Nedeľa II. Umučenia. Kvetná nedeľa s obradom svätenia paliem a s procesiou

Dominica II. Passionis seu in Palmis

Dómine, ne longe

Štácia u sv. Jána v Lateráne / Statio ad S. Joannem in Laterano

Podľa misálu:		Kód: T05-CBA-RR6-000-GPN
Missale Romanum. Romae: Editio Typica, 1962. Nihil obstat quominus imprimatur. Romae, ex aedibus Sacre Rituum Congregationis, die 23 Iunii 1962. Arcadius M. Card. Larraona

Str. M_LS1952	Str. M_LS1966	Str. M_L1962
370-385	290-303	135-141

S palmou utrpenia kráčame s Kristom v ústrety víťazstvu. -S krížom k víťazstvu! - je heslom dnešnej krásnej liturgickej slávnosti. Kristus, kráľ mučeníkov, volá nás k spoločenstvu v utrpení. Dostávame od neho posvätnú palmu, čím nás vysviaca za mučeníkov. Potom kráčame s ním procesiou. Procesia je obrazom Života. Ideme cestou života, nesúc kríž utrpenia. Procesia sa začína a končí v chráme. Aj náš život počína od Boha a u Boha sa má končiť. Kristus nám otvára svojím krížom brány kráľovstva nebeského a vovedie nás do neho. Sv. omša, v ktorej počúvame priebeh Kristovho umučenia podľa Matúša, je sprítomnením jeho obety na Kalvárii, ktorou sebe aj nám umožnil vojsť do kráľovstva nebeského.

Odporúčané čítanie:
	O liturgike Veľkého týždňa
	Meditácia In: Körper, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948.

Partibus de S. Missa. Časti sv. omše Interaktívne záložky
I. Predomša slova. Omša katechumenov
Príprava:	~~Asperges me - Pokrop ma~~ \| Introitus - Pristup - Vstup \|
Bohoslužba modlitbová:	Kýrie, eléison - Gospodi, pomiluj - Pane, zmiluj sa \| ~~Gloria in excelsis Deo - Slava va višńich Bogu - Sláva Bohu na výsostiach~~ \| Oratio - Molitva - Modlitba \|
Bohoslužba poučná:	Lectio - Čtenje - Čítanie \| Graduale - Stepennaja - Stupňový spev \| Traktus - Vlěkomaja - Traktus \| Sequéntia sancti Evangélii - Poslědovanje svetago Evangelija - Stať zo svätého Evanjelia \| Passio - Muka - Pašie \| Credo in unum Deum - Věruju v jedinago Boga - Verím v jedného Boha \|

II. Omša obety
Obetná príprava:	Offertorium - Prinos - Obetovanie \| Orate Fratres - Modlite sa bratia \| Secreta - Tajnaja - Tichá modlitba \|
Obetný úkon:	Prefatio - Prědslovje - Prefácia \| Sanctus, sanctus, sanctus - Svet, svet, svet - Svätý, svätý, svätý \| Canon Misæ - Pravilo Misi - Omšové pravidlo \|
Obetná hostina:	Pater Noster - Otče naš - Otče náš \| Agnus Dei - Aganče boži - Baránok Boží \| Confíteor - I spovědaju se - Vyznávam \| Dómine, non sum dignus - Gospodi, něsam dostojan - Pane, nie som hodný \| Communio - Pričešćenje - K prijímaniu \| Postcommunio - Popričešćenje - Po prijímaní \|
Záver:	Ite, missa est - Iděte, Misa jest - Iďte, prepúšťam vás \| Ultimum Evangelium - Začelo svetago Evangelja ot Ivana - Posledné evanjelium \| Oratio Devotissima S. Leonis XIII. Papæ \| Mariánska antifóna: Ave Regína cælórum. Zdravas Kráľovná nebeská (pôstna)

Proprium Missæ. Menlivé časti sv. omše

Podľa liturgického obdobia a svätých

Proprium de tempore

sviatok I. triedy

T05 De tempore quadragesimali
T0501 Tempus Passionis
T0502 Hebdomada maior

Int.	Lect.	Grad.	Tract.	Pass.	Evan.	Ofer.	Com.
Ž 22, 20; 22; 2	Flp 2, 5-11	Ž 73, 23-24; 1-3	Ž 22, 2-9; 18; 19; 22; 24; 32	Mt 26, 1-75; Mt 27, 1-61	Mt 27, 45-52	Ž 69, 21-22	Mt 26, 42
Ps 21, 20; 22; 2	Phil 2, 5-11	Ps 72, 24; 1-3	Ps 21, 2-9; 18; 19; 22; 24; 32	Matt 26, 1-75; Matt 27, 1-61	Matt 27, 45-52	Ps 68, 21-22	Matt 26, 42

