Zrušiť filter
- Dňa 30.05.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.).
- Dňa 29.06.2019Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
- Dňa 01.11.2019Kategórie: Proprium de sanctis, OktóberAké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Ant. k Magnifikatu.) - Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkým jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešeného sboru. Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazná Cirkev sú si duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, - vystavený Agripom r. 27 pred Kr. pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, - pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahosl. P. Márie a všetkých mučeníkov (S. Maria ad martyres, - štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti uložil v ňom veľké množstvo kostí sv. mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827-844) preložil sviatok na deň 1. novembra. Omšové texty sú preplnené radosťou (intr.) a prízvukujú ducha mučeníctva (of.). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekc.), ktorí dokonale splnili Kristov program (ev,). Sv. prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického teta Kristovho (kom.).
- Dňa 18.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba.
- Dňa 20.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých.
- Dňa 21.12.2019Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusCez adventnú tmu očakávame vianočné svetlo. - Liturgiu kántrovej soboty vykonávali kresťania v starších časoch vo forme veľkej vigílie zo soboty na nedeľu. V nočnej tme očakávali ranné svitanie. Toto malo pre nich symbolický význam; tma znamenala život nevykúpeného ľudstva v Starom zákone, svetlo príchod Spasiteľa. Vigília sa skladala z posvätných čítaní (lekcie), zo spievania žalmov (graduál) a z modlitieb (orácie). Dnes sa táto modlitbová vigília - pravda, skrátená - vkladá medzi oráciu a lekciu omšovú. Po každej lekcii biskup duchovným osobám postupne udelil jedno svätenie. Sv. omšu vigílie celebrovali v nedeľu včasráno. Spevy omše (intr., grad., ofert. a kom.) prezrádzajú túžbu po svetle alebo radosť zo svitania dňa spasenia. 1. lekcia: Kristus, ako svetlo sveta, zasvieti do tmy pohanstva; 2. ako slnko, obnoví tvár zeme; 3. je pastierom svojich; 4. ako kráľ Kýrus, vyslobodí ľud boží zo zajatia (hriechu); 5. svojich vyvedie zo smrti do života (troch mládencov z ohnivej pece). Slávenie Kristovho vianočného príchodu je predobrazom jeho druhého príchodu na konci sveta (lekc. omše) a v evanjeliu nám Ján zvestuje blízky príchod Kristov, aby sme sa naň pripravili. Kántrovú vigíliu slávili pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne. Viedol ju sám pápež a po každom čítaní podal homíliu (výklad) a dával svätenia. Sv. omša, slúžená za svitania, bola obrazom príchodu nadprirodzeného Svetla.
- Dňa 12.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliPodľa vzoru Mojžiša a Eliáša a podľa príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). - Naše veľkonočné putovanie podobá sa výstupu Mojžiša na vrch Sinai (1.. lekc.) a štyridsaťdňovému putovaniu Eliáša na vrch Hóreb (2. lekc.). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablyskne aj pri dnešnej sv. omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje jeho predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia stojí pred nami Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky stredy kántrové trávime u Matky Božej. Dnešné evanj. zjavne súvisí so štáciovým chrámom.
- Dňa 14.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). - Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovaly sviatosť krstu a pokánia, preto chrám sv. apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávaly úkony, spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým usmierujeme Boha za hriechy, spáchané minulého štvrťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, v ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekc.) a na smytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanj.).
- Dňa 15.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety veľkonočnému svetlu. - Sme v Bazilike sv. Petra a nad hrobom apoštola s prvými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V noci hľadáme Pána a voláme k nemu (intr.). Sme vyvoleným národom Božím (1. lekc.) a chceme ostať vernými Bohu (a.lekc.). Obidve lekcie spomínajú desiatky, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sme majetkom Božím (3. lekcia), túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekc.) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus vzkriesenia troch mládencov, zachránených v ohnivej peci (5. lekc.). Sv. Pavol nám podáva program kresťanského života (lekc.). V evanjeliu vidíme osláveného Krista, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás príchod osláveného Spasiteľa.
