-
Dňa 30.05.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.). -
Dňa 29.06.2019Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň. -
Dňa 01.11.2019Kategórie: Proprium de sanctis, OktóberAké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Ant. k Magnifikatu.) - Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkým jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešeného sboru. Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazná Cirkev sú si duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, - vystavený Agripom r. 27 pred Kr. pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, - pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahosl. P. Márie a všetkých mučeníkov (S. Maria ad martyres, - štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti uložil v ňom veľké množstvo kostí sv. mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827-844) preložil sviatok na deň 1. novembra. Omšové texty sú preplnené radosťou (intr.) a prízvukujú ducha mučeníctva (of.). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekc.), ktorí dokonale splnili Kristov program (ev,). Sv. prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického teta Kristovho (kom.). -
Dňa 18.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba. -
Dňa 20.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých. -
Dňa 21.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusCez adventnú tmu očakávame vianočné svetlo. - Liturgiu kántrovej soboty vykonávali kresťania v starších časoch vo forme veľkej vigílie zo soboty na nedeľu. V nočnej tme očakávali ranné svitanie. Toto malo pre nich symbolický význam; tma znamenala život nevykúpeného ľudstva v Starom zákone, svetlo príchod Spasiteľa. Vigília sa skladala z posvätných čítaní (lekcie), zo spievania žalmov (graduál) a z modlitieb (orácie). Dnes sa táto modlitbová vigília - pravda, skrátená - vkladá medzi oráciu a lekciu omšovú. Po každej lekcii biskup duchovným osobám postupne udelil jedno svätenie. Sv. omšu vigílie celebrovali v nedeľu včasráno. Spevy omše (intr., grad., ofert. a kom.) prezrádzajú túžbu po svetle alebo radosť zo svitania dňa spasenia. 1. lekcia: Kristus, ako svetlo sveta, zasvieti do tmy pohanstva; 2. ako slnko, obnoví tvár zeme; 3. je pastierom svojich; 4. ako kráľ Kýrus, vyslobodí ľud boží zo zajatia (hriechu); 5. svojich vyvedie zo smrti do života (troch mládencov z ohnivej pece). Slávenie Kristovho vianočného príchodu je predobrazom jeho druhého príchodu na konci sveta (lekc. omše) a v evanjeliu nám Ján zvestuje blízky príchod Kristov, aby sme sa naň pripravili. Kántrovú vigíliu slávili pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne. Viedol ju sám pápež a po každom čítaní podal homíliu (výklad) a dával svätenia. Sv. omša, slúžená za svitania, bola obrazom príchodu nadprirodzeného Svetla. -
Dňa 01.11.2023Kategórie: Proprium de sanctis, OktóberAké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Ant. k Magnifikatu.) - Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkým jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešeného sboru. Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazná Cirkev sú si duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, - vystavený Agripom r. 27 pred Kr. pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, - pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahosl. P. Márie a všetkých mučeníkov (S. Maria ad martyres, - štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti uložil v ňom veľké množstvo kostí sv. mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827-844) preložil sviatok na deň 1. novembra. Omšové texty sú preplnené radosťou (intr.) a prízvukujú ducha mučeníctva (of.). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekc.), ktorí dokonale splnili Kristov program (ev,). Sv. prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického teta Kristovho (kom.). -