Ordinarium Missæ. Ordinárium sv. omše Spevy gregoriánskeho chorálu podľa Rímskeho graduálu

In Dominicis Adventus et Quadragesimæ. V nedele Adventu a Veľkého pôstu
Odporúčané zostavy podľa Kyriále z r. 1961:	Kyr.	Glo.	Cre.	San.	Agn.	Ite	Ben.
XVII. Kyrie Salve (KYR17)+(KAL11)	♬+♪	-	-	♬	♬	♬	-
Spevy podľa ľubovôle (1961):
Zobraz zoznam spevov podľa ľubovôle

Ruženec Blahoslavenej Panny Márie. Rosarium de Beata Virgine Maria

Sviatosť pokánia. De Sacramento Pœnitentiæ


OZNAMY		OZNAMY

Tabuľka vnorených prvkov:

Požehnanie paliem (Mt 21, 9) (Benedictio Palmorum (Matt 21, 9))

Rozdeľovanie ratolestí (Ant. I.: Ž 23, 1-2; 7-10; Ant. II.: Ž 45) (De distributione ramorum (Ant. I.: Ps 22, 1-2; 7-10; Ant. II.: Ps 46))

Čítanie Evanjelia (Mt 21, 1-9) (De lectione Evangelica (Matt 21, 1-9))

Procesia s požehnanými ratolesťami (De processione cum ramis benedictis)

Hymna Krista-Kráľa (Teodulf Orleánsky (✠ 821)) (Hymnus ad Christum Regem (Theodulfus Aurelianensis (✠ 821))

Žalm 148 (Psalmus 147)

✠ Začiatok sv. omše ✠

✠ Koniec sv. omše ✠

Kňaz a asistencia sú oblečení v červenom rúchu. Ak kňaz nemá červený pluviál, vyjde iba v albe a červenej štóle. Ratolesti držia ľudia v rukách, alebo sú všetky položené na stole v prostriedku svätyne tak, aby ich ľudia videli. Kňaz sa postaví za stôl s ratolesťami, tvárou k ľudu. Najskôr chór spieva Antifónu, potom kňaz v orácii menuje le tie ratolesti, ktoré skutočne má pred sebou: napr. Hos palmarum ramos (tieto palmové ratolesti) alebo hos olivarum ramos (tieto olivové ratolesti) alebo: hos arborum ramos (tieto stromové ratolesti).

Benedictio Palmorum (Matt 21, 9)		Požehnanie paliem (Mt 21, 9)
Ant. Hosánna fílio David: benedíctus, qui venit in nómine Dómini. O Rex Israël: Hosánna in excélsis. (Mt 21, 9) ℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Orémus. Bene ✠ dic, quǽsumus, Dómine, hos palmárum ramos: et præsta; ut, quod pópulus tuus in tui veneratiónem hodiérna die corporáliter agit, hoc spirituáliter summa devotióne perfíciat, de hoste victóriam reportándo et opus misericórdiæ summópere diligéndo. Per Christum Dominum nostrum. ℟. Amen.		Ant. Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Ó Kráľ Izraela! Hosana na výsostiach! (Mt 21, 9) ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Po ✠ žehnaj, prosíme, Pane, tieto palmové alebo olivové ratolesti: a dopraj; aby to, čo v dnešný deň ľud tvoj koná viditeľne na uctievanie teba, s najväčšou pobožnosťou uskutočnil duchovne tým, že bude víťaziť nad nepriateľom a svrchovane milovať dielo milosrdenstva. Skrze Krista, Pána nášho. ℟. Amen

Potom celebrant tri razy pokropí ratolesti na stole, ide k mriežkam a pokropí ratolesti v rukách veriacich alebo ich kropí prechodiac prostriedkom chrámovej lode. Potom položí tymián do kadideľnice, tri razy okadí ratolesti v svätyni a potom aj tie v rukách veriacich. Po požehnaní sa ratolesti rozdávajú: najprv ich dostane celebrant a klerici, potom miništranti a ostatní veriaci. Keď sa začnú ratolesti rozdeľovať, spievajú sa nasledujúce antifóny a žalmy:

