Info
Verzia misálu neobsahuje obdobný omšový formulár |
||
| Vo vývoji liturgického života Cirkvi naprieč storočiami platilo, že jednotlivé už raz vytvorené omšové formuláre sa nemenné dedili z generácie na generáciu. Pokiaľ došlo k nahradeniu jedného omšového formulára iným formulárom napríklad novokreoaného sviatku, Cirkev mala tendenciu pôvodný omšový formulár presunúť na iný, bežný deň. V 20-tom storočí sa v rámci trendov zoštíhľovania liturgickej tradície dostala do popredia celkom iná prax - a to vypúšťanie mnohých omšových formulárov. Najčastejšie padli za obeť formuláre oktáv a vigílií. Prípadne vznikli na rovnaké príležitosti obsahovo úplne odlišné omšové formuláre, ktorých obdobnosť s tradičnými formulármi spočíva už iba v príslušnosti k tejto príležitosti. |
Nebývalo však výnimkou, že nie všetci veriaci vo všetkých krajinách mohli danú všeobecnú pôstnu disciplínu aj do dôsledkov dodržiavať – či už vôbec, alebo v konkrétnom čase, – a preto mohol od pôstu dišpenzovať pápež celú Cirkev, z prípadu na prípad zas biskupi svoje diecézy či fary a farári mohli dišpenzovať ojedinele svojich farníkov, ktorým boli povinní uložiť miesto dodržiavania pôstnej disciplíny vykonanie iného dobrého skutku či sebazaprenia.
Veriaci na Slovensku boli zbavení niektorých povinností všeobecnej pôstnej disciplíny z r. 1917 záväzných pre celú Cirkev zvláštnym pápežským dišpenzom.
Úkony pôstnej disciplíny, ktoré boli záväzné na Slovensku v súlade s týmto dišpenzom viď v priloženej tabuľke:
Hoci sme na Slovensku v tak mnohých prípadoch oslobodení od všeobecného zákona o cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:
a) od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolcovej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia, a to:
- všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu;
- všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu, teda na kare.
b) od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku (postiť sa však sú povinní):
- úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci;
- žandári, financi, policajti i so svojimi rodinami;
- železničiari, električkári, šoféri a námorníci;
- tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom;
- cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo;
- všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny;
- tí, ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov);
- rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci;
- všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed;
- všetci vojaci;
c) chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť, ani zdržovať sa mäsitého pokrmu. Postiť sa nie sú povinní ťažkopracujúci duševne i telesne.
Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. V tie dni, po ktoré sme oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, máme pôst nahrad modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou.
Poznamenať treba, že sv. Otec pôstne nariadenia dosť často mení a to podľa rozličných ťažkostí čo do stravovania. Pôstne zákony sa vyhlasovali vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa).
Úkony pôstnej disciplíny, ktoré boli záväzné na Slovensku v súlade s týmto dišpenzom viď v priloženej tabuľke:
Hoci sme na Slovensku v tak mnohých prípadoch oslobodení od všeobecného zákona o cirkevnom pôste a zdržovaní sa mäsa, predsa niektorí sú ešte oslobodení:a) od zdržovania sa mäsa v každý piatok, okrem Veľkého piatku, Popolcovej stredy, Štedrého dňa a Bielej soboty predpoludnia, a to:
- všetci veriaci, ktorí sa zdržujú v tých miestach, kde je jarmok, veľká cirkevná alebo svetská slávnosť za veľkej účasti ľudu, kde slávia ako zasvätený sviatok svojho patróna alebo výročie posvätenia chrámu;
- všetci, ktorí sa zúčastnia na občerstvení z príležitosti pohrebu, teda na kare.