Dňa 08.12.2023Kategórie: Proprium de sanctis, DecemberCelá krásna si, Mária! - Tento sviatok oslavuje vieroučný článok Cirkvi, že Matka Božia od prvopočiatku života nebola dotknutá dedičným hriechom, že požívala plnosť milostí. Počiatky tohto sviatku siahajú na Východe až do 6.-7. storočia a na Západe do 9. storočia. Sixtus IV. zaviedol ho v Ríme od r. 1477 a Kliment XI. rozšíril ho pre celú Cirkev (1708). Pius IX. z príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí 8. dec. 1854 povýšil ho do radu povinných sviatkov a konečne Lev XIII. dal mu dnešnú hodnosť. Tento sviatok pôvodne nesúvisel s adventom. Narodenie blahosl. Panny Márie oslavuje Cirkev 8. septembra, teda deväť mesiacov predtým slávi počatie Matky Spasiteľovej. (Takto súvisí napr. aj Zvestovanie P. Márie, 25. marca, s Narodením Pána, 25. decembra.) Lenže sviatok Nepoškvrneného Počatia veľmi vhodne sa zaraďuje do doby adventnej, ktorá má charakter mariánsky. Sv. omša vo všetkých vlastných textoch prízvukuje mimoriadne omilostnenie Matky Spasiteľovej. Hneď v úvode počujeme ďakovnú pieseň Máriinu za toľké vyznačenie (intr.). Nepoškvrnené počatie je ovocím vykúpenia, ale aj prípravou vhodného príbytku pre vtelené Slovo Božie (orácia). Boh vyvolil od večnosti Matku pre svojho Syna, preto Cirkev priliehavo prenáša smysel čítania z knihy Múdrosti na osobu Matky Božej (lekcia). Evanjelium nám zvestuje pozdrav, ktorý posiela sám Boh skrze anjela Gabriela Panne nazaretskej. Keď sa v tejto sv. omši pripravujeme na príchod Spasiteľov, cítime, že medzi nami je jeho Matka, s ňou konáme túto prípravu a ju pozdravujeme v svojom kruhu (ofert). Návšteva Kristova znamená aj návštevu jeho Matky u nás. Prežívame ju a pri prijímaní Tela Kristovho, zrodeného z najčistejšej Panny, cítime, že aj „nám učinil veľké veci“ Pán (komún.). -
Dňa 20.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba. -
Dňa 22.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých. -
Dňa 23.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusCez adventnú tmu očakávame vianočné svetlo. - Liturgiu kántrovej soboty vykonávali kresťania v starších časoch vo forme veľkej vigílie zo soboty na nedeľu. V nočnej tme očakávali ranné svitanie. Toto malo pre nich symbolický význam; tma znamenala život nevykúpeného ľudstva v Starom zákone, svetlo príchod Spasiteľa. Vigília sa skladala z posvätných čítaní (lekcie), zo spievania žalmov (graduál) a z modlitieb (orácie). Dnes sa táto modlitbová vigília - pravda, skrátená - vkladá medzi oráciu a lekciu omšovú. Po každej lekcii biskup duchovným osobám postupne udelil jedno svätenie. Sv. omšu vigílie celebrovali v nedeľu včasráno. Spevy omše (intr., grad., ofert. a kom.) prezrádzajú túžbu po svetle alebo radosť zo svitania dňa spasenia. 1. lekcia: Kristus, ako svetlo sveta, zasvieti do tmy pohanstva; 2. ako slnko, obnoví tvár zeme; 3. je pastierom svojich; 4. ako kráľ Kýrus, vyslobodí ľud boží zo zajatia (hriechu); 5. svojich vyvedie zo smrti do života (troch mládencov z ohnivej pece). Slávenie Kristovho vianočného príchodu je predobrazom jeho druhého príchodu na konci sveta (lekc. omše) a v evanjeliu nám Ján zvestuje blízky príchod Kristov, aby sme sa naň pripravili. Kántrovú vigíliu slávili pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne. Viedol ju sám pápež a po každom čítaní podal homíliu (výklad) a dával svätenia. Sv. omša, slúžená za svitania, bola obrazom príchodu nadprirodzeného Svetla. -
Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisKristus sa nám narodil z Márie Panny ako človek, vítame ho s anjelmi. - Naše slovo „utiereň“, latinsky „matutinum“, znamená verejnú nočnú modlitbu Cirkvi, ktorú pôvodne veriaci spolu s duchovenstvom vykonávali v nočnom čase okolo polnoci. Niektoré rehole, ako kartuziáni, podržaly si túto obyčaj dodnes. Všeobecne sa nočné matutinum zachovalo len na Vianoce pred polnočnou omšou. Tak ho vykonávajú kapituly v biskupských kostoloch. Naša utiereň je teda omša, slúžená bezprostredne po skončení matutína. Hlavná omša kresťanstva o polnoci sa celebruje vo veľkom chráme Panny Márie v Ríme, v kaplnke, zvanej „ad Praesepe“, pri jasličkách. Relikvie jasličiek boly pôvodne pod oltárom tejto kaplnky (dnes sú pod hlavným oltárom). V duchu aj my putujeme do tohto rímskeho kostola na polnočnú omšu, on, ale i náš domáci chrám, je našim Betlehemom. Vonku je tma, znak pohanstva. Kostol, ožiarený v tejto tme, znamená svetlo, ktoré nám priniesol Spasiteľ. Túto myšlienku obsahuje aj orácia. Z Otcovho lona sostupuje Syn Boží ako Svetlo zo Svetla (intr.), spev glórie počujeme ako by z úst anjelských, cítime sa synmi svetla (lekc.) a na evanjelium diakon, zastupujúci anjela, zvestuje nám radostnú zvesť. Že sa nám dnes narodil Spasiteľ. Cítime sa, ako by sme pri jasličkách betlehemských zastupovali anjelov, ktorí prví poklonili sa narodenému Synu Božiemu. Na ofertórium mu pripravujeme jasličky (oltár) a plienočky, do ktorých ho Matka-Cirkev zavinie (chlieb a víno). Pri sv. prijímaní smieme ho uzavrieť do svojho náručia. -
Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisVyšlo Slnko spravodlivosti, - vítame ho s pastiermi. - Blíži sa ráno. Keď pastieri počuli radostnú zvesť o narodení Spasiteľa, nepochybovali, ale s radosťou sa poponáhľali do betlehemskej maštaľky pokloniť sa mu. A naozaj našli Dieťatko s Matkou a Pestúnom. Na východe sa zjavujú prvé zore; naznačujú svitanie vianočného dňa. Narodením Kristovým svitlo ono aj v noci pohanstva, preto táto sv. omša nám v mnohom pripomína svetlo Kristovo (intr., or., grad.). Skoro všetky omšové spevy sú zo Žalmu 92., ktorý rozvádza myšlienku nadprirodzeného svetla. Kým sv. Pavol uvažuje nad darom božieho synovstva, ktoré nám priniesol narodený Spasiteľ, sv. Lukáš líči príchod a poklonu betlehemských pastierov. V tejto sv. omši sa úplne vžívame do postoja pastierov; v ich osobe pripravujeme oltár a obetné dary; vítame Spasiteľa, keď prichádza na premenenie a pri sv. prijímaní uzavierame ho do náručia. Pôvodne v Ríme na 25. decembra pripadol sviatok sv. Anastázie, mučenice, ktorá zomrela na začiatku 4. stor. v juhopanonskora meste Sirmiu. Keďže jej relikvie požívaly veľkú úctu v Carihrade, grécki cisárski úradníci rozšírili jej úctu aj v Ríme a na úpätí Palatína v jej kostole práve dnes včasráno slávili výročie jej mučeníckej smrti. Po polnočnej omši veriaci sa ponáhľali do chrámu sv. Anastázie. Lež časom aj táto omša nadobudla ráz vianočný, ale ostala v nej spomienka sv. Anastázie. -
Začína 25.12.2023Kategórie: Proprium de tempore, Tempus NativitatisSlovo stalo sa Telom a prebývalo medzi nami. - Tretia omša je hlavnou omšou sviatku Narodenia Pána. Oslavujeme v nej tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Narodený Syn Otcov stojí pred nami v celej svojej Božskej sláve. Hoci chudoba panuje okolo betlehemských jasieľ, ten, ktorý v nich leží, je pravým Synom Božím od večnosti. Najmä lekcia a evanjelium velebným hlasom oznamujú túto hodnosť dieťaťa betlehemského. Omšové piesne (int., grad., of.) oslavujú kráľovskú hodnosť Kristovu. Tu sa nám jasličky menia na trón kráľovský a maštaľ na palác. Cítime sa dvoranmi nebeského Kráľa. Stal sa nám podobný, aby nás mohol učiniť synmi Božími. Aj my sme sa narodili z Boha v smysle nadprirodzenom, a teda sme bratmi Kristovými. V tejto obete sme uzreli jeho slávu (evanj.); účastní sme na nej najmä vo sv. prijímaní, kde nadobúdame právo na nebeskú slávu (kom.). Túto omšu rímski kresťania slávievali pri hrobe kniežaťa apoštolov a zástupcu Krista na zemi, sv. Petra; avšak od 12. storočia pre vojnové nebezpečenstvá, ktoré hrozily za hradbami Ríma, preložili ju tiež do veľkej baziliky Panny Márie (S. Maria major). -
