➀ Nedeľa II. pôstna. Dominica II. in Quadragesima

Zobraz sv. omšu

Spasiteľ odchádza, ale len na čas. Vracia sa k nám v každej sv. omši. Tešíme sa z jeho prítomnosti medzi nami (intr.). Na zemi sa máme aj my cítiť ako cudzinci a pútnici a podľa toho si zariaidiť život (lekcia). V každej sv. omši „nakrátko“ zavíta Kristus medzi nás (evanj.). Tomu sa radujeme (ofert.), ale sme si vedomí, že stále a navždy budeme spojení s Kristom len v nebi; sv. prijímanie je predobrazom večného požívania Krista (kom.).

Výsledok boja je oslávenie, ktoré chceme dosiahnuť spolu s Kristom. Aj my sa máme premeniť; zo starého človeka má sa stať nový. V túto nedeľu ráno sv. omšou skončila sa vigília kántrového týždňa. Túto vigíliu preložili však najprv na predvečerné, potom na ranné hodiny kántrovej soboty. Nedeľa by takto bola ostala bez vlastnej liturgie. Preto dnešná omša je sostavená z omši kántrových dní: spevy zo stredy, evanjelium zo soboty. Ustálená bola aj osobitná štácia. V tejto omši shrnuté sú myšlienky kántrového týždňa, ktoré si ešte raz uvedomíme. Oltár nám je vrchom Tábor, na ktorom pri pozdvihovaní pod závojom sv. spôsobov vidíme osláveného Krista. Mocou najsv. obety a najmä sv. prijímaním sa pomaly, ale isto premieňame na podobnosť Kristovu.