b) od zdržovania sa mäsitého pokrmu vždy, okrem Veľkého piatku (postiť sa však sú povinní):
- úradníci, robotníci v továrňach, v baniach, kameňolomoch a v horách, keď si so sebou obed prinášajú; poľnohospodárski robotníci v žatve a v mlatbe; robotníci na železniciach, lodiach a pltníci;
- žandári, financi, policajti i so svojimi rodinami;
- železničiari, električkári, šoféri a námorníci;
- tí, ktorí sú v kúpeľoch na zotavení s rodinou a služobníctvom;
- cestujúci vlakom alebo iným spôsobom, či jedia v hostincoch alebo si so sebou nesú jedlo;
- všetci, ktorí sa stravujú v hostincoch, alebo si dávajú domov nosiť jedlo z hostincov alebo iných domov; hostinskí a ich rodiny;
- tí, ktorí bývajú a sa stravujú v rodinách, kde sa nepredkladajú pôstne jedlá (u inovercov);
- rodiny, v ktorých aspoň jeden člen je oslobodený od pôstu, alebo u ktorých sa stravujú vojaci;
- všetci, ktorí si pravidelne so sebou nosia obed;
- všetci vojaci;
c) chudobní, ktorí žijú z milosrdenstva iných, chorí a zotavujúci sa nemusia sa ani postiť, ani zdržovať sa mäsitého pokrmu. Postiť sa nie sú povinní ťažkopracujúci duševne i telesne.
Svätý Otec si však praje, aby sme sa dobrovoľne postili v dňoch Veľkého pôstu a kántrové piatky. V tie dni, po ktoré sme oslobodení od všeobecného cirkevného zákona pôstneho, máme pôst nahrad modlitbou, dobrými skutkami, najmä almužnou.
Poznamenať treba, že sv. Otec pôstne nariadenia dosť často mení a to podľa rozličných ťažkostí čo do stravovania. Pôstne zákony sa vyhlasovali vždy v kostole v druhú nedeľu po Deviatniku (fašiangová nedeľa).
Veriacim navštevujúcim tridentské sv. omše odporúčame z dôvodu obnovy tradičnej katolíckej duchovnosti dodržiavať pôstnu disciplínu podľa Kódexu kanonického práva z r. 1917, ktorým bola zaviazaná celá sv. Cirkev.
Táto pôstna disciplína je náročnejšia, než tá, ktorá platí podľa CIC z r. 1983 a jeho nasledovných úprav. Preto je zrejmé, že dodržaním pôstnej disciplíny z r. 1917 sa s istotou nemožno dopustiť hriechu.
Dodržiavanie staršej pôstnej disciplíny je však založené na báze dobrovoľnosti, pod hriechom teda zaväzujú len aktuálne platné úpravy (tzn. Dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu sú Popolcová streda a Veľký piatok; všetky piatky v roku sú dňami pokánia, veriaci v tieto dni konajú pokánie zdržiavaním sa mäsitého pokrmu alebo iným skutkom nábožnosti).
| Tempus Adventus De tempore Adventus > Proprium de tempore |
||
| 1952 | 1962 | 1966 | Názov a hodnosť podľa 1962 |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ Nedeľa I. Adventná. Dominica I. Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ Nedeľa II. Adventná. Dominica II. Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ Nedeľa III. Adventná. Dominica III. Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ⓶ Kántrová streda v Advente. Zimné kántry. Feria Quarta Quattuor Temporum Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ⓶ Kántrový piatok v Advente. Zimné kántry. Feria Sexta Quattuor Temporum Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ⓶ Kántrová sobota v Advente. Zimné kántry [krátka omša]. Sabbato Quattuor Temporum Adventus [forma Missæ Brevior] |
| ✔ | ✔ | ✔ | [nedigitalizované] ⓶ Kántrová sobota v Advente. Zimné kántry [dlhá omša]. Sabbato Quattuor Temporum Adventus [forma Missæ Longior] |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ Nedeľa IV. Adventná. Dominica IV. Adventus |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ 24. 12. Vigília Narodenia Pána I. [v bežný deň]. In Vigilia Nativitatis Domini I. |
| ✔ | ✔ | ✔ | ➀ 24. 12. Vigília Narodenia Pána II. [v nedeľu]. In Vigilia Nativitatis Domini II. |
| Tempus Nativitatis De tempore Natalicio > Proprium de tempore |
||