- Dňa 29.05.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Tempus AscensionisKristus víťazne vchádza do neba, - nebo je aj našou vlasťou. Osudy Hlavy sú aj osudmi Tela. Preto sme dnes jednotní s naším Spasiteľom a aspoň v duchu prebývame v nebi (orácia). Kostol sa nám mení na nebo a my sme svedkami Kristovho oslávenia. Kňaz cez loď prichádza do svätyne k oltáru. Je obrazom Krista, ktorý opúšťa tento svet a vchádza do neba. Túto slávnosť prežívame v spoločnosti sv. Petra a jeho spoluapoštolov. Vžívame sa do citov učeníkov, keď videli svojho Majstra v sláve odchádzať do neba a anjeli ich uistili, že ešte raz príde na túto zem (intr.). Táto sv. omša nám je hneď aj jeho príchodom. Z úst sv. Lukáša (lekcia) a sv. Marka (evanj.) počúvame zprávu o nanebevstúpení Kristovom. S anjelmi sa pripravujeme na privítame Kráľa (ofert.) a spievame mu víťaznú pieseň, keď požívame jeho svadobnú hostinu (kom.).
- Dňa 11.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesÚčinky Ducha Svätého. - V južných krajinách europských bývaly ďakovné bohoslužby za úrodu pšenice, z ktorej veriaci prinášavali desiatky pre potreby Cirkvi. Náš život je púťou do zasľúbenej vlasti, kam nás vedie Duch Svätý (intr.). On nám osvecuje aj rozum, aby sme poznali Kristovu pravdu (orácia). Duch Svätý naplňuje našu dušu svojimi milosťami (1. lekcia) a uzdravuje v nás rozličné duchovné choroby, zapríčinené hriechami (2. orácia a 2. lekcia), aby sme sa mohli stať jeho chrámom. Sila Ducha Svätého nám premeňuje chlieb na nebeskú mannu (evanj.), ktorú požívame ako prameň pokoja (kom.).
- Dňa 13.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesDuch Svätý odpúšťa hriechy. - Ako v iné kántrové piatky, i dnes sme prišli do penitenciálnej baziliky sv. apoštolov. Ďakujeme, že nám Duch Svätý toľko ráz odpustil hriechy (intr.). Boh nám dal Sprostredkovateľa odpustenia a všetkých milostí (lekcia). On je „silou Pánovou“ pri liečení všetkých neduhov, zapríčinených hriechom. V porazenom človekovi poznávame seba (evanj.). Radosť naplňuje naše srdce pri príprave obety (ofert.) a pri jej požívaní (kom.).
- Dňa 14.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesSvetlo Ducha Svätého svieti v tme nášho života. - Túto omšu musíme chápať ako nočnú vigíliu. Začlenená je do silno pôsobiacej symboliky tmy a svetla. Tma znamená náš zemský život, ranné svitanie príchod Ducha Svätého. Ako svetlo v prírode je prameňom života a všetkého bohatstva, aj svetlo Ducha Svätého znamená bohatstvo nadprirodzeného Života, najmä lásky. Láska Ducha Svätého obohacuje naše srdcia (intr.). Proroctvo Joelovo opisuje bohatstvo darov Ducha Svätého (1. lekcia). Prvotiny ducha máme obetovať Bohu, ako židia obetovali prvotiny úrody (2. a 3. lekcia). Sľubujeme Bohu, že budeme žiť podľa jeho zákonov a ak tento sľub verne zachováme, Boh štedre odmení našu vernosť (4. lekcia). Sila Ducha Svätého je nepremožiteľná, nepriateľská temná moc neodolá jeho svetlu (5. lekcia). Veľkonočné svetlo má nám svietiť po celý život; jeho zárukou je láska, rozliata Duchom Svätým v našom srdci (lekcia omše). Sme „v dome Petrovom“ (evanj.), kde Kristus uzdravuje a vyháňa diablov. „Keď nastal deň, zástupy ho zadržaly, aby neodišiel od nich.“ Na úsvite dňa aj my vítame Krista a podržíme si ho navždy. Pripravujeme sa prijať Kristovo svetlo a svetlo Ducha Svätého (ofert.), pri sv. prijímaní pociťujeme vánok milosti Ducha Svätého (kom.). Medzi jednotlivými lekciami udeľujú sa nižšie a vyššie svätenia duchovných osôb (klerikov), pravda, každé na svojom určenom mieste. Vigília skončila sa nedeľnou rannou omšou, ktorú dnes slávime v sobotu ráno, do nej sú vsunuté aj lekcie s traktami a oráciami. V nasledujúcu nedeľu potom už nebolo inej omše. V 14. storočí ustanovil pápež Ján XXII. na túto nedeľu sviatok najsv. Trojice. V kántrovú sobotu po úradnej omši končí sa čas veľkonočný.