De distributione ramorum (Ant. I.: Ps 22, 1-2; 7-10; Ant. II.: Ps 46)		Rozdeľovanie ratolestí (Ant. I.: Ž 23, 1-2; 7-10; Ant. II.: Ž 45)
(Ant. I.: Ps 22, 1-2; 7-10) Ant. Púeri Hebræórum, portántes ramos olivárum, obviavérunt Dómino, clamántes, et dicéntes: Hosánna in excélsis. Domini est terra et quae replent eam * orbis terrarum et qui habitant in eo. Nam ipse super maria fundavit eum, * et super flumina firmavit eum. Ant. Púeri Hebræórum, portántes ramos olivárum, obviavérunt Dómino, clamántes, et dicéntes: Hosánna in excélsis. Attollite, portae, capita vestra, et attollite vos, fores antiquae * ut ingrediatur rex gloriae! »Quis est iste rex gloriae?« * »Dominus fortis et potens, Dominus potens in proelio«. Ant. Púeri Hebræórum, portántes ramos olivárum, obviavérunt Dómino, clamántes, et dicéntes: Hosánna in excélsis. Attollite, portae, capita vestra, et attollite vos, fores antiquae, * ut ingrediatur rex gloriae! »Quis est iste rex gloriae?« * »Dominus exercituum: ipse est rex gloriae«. Ant. Púeri Hebræórum, portántes ramos olivárum, obviavérunt Dómino, clamántes, et dicéntes: Hosánna in excélsis. ℣. Glória Patri, et Fílio, et Spirítui Sancto. ℟. Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saecula saeculórum. Amen. Ant. Púeri Hebræórum, portántes ramos olivárum, obviavérunt Dómino, clamántes, et dicéntes: Hosánna in excélsis. *** (Ant. II.: Ps 46) Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Omnes populi plaudite manibus, * exsultate Deo voce laetitiae. Quoniam Dominus excelsus, terribilis, * rex magnus super omnem terram. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Subicit populos nobis * et nationes pedibus nostris. Eligit nobis hereditatem nostram, * gloriam Jacob, quem diligit. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Ascendit Deus cum exsultatione, * Dominus cum voce tubae. Psallite Deo, psallite; * psallite regi nostro, psallite. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Quoniam rex omnis; terrae est Deus, * psallite hymnum. Deus regnat super nationes, * Deus sedet super solium sanctum suum. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Principes populorum congregati sunt * cum populo Dei Abraham. Nam Dei sunt proceres terrae: * excelsus est valde. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini. ℣. Glória Patri, et Fílio, et Spirítui Sancto. ℟. Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saecula saeculórum. Amen. Ant. Púeri Hebræórum vestiménta prosternébant in via, et clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David, benedíctus, qui venit in nómine Dómini.		(Ant. I.: Ž 23, 1-2; 7-10) Ant. Hebrejské deti niesly olivové ratolesti, vyšly Pánovi v ústrety a takto volaly: Hosana na výsostiach. Pánova je zem a čo ju napĺňa, * zemekruh a tí, čo prebývajú na ňom. Lebo on sám ho nad morami založil * a nad prúdmi ho upevnil. Ant. Hebrejské deti niesly olivové ratolesti, vyšly Pánovi v ústrety a takto volaly: Hosana na výsostiach. Zdvihnite, brány, hlavice svoje a zdvihnite sa brány prastaré * by vošiel slávy Kráľ! »Kto je ten slávy Kráľ?« * Pán udatný a mocný, v boji mocný Pán!« Ant. Hebrejské deti niesly olivové ratolesti, vyšly Pánovi v ústrety a takto volaly: Hosana na výsostiach. Zdvihnite, brány, hlavice svoje a zdvihnite sa, brány prastaré * by vošiel slávy Kráľ!« »Kto je ten slávy Kráľ?« * » Pán vojsk - on je ten slávy Kráľ!« Ant. Hebrejské deti niesly olivové ratolesti, vyšly Pánovi v ústrety a takto volaly: Hosana na výsostiach. ℣. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. ℟. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždicky i na veky vekov. Amen. Ant. Hebrejské deti niesly olivové ratolesti, vyšly Pánovi v ústrety a takto volaly: Hosana na výsostiach. *** (Ant. II.: Ž 45) Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Tlieskajte rukami všetky národy, * jasajte Bohu hlasom radosti! Lebo Pán zvrchovaný, strašlivý je, * Kráľ veľký všade na zemi. Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Podmaňuje nám národy * a kmene našim nohám. Volí nám dedičstvo naše, * okrasu Jakubovu, ktorého má rád. Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. S jasotom vystupuje Boh, * Pán, za hlaholu poľnice. Spievajte Bohu, spievajte, * spievajte Kráľu nášmu, spievajte! Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Lebo je Kráľom celej zeme Boh, * spievajte hymnu. Boh nad pohanmi kraľuje, * na svätom tróne svojom sedí Boh. Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Kniežatá národov sa schádzajú * spolu s ľudom Boha Abrahámovho. Lebo sú Boží pohlavári zeme: * je vyvýšený preveľmi. Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. ℣. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. ℟. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždicky i na veky vekov. Amen. Ant. Hebrejské deti prestieraly na cestu rúcha a volaly: Hosana Synu Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Ak by rozdávanie ratolestí dlhšie trvalo, tento Žalm sa môže opakovať; ak by sa skorej skončilo, možno ho kedykoľvek prerušiť a zakončiť s Glória Patri... Po rozdávaní ratolestí treba odniesť preč stôl, kňaz si bez slova umyje ruky, pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred, vloží tymián, a pripraví sa ako obvykle v omši k čítaniu evanjelia.

