Biela sobota I. Liturgia svetla [časť večerná] |
Sabbatum Sanctum I. [lucernare] |
Deus, qui per Fílium |
Štácia u sv. Jána v Lateráne / Statio ad S. Joannem in Laterano |
Podľa misálu: | Kód: T05-SBB-UW5-001-7OB | |
Misál latinsko-slovenský. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1952. Nihil obstat, die 29 Septembris 1952. Episcopus tit. Appianus Ambrosius |
Str. MLS 1952 | Str. MLS 1966 | Str. ML 1962 | ||
452-498 | 385-436 | 182-215 | ||
| ||||
Z tmy smrti prechádzame do svetla zmŕtvychvstania. - Liturgia dnešného dňa je veľkou vigíliou veľkonočnou, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala cez celú noc a zakončila sa omšou vigílie v nedeľu ráno. Aleluja sa spievala len v nedeľu ráno, keď Spasiteľ slávne vstal z hrobu. Všetkých veriacich viazala povinnosť pod ťažkým hriechom sa zúčastniť na tejto vigílii, od ktorej pochádza aj náš názov „Veľká noc“. Liturgia sa začala „post Nonam“, teda večer po odbavení cirkevnej modlitby, predpísanej na deviatu hodinu (našu tretiu popoludní). Koncom stredoveku ju posunuli na popoludnie Bielej soboty, na pamiatku toho sa nám zachovaly nešpory vo sv. omši. Konečne prešla na predpoludnie, ako ju aj dnes máme. Delí sa na časť večernú (Lucernare), nočnú (Vigillia) a rannú (Baptismale), po ktorej nasleduje omša vigílie. Svätenie nového ohňa a piatich tymiánových hrúd V predsieni chrámovej sa svätí oheň, vykresaný z kremeňa, ktorý je symbolom Krista ako Svetla sveta, a päť hrúd tymiánu, naznačujúcich jeho päť svätých rán. Sprievod sa potom pohne k oltáru. Svetlo sa roznecuje. Diakon zapaľuje tri sviece trojitého svietnika s istou slávnostnou gradáciou: v predsieni, v lodi a v svätyni. Spieva vždy vyšším hlasom „Lumen Christi“. Všetci kľaknú a odpovedajú „Deo gratias“. Trojdielne svetlo naznačuje Božstvo Ježiša Krista, ktoré prebýva v najsv. Trojici. Pri oltári o tomto Svetle spieva diakon „praeconium paschale“ čiže veľkonočný hymnus „Exsulteť“. Z posvätného svetla sa zapáli veľkonočná svieca (cereus paschalis), obraz osláveného Krista, a konečne všetky lampy, takže kostol je zaplavený slávnostným svetlom. Takto zaplavil Kristus celý svet svojím svetlom po svojom zmŕtvychvstaní a teraz zaplavuje svoju Cirkev, ktorú zobrazuje kostol. |
| ||||||||
OZNAMY | OZNAMY | |
Tabuľka vnorených prvkov: |
Kňaz, odetý do fialového rúcha, sa modlí:
Teraz incenzuje päť tymiánových hrúd a kropí ich svätenou vodou. Potom od posväteného ohňa zapáli sa svieca. Diakon odloží fialové kajúce rúcho, oblečie sa, ako veľkonočný posol, do bieleho slávnostného rúcha, dalmatiky, s trojitého svietnika vezme do ruky sviecu, rozdelenú na tri ramená. Táto trojramenná svieca je symbolom najsv. Trojice: Kristus, svetlo sveta, priviedol nás k jej poznaniu; pravda, toto tajomstvo ohlasovalo sa ľuďom len pomaly, ale vždy dôraznejšie a hlasnejšie. Toto je smysel nasledujúceho obradu. V procesii sa ide do kostola. Diakon (kde niet asistencie, robí to kňaz) pri dverách kostola z posväteného ohňa zažne jednu sviecu trojramenného svietnika, pričom kľakne a zaspieva; všetci kľačia:
K spevu veľkonočného chválospevu diakon si prosí požehnanie od kňaza: Ráč, pane, požehnať a dostáva ho slovami:
Diakon spieva:
Diakon zasadí do veľkonočnej sviece tymiánové hrudy v podobe kríža a potom pokračuje:
Tu diakon zapaľuje veľkonočnú sviecu s trojramenného svietnika, čím sa naznačuje vzkriesenie Kristovo, keď jeho Božská moc znovu oživila jeho telo.
Teraz zapália večné svetlo a ostatné svetlá v kostole. Svetlo zmŕtvychvstalého Krista naplní svet.
✠ Pre https://misal.tradi.sk digitalizovala Dínom-dánom s. r. o. ✠