Dňa 01.01.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore natalicio, Tempus NativitatisMatka a Syn prinášajú prvú obetu, - chceme žiť podľa ich obetavého ducha. - Podľa Starého zákona každý chlapec ôsmy deň po narodení včlenil sa obriezkou do vyvoleného národa. Bohočlovek, ako zákonodarca, nepodliehal Zákonu; predsa sa mu podrobil, aby nám ukázal príklad poníženosti, poslušnosti a obetavosti a priniesol prvú obetu krvi za nás. Pri obriezke sa určilo meno. Syn Boíl ako človek dostáva meno „nad všetky mená“, meno Ježiš, čo znamená Boha-Spasiteľa. Dnešný deň je aj sviatkom Matky Božej, jej blahoželáme a s ňou spolucítime. Ľudia si blahoželajú v prvý deň nového roku, ale omšová liturgia neberie ohľad na túto okolnosť. Omša preberá najviac čiastok s tretej omše vianočnej. -
Dňa 21.02.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliPodľa vzoru Mojžiša a Eliáša a podľa príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). - Naše veľkonočné putovanie podobá sa výstupu Mojžiša na vrch Sinai (1.. lekc.) a štyridsaťdňovému putovaniu Eliáša na vrch Hóreb (2. lekc.). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablyskne aj pri dnešnej sv. omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje jeho predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia stojí pred nami Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky stredy kántrové trávime u Matky Božej. Dnešné evanj. zjavne súvisí so štáciovým chrámom. -
Dňa 23.02.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). - Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovaly sviatosť krstu a pokánia, preto chrám sv. apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávaly úkony, spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým usmierujeme Boha za hriechy, spáchané minulého štvrťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, v ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekc.) a na smytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanj.). -
Dňa 24.02.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety veľkonočnému svetlu. - Sme v Bazilike sv. Petra a nad hrobom apoštola s prvými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V noci hľadáme Pána a voláme k nemu (intr.). Sme vyvoleným národom Božím (1. lekc.) a chceme ostať vernými Bohu (a.lekc.). Obidve lekcie spomínajú desiatky, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sme majetkom Božím (3. lekcia), túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekc.) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus vzkriesenia troch mládencov, zachránených v ohnivej peci (5. lekc.). Sv. Pavol nám podáva program kresťanského života (lekc.). V evanjeliu vidíme osláveného Krista, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás príchod osláveného Spasiteľa. -
Dňa 09.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.). -
Dňa 22.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesÚčinky Ducha Svätého. - V južných krajinách europských bývaly ďakovné bohoslužby za úrodu pšenice, z ktorej veriaci prinášavali desiatky pre potreby Cirkvi. Náš život je púťou do zasľúbenej vlasti, kam nás vedie Duch Svätý (intr.). On nám osvecuje aj rozum, aby sme poznali Kristovu pravdu (orácia). Duch Svätý naplňuje našu dušu svojimi milosťami (1. lekcia) a uzdravuje v nás rozličné duchovné choroby, zapríčinené hriechami (2. orácia a 2. lekcia), aby sme sa mohli stať jeho chrámom. Sila Ducha Svätého nám premeňuje chlieb na nebeskú mannu (evanj.), ktorú požívame ako prameň pokoja (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 179 udalostí
Načítať viac179210events47d1e877c76f5de23d7ac4f3a852e4f1