De lectione Evangelica (Matt 21, 1-9)		Čítanie Evanjelia (Mt 21, 1-9)
Munda cor meum ac lábia mea, omnípotens Deus, qui lábia Isaíæ Prophétæ cálculo mundásti igníto: ita me tua grata miseratióne dignáre mundáre, ut sanctum Evangélium tuum digne váleam nuntiáre. Per Christum, Dóminum nostrum. Amen. D. Iube, domine, benedícere. S. Dóminus sit in corde tuo et in lábiis tuis: ut digne et competénter annúnties Evangélium suum: In nómine Patris, et Fílii, ✠ et Spíritus Sancti. Amen. ℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spiritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Matthǽum. ℟. Glória tibi, Dómine. In illo témpore: Cum appropinquásset Iesus Ierosólymis, et venísset Béthphage ad montem Olivéti: tunc misit duos discípulos suos, dicens eis: Ite in castéllum, quod contra vos est, et statim inveniétis ásinam alligátam et pullum cum ea: sólvite et addúcite mihi: et si quis vobis áliquid dixerit, dícite, quia Dóminus his opus habet, et conféstim dimíttet eos. Hoc autem totum factum est, ut adimplerétur, quod dictum est per Prophétam, dicéntem: Dícite fíliæ Sion: Ecce, Rex tuus venit tibi mansuétus, sedens super ásinam et pullum, fílium subiugális. Eúntes autem discípuli, fecérunt, sicut præcépit illis Iesus. Et adduxérunt ásinam et pullum: et imposuérunt super eos vestiménta sua, et eum désuper sedére tecérunt. Plúrima autem turba stravérunt vestiménta sua in via: álii autem cædébant ramos de arbóribus, et sternébant in via: turbæ autem, quæ præcedébant et quæ sequebántur, clamábant, dicéntes: Hosánna fílio David: benedíctus, qui venit in nómine Dómini. ℟. Laus tibi, Christe! S. Per Evangélica dicta, deleántur nostra delícta.		Očisť mi srdce a pery, všemohúci Bože, ktorý si ohnivým uhlom očistil pery proroka Izaiáša; svojím milostivým zľutovaním ráč i mňa tak očistiť, aby som mohol dôstojne ohlasovať tvoje sväté evanjelium. Skrze Krista, Pána nášho. Amen. D. Ráč ma, Pane, požehnať. K. Nech je Pán v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite ohlasoval jeho evanjelium v mene Otca i Syna ✠ i Ducha Svätého. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Matúša. ℟. Sláva Tebe, Pane! Za onoho času, keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a došiel až po Betfage na Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Iďte do dedinky, ktorá je naproti vám, tam hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko; odviažte ich a priveďte sem. A keby vám niekto volačo namietal, povedzte mu, že Pán ich potrebuje, a hneď vám ich prepustí. Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj kráľ ti prichádza, ponížený a sediaci na oslici a na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa. Učeníci teda odišli a vykonali, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje rúcha a on vysadol na ne. Premnohí však zo zástupu prestierali na cestu svoje rúcha, iní stínali haluze so stromov a stlali ich po ceste. A zástupy, ktoré šly vpredu i vzadu, volaly: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. ℟. Chvála Tebe, Kriste! S. Nech slovami evanjeliu sú zahladené naše hriechy.

Po evanjeliu kňaz bozká knihu, ale ho neokiadzajú. Poriadok procesie je takýto: najprv ide miništrant s dýmiacim kadidlom, potom miništrant so zastretým krížom, vedľa kríža dvaja miništranti so zažatými sviecami, za nimi ostatní miništranti a klerici, napokon celebrant. Za celebrantom idú veriaci. Všetci držia v rukách požehnané ratolesti. Procesia by malabyť dlhšia, podľa možnosti bymala vyjsť z kostola. Ak je bližšie menší kostol, možno ratolesti posvätiť v ňom a potom v procesii prejsť do hlavného kostola. Po začatí procesie možno spievať všetky, alebo len niektoré antifóny: to záleží od potreby. Keď kňaz položí kadidlo do kadidelnice, diakon (kňaz), obrátený k veriacim spieva:

