Zrušiť filter
-
Dňa 10.03.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus je naším vzorom v boji proti nepriateľom duše (zmyselnosti, pýche a lakomstvu). Pôvodne touto nedeľou začínal sa Veľký pôst (porovnaj sekrétu). Táto nedeľa sa počítala medzi významnejšie dni liturgického roka. Práve preto bola štácia v najpoprednejšej bazilike celého kresťanstva, v chráme Božského Spasiteľa, ináč zasvätenom aj sv. Jánovi Krstiteľovi. Bazilika lateránska aj dnes je sídelným chrámom sv. Otca. Príklad Božského Spasiteľa nás učí, ako máme zasvätiť dobu Veľkého pôstu: pôstom, bojom proti sebe a proti diablovi (ev.). Sv. Pavol nám pripomína „čas milosti a deň spásy“ (lekc.). Je ním Veľký pôst. Budeme bojovať so Spasiteľom, ktorému Otec prisľúbil pomoc a ochranu anjelov. Pripomína to žalm 90, z ktorého sú všetky spevy omše (traktus). Pokušiteľ zneužíva slová tohto žalmu a práve preto Cirkev pokladá za odôvodnené prízvukovať ich a správne užívať. -
Dňa 17.03.2019Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliVýsledok boja je oslávenie, ktoré chceme dosiahnuť spolu s Kristom. Aj my sa máme premeniť; zo starého človeka má sa stať nový. V túto nedeľu ráno sv. omšou skončila sa vigília kántrového týždňa. Túto vigíliu preložili však najprv na predvečerné, potom na ranné hodiny kántrovej soboty. Nedeľa by takto bola ostala bez vlastnej liturgie. Preto dnešná omša je sostavená z omši kántrových dní: spevy zo stredy, evanjelium zo soboty. Ustálená bola aj osobitná štácia. V tejto omši shrnuté sú myšlienky kántrového týždňa, ktoré si ešte raz uvedomíme. Oltár nám je vrchom Tábor, na ktorom pri pozdvihovaní pod závojom sv. spôsobov vidíme osláveného Krista. Mocou najsv. obety a najmä sv. prijímaním sa pomaly, ale isto premieňame na podobnosť Kristovu. -
Dňa 24.03.2019Na mieste: Bratislava Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliBoj medzi silným a Silnejším (diablom a Kristom); – len so Silnejším zvíťazíme. – Sv. Vavrinec bol patrónom katechumenov. Týmto týždňom začínaly sa tzv. skrutínia, t. j. skúšky kandidátov krstu, či sú rozumove a mravne dostatočne zrelí na krst, a Cirkev ich uspôsobovala na prijatie krstu rozličnými liturgickými úkonmi v rámci týchto skrutínií. Medzi nimi hlavné boly exorcizmy, vyháňania diablov; na to sa naráža v dnešnom evanjeliu. Ako tma bojuje proti svetlu, tak bojuje diabol proti Kristovi. Zvíťazí svetlo. Sme synovia svetla a s prameňom svetla, Kristom, bojujeme proti mocnostiam temnosti (lekc.) So Silnejším (Kristom) premôžeme silného, diabla (evanj.). V tomto boji dvíhame svoje oči k svetlu, ku Kristovi (intr., trakt.). Kráčame pevným krokom v ústrety silnému Víťazovi (ofert.), ktorý prichádza posilniť nás pokrmom vlastného Tela a Krvi, a s ním dať záruku konečného víťazstva nad diablom. -
Dňa 07.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNáš Veľkňaz obetoval sa na oltári Kríža. - Touto nedeľou sa začína tzv. čas Umučenia (Tempus Passionis). Dosiaľ liturgia sa len výnimočne zaoberala Umučením Kristovým, ododnes sa mu venuje výlučne. Stredom liturgie je Veľkňaz a jeho obetný oltár. Kríž. Kríž je zahalený, aby sa naznačovalo jeho tajomstvo, ktoré učeníci nepochopili a svet ho ani dnes nechápe. Cirkev ešte viac ukrýva bohoslužobné ozdoby: vynecháva Žalm 42. zo stupňovej modlitby, lebo sa uvádza v introite. Táto zásada prešla aj na feriálne a zádušné omše, hoc introit je v nich iný. Vynechávame aj chváloslovie (Sláva Otcu) v Asperges a po Lavabo. -
Dňa 14.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimali, Hebdomada maiorS palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského. -
