova zachránila prvorodencov od smrti a v jej znamení ľud izraelský vyslobodil sa z egyptského otroctva, tu si Boh vyvolil nové pokolenie, vykúpil ho krvou svojho Syna, Baránka Božieho, vyslobodil ho z otroctva diablovho a ustanovil za Izraela Nového zákona. Židia slávili svoju Veľkú noc 14. nizana, čiže v prvý deň splnu mesiaca po jarnej rovnodennosti (po dni 21. marca). Kresťania ustálili novozákonnú Veľkú noc ako sviatok zmŕtvychvstania Kristovho na nedeľu po 14. nizane. Veľká noc, podobne ako Vianoce, má charakter mariánsky. Dnes pozdravujeme „radostnú" Matku Ježiša Krista, ktorá prežívala umučenie svojho Syna ako Matka bolestná. Právom spieva Cirkev cez celý veľkonočný čas antifónu Regina caeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná). Veriaci hneď po prijatí krstu predstavili svojich nových spolubratov a odporúčali ich do ochrany Matke Ježišovej ako Matke všetkých kresťanov, ktorá je aj obrazom Matky Cirkvi. Aj my sme povstali s Kristom. Zomreli sme svojim nezriadeným žiadostiam, aby sme žili v Kristovi a s Kristom. Naša radosť je práve preto podobná radosti vzkrieseného Spasiteľa (intr.). On je naším veľkonočným Baránkom. Požívame ho obnoveným srdcom, ktoré sa dnes podobá nekvasenému chlebu Starého zákona (lekcia). Radostná ozvena „Toto je deň, ktorý učinil Pán“, vzatá zo Žalmu 117., stala sa veľkonočnou piesňou, ktorú počúvame pri každej omši a aj v každej hóre veľkonočného týždňa. Tým tento žalm stal sa veľkonočnou piesňou Cirkvi svätej. Krista oslavujeme najmä ako veľkonočného Baránka, ktorý sa obetoval za nás (verš aleluja), a vzletná veľkonočná sekvencia Victimae paschali rozvádza a interpretuje ďalej túto myšlienku. Anjel (diakon) zvestuje nábožným ženám (všetkým nám) blahozvesť zmŕtvychvstania Kristovho (evanj.). V kréde vyznávame veľkonočné tajomstvo slovami: „A na tretí deň vstal zmŕtvych podľa Písem.“ Vo veľkonočnej obete čakáme Krista Víťaza, ktorý porazil nepriateľov (ofert.), zjavuje sa nám, ako sa zjavil svojim, a ako veľkonočný Baránok obetuje sa za nás. Obetná hostina nám dáva účasť na požívaní veľkonočného Baránka, Krista (kom.). -
On 10.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavil Petrovi ako hlave Cirkvi - v ňom sa zjavuje aj nám. S novokrstencami ideme na návštevu k sv. Petrovi. On nám je dnes učiteľom a vodcom pri liturgii. Pri sv. omši prežívame v osobe Petrovej a v osobe dvoch emauzských učeníkov zjavenie vzkrieseného Spasiteľa. Spasiteľ nás krstom vyviedol z otroctva do zasľúbenej zeme a dal nám za vodcu druhého Mojžiša, sv. Petra (intr.). V lekcii nám sám sv. Peter dokazuje pravdivosť zmŕtvychvstania Kristovho. V evanjeliu počujeme, že Pán skutočne vstal a zjavil sa Šimonovi (Petrovi) ako aj dvom učeníkom emauzským. S Petrom a nábožnými ženami ideme v ústrety Kristovi (ofert.), s ozajstnou veľkonočnou radosťou ho vítame a zasadáme za jeho veľkonočný stôl v spoločnosti Petrovej a dvoch učeníkov (komún.). -
On 11.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílTy si Peter. - Narodil sa okolo r. 400. Od r. 440 bol pápežom, ktorý sa vyznačoval bojom proti bludárom (manichejcom a monofyzitom). Zachránil Rím pred pustošením Hunov (452) a Vandalov (455). Bol majstrom slova a ako taký horlil najmä za primát Stolice sv. Petra. Cirkevné dejiny ho právom vyznačujú titulom „Veľký“. Jeho klasické homílie, ktorými si zaslúžil hodnosť učiteľa Cirkvi, s úľubou čítavame v matutine na najvyššie sviatky liturgického roka. Zomrel 10. nov. 461. Pochovaný je v bazilike sv. Petra. -