- Dňa 29.06.2025Kategórie: Proprium de sanctis„Ty si Peter, na tejto skale vystavím svoju Cirkev“ (Mt. 16, 18). -Sv. apoštolovia Peter a Pavol umreli mučeníckou smrťou za cisára Nera r. 67. Obidvoch pochovali na pohrebisku kresťanskom: sv. Petra pri Via triumphalis, ktorá sa tiahla dĺžkou dnešnej baziliky sv. Petra, sv. Pavla pri Via Ostiensis. Cisár Valerián (253-260) vyvlastnil kresťanské cintoríny. Kresťania zo strachu, aby ostatky sv. apoštolov nezneuctili, dňa 29. júna 258 tajne ich preniesli na pozemok „ad Catacumbas“ (katakomby sv. Šebastiána), kde ich ukrývali po dva roky. Dátum 29. júna nadobudol taký veľký význam, že kresťania pomaly zabudli na pravý deň smrti apoštolov a začali svätiť už len výročitý deň prenesenia ich ostatkov do katakomb sv. Šebastiána na miesto, zvané „platonia“. S radostnou povďačnosťou si pripomíname dnes, že Kristus svoju Cirkev postavil na skalu, ktorú bedlivo vyhliadol, zdokonalil, obdaril najvyššou duchovnou hodnosťou a mocou. Táto skala vzdoruje všetkým protivenstvám, lebo Peter, žijúci v svojich nástupcoch na prestole rímskeho biskupa, je Kristovým zástupcom na zemi a viditeľnou hlavou Cirkvi. V duchu sme pri hrobe sv. Petra. V prichádzajúcom cclebrantovi spoznávame osobu sv. Petra, ktorý ďakuje za vyslobodenie z rúk Herodesových (intr.). Túto udalosť podrobne rozvádza lekcia; je prvým splnením prisľúbenia Kristovho, že svoju Cirkev vystaví na skale a brány pekelné ju nepremôžu (evanj.). V spoločenstve s apoštolskými kniežatmi prežívame príchod a prítomnosť Kristovu, slávime spoločne jeho novozákonnú obetu a spoločne zasadáme za svadobný stôl Kristov (ofert., kom.). Dnešnú omšu, s výnimkou orácie, venujeme len oslave sv. Petra, keďže liturgia oslávi sv. Pavla ešte osobitne v nasledujúci deň.
- Dňa 15.08.2025Kategórie: Proprium de sanctis, AugustZnamenie veľké ukázalo sa na nebi (intr.). - Sviatok blaženej smrti a slávneho nanebevzatia Panny Márie. Nanebevzatie Bohorodičky je dogmou, slávnostne vyhlásenou 1. nov. 1950 pápežom Piom XII. Boh urobil s ňou výnimku pri počatí, že nepodliehala zákonu dedičného hriechu; ale výnimku tvorí aj jej smrť: zomrela, lenže Boh ju po smrti vzkriesil a jej telo, z ktorého zrodil sa Syn Boží, nesmelo podľahnúť porušeniu. Obvyklé svätenie zelín vzniklo z prirovnania P. Márie ku „kvetom poľným a ľaliám údolí“ a z príjemnej vône jej čností. Treba tu myslieť aj na nábožné podanie, keď apoštoli otvorili Máriin hrob, našli v ňom kvety, a nie jej telo. Pôvod tohto sviatku (ako Dormitio B. M. V. - Usnutie bl. Panny Márie) dá sa na Východe sledovať až do čias pred chalcedonským snemom (451), na Západe jestvoval isto už v siedmom storočí. Po slávnostnom vyhlásení nanebevzatia prebl. P. Márie za článok viery omša sviatku dostala nový formulár. Vyzdvihuje sa v ňom víťazstvo Matky Božej, jej sláva a jej mocná prímluva.