Dňa 28.04.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschaliSľubujeme vernosť Spasíteľovi. - Nedeľa po složení bieleho rúcha (in albis depositis). Krstenci prišli prvý deň v občianskom rúchu, ale v srdci mali aj ďalej nosiť jasnosť bielej farby (sv. Augustín). Liturgia ešte vždy má zreteľ na mladých kresťanov (intr.). Kresťan má zvíťaziť nad svetom (lekcia) a odkedy je skrze sv. krst pričlenený ku Kristovi, má sa odvrátiť od nevery a slovami obráteného Tomáša prisahať Kristovi vernosť (evanj.). S apoštolmi a nábožnými ženami očakávame návštevu osláveného Spasiteľa (ofert.), vítame ho pri premenení a pri sv. prijímaní dotýkame sa jeho sv. rán (komún.). Sv. Pankrác, pri ktorého hrobe sme shromaždení, ako štrnásťročný mladík vlastnou krvou spečatil svoju vernosť ku Kristovi. Rímskym kresťanom slúžil za vzor a strážcu vernosti prísahy. Bol aj vzorom vernosti k záväzkom sv. krstu pre mladých kresťanov. Len ľutovať treba, že jeho relikvie sa stratily r. 1798. -
Dňa 01.05.2019Kategórie: Proprium de sanctis, MájV roku 1955 pápež Pius XII. ustanovil sviatok svätého Jozefa robotníka a nariadil, aby sa nová omša na počesť tohto svätca slúžila 1. mája. Tento deň nebol vybraný náhodou. Na 1. mája pripadá Prvý máj, komunistický štátny sviatok na počesť radikálnych robotníkov. Naproti tomu Svätý Otec vyhradil 1. máj na vzdanie úcty svätému Jozefovi a na obnovenie dôstojnosti práce. Cirkev chce, aby ľudia mali súkromné vlastníctvo, a aby si svojou prácou vydobyli dôstojné živobytie. Cirkev uznáva, že vďaka takémuto súkromnému vlastníctvu bude človek činorodý a usilovnejší. Práca tak získa dôstojnosť, akú jej prikladal svätý Jozef. -
Dňa 30.05.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.). -
Dňa 09.06.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesKristus nám posiela Ducha Svätého, - s radosťou prijímame svojho Božského Hosťa. - Táto sv. omša nám sprostredkuje Ducha Svätého. Prichádza k nám Kristus a s ním Duch Svätý. Liturgia slávi sv. omšu po deviatej hodine predpoludním („post Tertiam,“ - po tretej, lebo „o tretej hodine“ sostúpil na apoštolov). V tercii, ktorá predchádza omšu, prosí Cirkev v hymne „Veni Creator Spiritus“ tento vznešený dar. Sme shromaždení v bazilike sv. Petra. Táto bazilika, i náš kostol, je nám dnes večeradlom, kde učeníci, pohrúžení do modlitieb, očakávajú veľkú chvíľu príchodu Ducha Svätého. Duch Svätý naplní celý svet, všetky národy a kraje (intr.). V lekcii počujeme priebeh sostúpenia Ducha Svätého na prvé Turice. Vo speve aleluja prosíme aj my o tento Božský dar. Sekvencia rozvádza posledný verš dopodrobna. Hlavnými účinkami Ducha Svätého sú svetlo viery, pokoj a nebojácnosť (evanj.). Kresťan má hodnosť kráľovskú. V tomto povedomí pripravujeme sa na príchod Krista a Ducha Svätého, keď Boh utvrdí v nás, čo sa začalo sviatosťou krstu (ofert.). Pri premenení sme svedkami príchodu Ducha Svätého, lebo kde je Kristus, tam je aj Duch Svätý. I sv. prijímanie nás naplní Duchom Svätým a cítime sa, ako sa cítili apoštoli po prijatí Ducha Svätého (kom.). -