De processione cum ramis benedictis		Procesia s požehnanými ratolesťami
℣. Procedámus in pace. ℟. In nómine Christi. Amen. Ant. I.: Occúrrunt turbæ cum flóribus et palmis Redemptóri óbviam: et victóri triumphánti digna dant obséquia: Fílium Dei ore gentes prædicant: et in laudem Christi voces tonant per núbila: «Hosánna in excélsis». Ant. II.: Cum Angelis et púeris fidéles inveniántur, triumphatóri mortis damántes: «Hosánna in excélsis». Ant. III.: Turba multa, quæ convénerat ad diem festum, clamábat Dómino: Benedíctus, qui venit in nómine Dómini: «Hosánna in excélsis». Ant. IV.: Cœpérunt omnes turbæ descendéntium gaudéntes laudáre Deum voce magna, super ómnibus quas víderant virtútibus, dicéntes: «Benedíctus qui venit Rex in nómine Dómini; pax in terra, et glória in excélsis».		℣. Poďme v pokoji. ℟. V mene Kristovom. Amen. Ant. I.: S kvetami a palmami bežia zástupy v ústrety Vykupiteľovi a vzdávajú dôstojnú poctu slávnemu víťazovi; ľud spevom oslavuje Syna Božieho a hlasy na slávu Kristovi hrmia v oblakoch: Hosana na výsostiach! Ant.II.: Verne nasledujme príklad anjelov a dietok a privolávajme víťazovi nad smrťou: Hosana na výsostiach! Ant. III.: Veľký zástup, ktorý sa sišiel na sviatočný deň, privolával Pánovi: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach! Ant. IV.: Celý zástup zostupujúcich začal mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky divy, čo videli predtým: »Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom. Pokoj na zemi a sláva na výsostiach.«

Keď procesia prichádza ku kostolu, dvere kostola sa zavrú. Predspeváci ostanú v kostole a spievajú striedavo s tými, ktorí sú vonku, nasledujúcu pieseň, ktorú složil biskup a básnik Teodulf Orleánsky (✠ 821):

Hymnus ad Christum Regem (Theodulfus Aurelianensis (✠ 821)		Hymna Krista-Kráľa (Teodulf Orleánsky (✠ 821))
℣. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℣. Israël es tu Rex, Davídis et ínclita proles: Nómine qui in Dómini, Rex benedícte, venis. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℣. Cœtus in excélsis te laudat cælicus omnis, Et mortális homo, et cuncta creáta simul. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℣. Plebs Hebrǽa tibi cum palmis óbvia venit: Cum prece, voto, hymnis, ádsumus ecce tibi. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℣. Hi tibi passúro solvébant múnia laudis: Nos tibi regnánti pángimus ecce melos. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium. ℣. Hi placuére tibi, pláceat devótio nostra: Rex bone, Rex clemens, cui bona cuncta placent. ℟. Glória, laus et honor tibi sit, Rex Christe, Redémptor: Cui pueríle decus prompsit Hosánna pium.		℣. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℣. Izraela si ty Kráľ a Dávida vznešený potomok, ty prichádzaš v mene Pánovom, Kráľ požehnaný. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℣. Na výsostiach chváli teba všetok nebešťanov zástup, i smrteľný človek s celým stvorenstvom. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℣. S palmovými ratolesťami ľud hebrejský tebe vyšiel v ústrety a hľa, my vítame teba prosbami a spevmi. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℣. Oni spievali tebe piesne slávy, keď kráčal si k utrpeniu; na tvojej oslave, Kráľu, znejú aj naše piesne. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana. ℣. Oni zaľúbili sa tebe, obľúb si aj našu zbožnosť, Kráľ dobrý, Kráľ láskavý, veď ty máš záľubu vo všetkom dobrom. ℟. Sláva tebe, chvála a česť, Kristus Kráľ, Vykúpiteľ, ktorému výkvet mládeže zbožne spieva Hosana.