On 11.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus sa zjavuje učeníkom, - vo sv. omši ho aj my vítame. -Sme zasa spolu s novokrstencami, a to v dome Pavlovom, uvedomujeme si zázračné účinky vody sv. krstu (intr.) a z úst Pavlových počúvame posolstvo o vzkriesení Kristovom. Kristus sa zjavuje apoštolom (evanj.). Vo sv. omši vžívame sa do ich úlohy a aj my, podobne ako oni, účastní sme na jeho hostine. Údená ryba bola symbolom umučeného Krista („Piscis assus, Christus passus“ - sv. Aug.), teda Eucharistie, a med poukazuje na sladkosť darov, obsiahnutých pri krste, tu najmä na právo požívať Eucharistiu. Pramene vody (ofert.) a túžba po nebi, kde Kristus sedí na pravici Otcovej (komún.), poukazujú na bohatstvo, vyplývajúce zo sviatosti krstu a najmä z najsv. Eucharistie. -
On 12.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus dáva svojim účasť na bohatstve svojho kráľovstva. - Novopokrstených a nás povoláva do tohto kráľovstva (intr.). Sviatosťou krstu stali sme sa občanmi Kristovej ríše a svedkami jeho zmŕtvychvstania, keďže sme s nim zomreli a s ním povstali pre nový život (lekcia). Sme svedkami jeho zjavenia (evanj.) a vžívame sa do radosti apoštolov. Pripravujeme sa na hostinu (ofert.) a ako apoštoli prijímame z rúk Kristových eucharistický chlieb a zázračnú rybu čiže jeho samého ako záruku večného života (komúnia). -
On 13.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílMučeník veľkonočného Baránka. - Syn ariánskeho vizogotského (dnešné Španielsko) kráľa Leovigilda. Pôsobením katolíckej manželky a sv. Leandra, biskupa, stal sa katolíkom. Mučenícku smrť podstúpil (na Veľký piatok r. 584) na podnet vlastného otca preto, lebo nechcel prijať prijímanie z rúk ariánskeho biskupa. -
On 13.04.2023Categories: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus PaschatisKristus odpúšťa hriechy a vracia stratené dedičstvo. - Robí to krstom a sviatosťou pokánia. Táto omša platila hlavne krstencom a kajúcnikom, ktorí pred týždňom, na Zelený Štvrtok, navrátili sa do spoločenstva spolukresťanov. Lekcia má na zreteli krstencov, evanjelium kajúcnikov. Oboje sa týkajú aj nás. Podobáme sa židovskému národu, ktorý sa vracia do zasľúbenej zeme (ofert.), a pohanom, ktorých Spasiteľ osvietil svojím svetlom (komún.). Štáciový chrám bol považovaný za penitenciálny, možno tu na Zelený Štvrtok ráno pápež prijímal kajúcnikov do spoločenstva veriacich. Pod hlavným oltárom spočívajú relikvie sv. apoštolov Filipa a Jakuba, preto lekcia spomína diakona Filipa a v evanjeliu Mária Magdaléna oznamuje apoštolom radostnú novinu vzkriesenia Kristovho. -
On 14.04.2023Categories: Proprium de sanctis, AprílJeho múdrosťou bola náuka Kríža. - Narodil sa okolo r. 105 v Sicheme (Palestína) z pohanských rodičov. Preštudoval všetky filozofické systémy, ale len kresťanstvo ho uspokojilo. Je prvým kresťanským filozofom, ktorý napísal dve apológie (obrany) kresťanstva. Zomrel okolo r. 166 v Ríme mučeníckou smrťou. Sv. Justína neuspokojovala múdrosť pohanov (intr.). Zvolil si múdrosť Kríža, ktorá je pohanom hlúposťou (orácia, lekcia, ofert.); neochvejne vyznával múdrosť Kríža (evanj.).
Showing 20 out of 4335 events
Load more4335101events7d78c8fa90a5f0c3b27a811adfb611bc