Dňa 16.06.2019Najsvätejšia Trojica: náš pôvod a cieľ. - Stvorenie, vykúpenie a posvätenie človeka je dielom najsv. Trojice, všetkých troch osôb, pričom stvorenie privlastňujeme Bohu Otcovi, vykúpenie Bohu Synovi a posvätenie Bohu Duchu Svätému. Primerane tomu na Vianoce obdivovali sme lásku Boha Otca, ktorý nám dal svojho jednorodeného Syna, na Veľkú noc sústreďujeme sa na oslavu vykúpenia skrze Bohočloveka, Ježiša Krista, a Turíce venujeme oslave Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje. Ako by na zakončenie tohto trojitého diela Božieho Cirkev venuje dnešný sviatok celej sv. Trojici, ďakuje jej za nekonečnú dobrotu a preukázané milosrdenstvo. Tajomstvo najsv. Trojice, že v jednom a nerozdielnom Božstve sú tri Božské osoby, z ktorých každá je podstaty Božej, - môžeme len obdivovať, a nie pochopiť. Toto tajomstvo Cirkev postavila za stred svojej liturgie. V mene najsv. Trojice vysluhuje sviatosti a požehnáva osoby a veci, prežehnáva sa, zakončuje modlitby, k nej vzdychá v kýrie, ju oslavuje v glórii, Tedeume, vyznáva v kréde, žalmy a spevy končia sa jej oslavovaním atď. Naše stvorenie, vykúpenie a posvätenie sú znakom nesmierneho milosrdenstva najsv. Trojice (intr., ofert., kom.). Kto by mohol vyčerpať bohatstvo múdrosti i vedomosti Božej (lekc.). Už naše začlenenie do mystického tela Kristovho deje sa v mene najsv. Trojice (evanj.). Najsv. obeta je naším vrcholným úkonom zvelebovania a ďakovania za obsiahnuté dobrodenia. -
Dňa 20.06.2019Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.). -
Dňa 24.06.2019Kategórie: Proprium de sanctis, Jún„Ján bol sviecou, ktorá horela a svietila“ (Jn 5, 35). - Spasiteľ nazval svojho predchodcu najväčším medzi narodenými zo žien (Mt 11, 11), preto mu Cirkev zavčasu venovala sviatok, ktorý už sv. Augustín spomína. Slávili ho šesť mesiacov pred narodením Kristovým. V živote Jánovom naozaj nachádzame veľa mimoriadneho: zvestovanie narodenia, narodenie, povolanie, jeho pomer ku Kristovi, mučenícka smrť (sviatok 29. augusta). Svoje poslanie splnil až po sebaobetovanie; jeho heslom bolo: „On, totiž Kristus, sa musí zveľaďovať, mňa však musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Cirkev mu venuje dva sviatky a v každej omši si pripomína jeho meno trikrát: vo vyznaní hriechov (Confiteor), pri obetovaní (Suscipe sancta Trinitas) a v kánone po premenení (Nobis quoque peccatoribus). Boh povolal sv. Jána Krstiteľa, podobne ako voľakedy proroka Izaiáša, ešte pred narodením (intr.). Myšlienka povolania, plného milosti, naznačená v introite, rozvádza sa obšírnejšie v lekcii. Tieto slová sa síce vzťahujú na Mesiáša, avšak dnes ich Cirkev prenáša na Spasiteľovho predchodcu. Slová lekcie doznievajú v graduáli a verš aleluja nám už naznačuje blahozvesť o narodení Jána Krstiteľa (evanj.). Krédo nespievame, lebo Krstiteľ prislúcha ešte Starému zákonu. Pri obetovaní si pripomíname príjemnú vôňu čnosti veľkého svätého a slová blaženého Zachariáša, otca Krstiteľovho, chváliaceho Boha za tak veľké milosti, sprevádzajú nás cestou k stolu Pánovmu (kom.). -
Dňa 28.06.2019Božské Srdce, prameň lásky a milosti. Kult Božského Srdca vyplýva prirodzene z kultu Eucharistie. Základy tohto kultu sú uložené v Písme svätom. Svätí kresťanského staroveku (Augustín) alebo stredoveku (Bernard, Gertnida, Mechtilda) a nového veku (Ján Eudes a najmä Margita Alacoque) budujú tento kult. Pius XI. r. 1938 schválil terajší omšový formulár a sviatok povýšil na hodnosť, akú majú Vianoce a Nanebevstúpenie Pána. Kristus nám dokázal svoju nekonečnú lásku smrťou na Kríži a ustanovením najsv. Sviatosti Oltárnej (intr.). V Srdci Kristovom máme nevyčerpateľný prameň milosti (orácia) a ako údy tela Kristovho účastní sme na tomto bohatstve (lekcia). Na Kríži otvára Bohočlovek svoje srdce ako prameň spasenia (evanj.). Očakávajúc obetu tohto Srdca, chápeme jeho ponosu a chceme mu dať náhradu (ofert.). Cez kánon stojíme pod Krížom, pozeráme na otvorené Srdce Ježišovo v duchu Matky, Jána a nábožných žien. Pri sv. prijímaní čerpáme z otvoreného Srdca bohatstvo milosti (kom.). -