Psalmus 147		Žalm 148
Ant. V.: Omnes colláudant nomen tuum, et dicunt: «Benedíctus qui venit in nómine Dómini: Hosánna in excélsis». Lauda, Ierúsalem, Dóminum: * lauda Deum tuum, Sion. Quóniam confortávit seras portárum tuárum: * benedíxit fíliis tuis in te. Qui pósuit fines tuos pacem: * et ádipe fruménti sátiat te. Qui emíttit elóquium suum terræ: * velóciter currit sermo eius. Qui dat nivem sicut lanam: * nébulam sicut cínerem spargit. Mittit crystállum suam sicut buccéllas: * ante fáciem frígoris eius quis sustinébit? Emíttet verbum suum, et liquefáciet ea: * flabit spíritus eius, et fluent aquæ. Qui annúntiat verbum suum Iacob: * iustítias, et iudícia sua Israël. Non fecit táliter omni natióni: * et iudícia sua non manifestávit eis. ℣. Glória Patri, et Fílio, et Spirítui Sancto. ℟. Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in sǽcula sæculórum. Amen. Ant. V.: Omnes colláudant nomen tuum, et dicunt: «Benedíctus qui venit in nómine Dómini: Hosánna in excélsis». Ant. VI.:Fulgéntibus palmis prostérnimur adveniénti Dómino: huic omnes occurrámus cum hymnis et cánticis, glorificántes et dicéntes: «Benedíctus Dóminus». Ant. VII.: Ave, Rex noster, Fili David, Redémptor mundi, quem prophétæ prædixérunt Salvatórem dómui Israël esse ventúrum. Te enim ad salutárem víctimam Pater misit in mundum, quem exspectábant omnes sancti ab orígine mundi, et nunc: «Hosánna Fílio David. Benedíctus qui venit in nómine Dómini. Hosánna in excélsis». * Môže sa však spievať aj hymna Christus vincit, alebo veriaci môžu spievať nejakú inú pieseň ku Kristu Kráľovi. Teraz subdiakon, ktorý nesie kríž, zaklope rukoväťou kríža na dvere, ktoré sa otvoria. Pri vchode procesie do kostola spieva sa responzórium: * ℟. Ingrediénte Dómino in sanctam civitátem, Hebræórum púeri resurrectiónem vitæ pronuntiántes, * Cum ramis palmárum: «Hosánna, clamábant, in excélsis». ℣. Cum audísset pópulus, quod Iesus veníret Ierosólymam, exiérunt óbviam ei. * Cum ramis palmárum: «Hosánna, clamábant, in excélsis». * Keď príde kňaz k oltáru, pokloní sa, pristúpi k nemu, obráti sa tvárou k ľudu a so zopätými rukami a obyčajným tónom zakončí procesiu touto modlitbou: * ℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spiritu tuo. Oremus. Dómine Iesu Christe, Rex ac Redémptor noster, in cuius honórem, hoc ramos gestántes, solémnes laudes decantávimus: concéde propítius ut, quocúmque hi rami deportáti fúerint, ibi tuæ benedictiónis grátia descéndat, et quavis dǽmonum iniquitáte vel illusióne profligáta, déxtera tua prótegat, quos redémit: Qui vivis et regnas in sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		Ant. V.: Všetci oslavujú tvoje meno a vravia: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach«. Chváľ, Jeruzalem, Pána, * chváľ Boha svojho, Sion, že závory brán tvojich upevnil * požehnal synom tvojim v tebe. Dal pokoj hraniciam tvojim, * sýti ťa jadrom pšeničným. Vysiela na zem výrok svoj, * reč jeho beží pochytre. Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa ako popol srieň. Jak omrvinky chleba zhadzuje svoj ľad, * pred mrazom jeho vody zmŕzajú. Vysiela slovo svoje a rozpúšťa ich, * dá vetru duť, a vody tečú si. Oznámil Jakubovi slovo svoje, * rozhodnutia a prikázania svoje Izraelovi. Neučinil tak nijakému národu, * príkazy svoje nevyjavil im! ℣. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. ℟. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždicky i na veky vekov. Amen. Ant. V.: Všetci oslavujú tvoje meno a vravia: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach«. Ant. VI.: So žiariacimi palmovými ratolesťami sa klaniame Pánovi. Poďme mu naproti všetci s hymnami a spevmi, sláviac ho a hovoriac: »Požehnaný Pán«. Ant. VII.: Zdrav buď, náš Kráľ, Syn Dávidov, Spasiteľ sveta, o ktorom predpovedali proroci, že prídeš ako Spasiteľ Izraelovho domu. Teba totiž, ktorého očakávali všetci svätí od začiatku sveta, poslal Otec na svet ako spásonosnú obeť. A teraz: »Hosana Synu Dávidovmu. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach«. * Môže sa však spievať aj hymna Christus vincit, alebo veriaci môžu spievať nejakú inú pieseň ku Kristu Kráľovi. Teraz subdiakon, ktorý nesie kríž, zaklope rukoväťou kríža na dvere, ktoré sa otvoria. Pri vchode procesie do kostola spieva sa responzórium: * ℟. Keď vchádzal Pán do svätého mesta, hebrejské dietky, vopred ohlasujúc vzkriesenie života, * s palmovými ratolesťami v rukách volaly: Hosana na výsostiach. ℣. Keď ľud počul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vyšiel mu v ústrety. * S palmovými ratolesťami v rukách volaly: Hosana na výsostiach. * Keď príde kňaz k oltáru, pokloní sa, pristúpi k nemu, obráti sa tvárou k ľudu a so zopätými rukami a obyčajným tónom zakončí procesiu touto modlitbou: * ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Pane Ježišu Kriste, Kráľ a Vykupiteľ náš, ktorému na česť sme spievali s ratolesťami v rukách slávnostné chvály, dopraj milostivo, aby všade, kde sa donesú tieto ratolesti, zostúpila milosť tvojho požehnania a aby tvoja pravica, zaženúc všetky zlosti a úklady diabolské, ochraňovala tých, ktorých vykúpila. Ktorý žiješ a kraľuješ po všetky veky vekov. ℟. Amen.