- Dňa 15.09.2025Kategórie: Proprium de sanctis, SeptemberPatrónka Slovenska. - Náš národ si uctieva Sedmobolestnú ako svoju Matku a Ochrankyňu. Pútnický chrám v Saštíne je venovaný jej úcte. Už pápež Benedikt XIII. pririekol r. 1717 Sedmobolestnú Matku Božiu Slovensku za Patrónku a Pius XI. potvrdil túto výsadu dňa 22. apríla 1929 skrz posv. Kongregáciu obradov a dovolil, aby sme Sedmobolestnú ako Patrónku slovenskú vzývali osobitne na konci Litánií loretánskych. Dnes je i výročie mučeníckej smrti sv. Nikomeda, kňaza (na konci 1. stor.), ktorý sa zdráhal obetovať pohanským bohom, a preto ho na smrť zbičovali. Tvoje srdce prenikne meč. - Matka Ježišova v duchu pretrpela všetky muky svojho Syna, a preto je „kráľovnou mučeníkov“. Jej sedem bolestí uctievali už v trinástom stor. zakladatelia rehole servitov (sviatok 12. febr.). Benedikt XIII. r. 1737 dnešný sviatok nariadil pre celú Cirkev. Bolestná Matka má ešte jeden sviatok, ktorý ustanovil Pius VII. na pamiatku svojho návratu zo zajatia Napoleonovho. Omšové texty líčia hĺbku Máriiných bolestí. Lekcia ju pripodobňuje hrdinskej Judite, ktorá nasadením vlastného života zachránila svoj ľud od zahynutia (ofert.). Sekvencia (nárek P. Márie), ktorej autorom je asi sv. Bonaventúra, podrobne rozvádza bolesti Matky Ježišovej pod krížom. V celej omši ozýva sa slovo „stabat“ (stála) a zvýrazňuje hrdinské utrpenie Sedmobolestnej pod krížom (intr., grad., trakt., sekv., evanj.).
- Dňa 24.09.2025Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry.
- Dňa 26.09.2025V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. - V kostole kajúcnikov, u dvanástich sv. apoštolov, sišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka. Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (intr.). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vzrastať ako zúrodnenej vinici (lekc.). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanj.). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofert.), ktoré nám zaručuje najsv. obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (kom.).
- Dňa 27.09.2025Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. - Predstavujeme si nočnú bohoslužbu so soboty na nedeľu pri hrobe sv. Petra. Veriaci prvých storočí s osobitnou horlivosťou zúčastňovali sa na tejto vigílii na zakončenie kántrového týždňa. V symbolike tmy a svetla vidíme aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasíme vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života. Ochotne vyhovujeme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (intr.). V neúrodnom figovníku a v shrbenej žene poznávame sami seba (evanj.). Preto slávime deň smierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako priechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsv. obete s Ježišom Kristom, svojím Veľkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium).
- Dňa 01.11.2025Kategórie: Proprium de sanctis, OktóberAké vznešené je kráľovstvo, v ktorom sa radujú všetci svätí s Kristom! (Ant. k Magnifikatu.) - Milý rodinný sviatok kresťanstva, ktorý nás spája v jedno spoločenstvo s našimi oslávenými bratmi a sestrami. Všetkým jednotlivým svätým nemôžeme venovať osobitný sviatok, oslavujeme teda dnes celú víťaznú Cirkev, radujeme sa s ňou a túžime, aby sme sa raz tiež dostali do tohto vznešeného sboru. Dnešný sviatok ako i spomienkový deň dušičiek sú liturgickým výrazom vieroučného článku o spoločenstve svätých, že totiž bojujúca, trpiaca a víťazná Cirkev sú si duchovne vzájomne spojené a vzájomne si pomáhajú. Na Východe slávili už v 4. storočí osobitný sviatok všetkých svätých, a to v nedeľu po Turícach. Sviatok bol venovaný najmä mučeníkom. Na Západe vznikol tento sviatok vtedy, keď cisár Fokas daroval pohanský chrám Pantheon, - vystavený Agripom r. 27 pred Kr. pamiatke cisára Augusta a venovaný všetkým pohanským bohom, - pápežovi Bonifácovi IV. Pápež ho konsekroval 13. mája 610 a zasvätil úcte blahosl. P. Márie a všetkých mučeníkov (S. Maria ad martyres, - štácia v piatok veľkonočného týždňa). Z tejto príležitosti uložil v ňom veľké množstvo kostí sv. mučeníkov, ktoré sem previezli z katakomb. Pre lepšie zásobovanie početných pútnikov Gregor IV. (827-844) preložil sviatok na deň 1. novembra. Omšové texty sú preplnené radosťou (intr.) a prízvukujú ducha mučeníctva (of.). V duchu vidíme nespočetné zástupy oslávených (lekc.), ktorí dokonale splnili Kristov program (ev,). Sv. prijímanie nás pevne spája s Kristom a s oslávenými spoluúdmi mystického teta Kristovho (kom.).
Zobrazených 20 z celkového počtu 148 udalostí
Načítať viac 148 210 events47d1e877c76f5de23d7ac4f3a852e4f1