Dňa 29.06.2019Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň. -
Dňa 01.07.2019Kategórie: Proprium de sanctis, JúlCena nášho vykúpenia. - Liturgia Veľkého piatku, sviatky Božieho Tela a Božského Srdca nás už upozomily na nesmiernu cenu nášho vykúpenia. Dnes sa Cirkev venuje výlučne mystériu, ktoré sa každodenne odohráva na našich oltároch, keď na slová premenenia víno v kalichu premení sa na Krv Ježila Krista. Tento sviatok ustanovil Pius IX. r. 1849 po šťastnom návrate do Ríma. Dnešnú vysokú hodnosť prisúdil mu Pius XI. r. 1934 na pamiatku osláv tisíceho deväťstého výročia smrti Spasiteľovej. Vďačným srdcom si pripomíname, že Baránok Boží nás vykúpil svojou predrahou Krvou (intr., lekcia). Túto Krv s vodou vylial Spasiteľ na kríži zo svojho Srdca (evanj.). Tá istá Krv pramení na našich oltároch z najsv. obety (ofert.). Kristova prítomnosť pod spôsobom vína, ako Krv, ktorá smyla hriechy sveta, je nám predobrazom jeho príchodu na konci časov (kom.). -
Dňa 01.11.2019Kategórie: Proprium de sanctis, OktóberAké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Ant. k Magnifikatu.) - Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkým jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešeného sboru. Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazná Cirkev sú si duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, - vystavený Agripom r. 27 pred Kr. pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, - pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahosl. P. Márie a všetkých mučeníkov (S. Maria ad martyres, - štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti uložil v ňom veľké množstvo kostí sv. mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827-844) preložil sviatok na deň 1. novembra. Omšové texty sú preplnené radosťou (intr.) a prízvukujú ducha mučeníctva (of.). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekc.), ktorí dokonale splnili Kristov program (ev,). Sv. prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického teta Kristovho (kom.). -
Dňa 02.11.2019Kategórie: Proprium de sanctis, NovemberVo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza. -
Dňa 11.11.2019Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom. -
Dňa 19.11.2019Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberUkrižované milosrdenstvo. - Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durinským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole sv. Kláry a umrela vo vysokom stupni svätosti r. 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme sv. Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už r. 1235. Je patrónkou kresťanskej charity. -
Dňa 20.11.2019Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberKatedrála je kresťanský chrám, ktorý slúži ako hlavný chrám diecézy alebo eparchie, resp. sídelný chrám biskupa, či sídelný kostol seniorátu. Ak má biskup dva sídelné chrámy, druhý sa označuje ako konkatedrála. Ak má biskup nejakú hodnosť alebo právomoc, aj jeho katedrála dostáva príslušný titul - metropolitná, patriarchálna. Slovo katedrála pochádza z gréckeho καθέδρα (kathedra), čo znamená stolec, kreslo. V období antiky sa tak označovalo sedadlo sudcu, učiteľa a predstaveného, v kresťanskom staroveku a stredoveku biskupský stolec (trón). Katedrála teda označuje chrám, v ktorom je biskupský stolec.
Zobrazených 20 z celkového počtu 399 udalostí
Načítať viac 399 210 eventsfb879eae24740db911ce9c4749791367