Po skončení tejto modlitby celebrant zloží červené rúcho a oblečie si fialové na svätú omšu. Ratolesti sa nedržia v rukách, keď sa čítajú alebo spievajú pašie. V omši, čo nasleduje po svätení paliem, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis a Oramus te, Domine. Kňaz pristúpi k oltáru, bozká ho, incenzuje a začne s introitom.

Začiatok sv. omše
Nedeľa II. Umučenia. Kvetná nedeľa s obradom svätenia paliem a s procesiou (Dominica II. Passionis seu in Palmis)

✠ ✘ Kropenie svätenou vodou sa vynecháva ✠

✠ ✘ Stupňová modlitba Introíbo ad altáre Dei sa vynecháva ✠
‡ Ⰲⱔⱀⰻⰴⱆ ⰽⱔ ⱁⰾⱔⱅⰰⱃⱓ Ⰱⱁⰶⰻⱓ. Vnidu k oltarju Božiju ‡

✠ ✘ Vyznanie hriechov miništrantov sa vynecháva ✠
‡ Ⰻⱄⱂⱁⰲⱑⰴⰰⱓ ⱄⰵ. Ispovjadaju se ‡

✠ ✘ Modlitby Deus, tu convérsus, Aufer a nobis a Oramus te, Domine sa vynechávajú ✠
‡ Ⰱⱁⰶⰵ, ⱅⰻ ⱁⰱⱃⰰⱌⱔ ⱄⰵ. Bože, ti obrać se ‡

✠ Ordo incensationis altaris. Obrad incenzácie (okiadzania) oltára ✠

Introitus ^{Ps 21, 20; 22; 2}		Vstup ^{Ž 22, 20; 22; 2}
Dómine, ne longe fácias auxílium tuum a me, ad defensiónem meam áspice: líbera me de ore leonis, et a córnibus unicórnium humilitátem meam. Deus, Deus meus, réspice in me: quare me dereliquísti? longe a salúte mea verba delictórum meórum. – Dómine, ne long. ℣. Glória Patri, et Fílio, et Spirítui Sancto. ℟. Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saecula saeculórum. Amen. Dómine, ne longe fácias auxílium tuum a me, ad defensiónem meam áspice: líbera me de ore leonis, et a córnibus unicórnium humilitátem meam.		Pane, neodstupuj odo mňa so svojou pomocou, shliadni na mňa a obráň ma; zachráň ma z pažeráka levovho a úbohého od rohov byvolích. Bože, Bože môj, shliadni na mňa, prečo si ma opustil? Od slov môjho volania ďaleko si. – Pane, neodstupuj. ℣. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. ℟. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždicky i na veky vekov. Amen. Pane, neodstupuj odo mňa so svojou pomocou, shliadni na mňa a obráň ma; zachráň ma z pažeráka levovho a úbohého od rohov byvolích.

✠ Kýrie, eléison. Pane, zmiluj sa. (Ordinarium Missæ: XVII.) ✠ 》 Alebo spev Kýrie ad libitum (podľa ľubovôle) 《
℣. Kýrie, eléison. ℟. Kýrie, eléison. ℣. Kýrie, eléison. ℟. Christe, eléison. ℣. Christe, eléison. ℟. Christe, eléison. ℣. Kýrie, eléison. ℟. Kýrie, eléison. ℣. Kýrie, ℟. eléison.		℣. Pane, zmiluj sa. ℟. Pane, zmiluj sa. ℣. Pane, zmiluj sa. ℣. Kriste, zmiluj sa. ℟. Kriste, zmiluj sa. ℣. Kriste, zmiluj sa. ℣. Pane, zmiluj sa. ℟. Pane, zmiluj sa. ℣. Pane, ℟. zmiluj sa.

✠ ✘ Anjelský chválospev „Sláva na výsostiach Bohu“ sa vynecháva ✠

I. Oratio		I. Modlitba
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Orémus. Omnípotens sempitérne Deus, qui humáno generi, ad imitandum humilitátis exémplum, Salvatórem nostrum carnem súmere et crucem subíre fecísti: concéde propítius; ut et patiéntiæ ipsíus habére documénta et resurrectiónis consórtia mereámur. Per eundem Dominum nostrum Jesum Christum filium tuum, qui tecum vivit et regnat in unitate Spiritus Sancti, Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Všemohúci večný Bože, ktorý Spasiteľovi nášmu dal si vziať na seba telo a podstúpiť smrť kríža, aby ľudské pokolenie malo príklad pokory, hodný nasledovania: dopraj milostivo, aby zaslúžili sme si mať aj príklad na jeho trpezlivosti aj účasť na jeho vzkriesení. Skrze tohože Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.℟. Amen.

✠ Doplnkové orácie ✠

Odporúčané v čase Umučenia, cez oktávu veľkonočnú a turíčnu:
II.: (3CL) Proti prenasledovateľom Cirkvi alebo (DLH) Za pápeža
III.: nepridáva sa

Lectio ^{Phil 2, 5-11}		Čítanie ^{Flp 2, 5-11}
Léctio Epístolæ beáti Pauli Apóstoli ad Philippénses. Fratres: Hoc enim sentíte in vobis, quod et in Christo Jesu: qui, cum in forma Dei esset, non rapínam arbitrátus est esse se æqualem Deo: sed semetípsum exinanívit, formam servi accípiens, in similitúdinem hóminum factus, et hábitu invéntus ut homo. Humiliávit semetípsum, factus oboediens usque ad mortem, mortem autem crucis. Propter quod et Deus exaltávit illum: ei donávit illi nomen, quod est super omne nomen: * hic genuflectitur * ut in nómine Jesu omne genu flectátur coeléstium, terréstrium et inférno rum: et omnis lingua confiteátur, quia Dóminus Jesus Christus in glória est Dei Patris. ℟. Deo gratias.		Čítanie z listu sv. Pavla apoštola Filipanom. Bratia! Smýšlajte o sebe tak ako Ježiš Kristus! On, hoci bol Božej prirodzenosti, nemyslel si, že sa musí pridržiavať svojej rovnosti s Bohom, lež pozbavil sa jej, prijal na seba prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ostatným ľuďom a aj navonok pokladaný (iba) za človeka. Uponížil sa a bol poslušný až po smrť, a to po smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a dal mu meno nado všetky iné mená, * tu sa pokľakne * aby sa na meno Ježiša skláňalo každé koleno na nebi, na zemi a v podsvetí a každý jazyk aby vyznával na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán. ℟. Bohu vďaka.

Graduale ^{Ps 72, 24; 1-3}		Stupňový spev ^{Ž 73, 23-24; 1-3}
Tenuísti manum déxteram meam: et in voluntáte tua deduxísti me: et cum glória assumpsísti me. ℣. Quam bonus Israël Deus rectis corde! mei autem pæne moti sunt pedes: pæne effúsi sunt gressus mei: quia zelávi in peccatóribus, pacem peccatórum videns.		Za moju pravú ruku si ma uchopil, budeš ma svojou vôľou viesť a prijmeš ma do slávy. ℣. Aký je dobrý voči čnostným Boh Izraela! Veru, sa moje nohy temer zaplietly, len len že sa mi kroky nešmykly, lebo som bezbožníkom závidel, keď hriešnikov som pozoroval zdar.

Tractus ^{Ps 21, 2-9; 18; 19; 22; 24; 32}		Traktus ^{Ž 22, 2-9; 18; 19; 22; 24; 32}
Deus, Deus meus, réspice in me: quare me dereliquísti? ℣. Longe a salúte mea verba delictórum meórum. ℣. Deus meus, clamábo per diem, nec exáudies: in nocte, et non ad insipiéntiam mihi. ℣. Tu autem in sancto hábitas, laus Israël. ℣. In te speravérunt patres nostri: speravérunt, et liberásti eos. ℣. Ad te clamavérunt, et salvi facti sunt: in te speravérunt, et non sunt confusi. ℣. Ego autem sum vermis, et non homo: oppróbrium hóminum et abjéctio plebis. ℣. Omnes, qui vidébant me, aspernabántur me: locúti sunt lábiis et movérunt caput. ℣. Sperávit in Dómino, erípiat eum: salvum fáciat eum, quóniam vult eum. ℣. Ipsi vero consideravérunt et conspexérunt me: divisérunt sibi vestiménta mea, et super vestem meam misérunt sortem. ℣. Líbera me de ore leónis: et a córnibus unicórnium humilitátem meam. ℣. Qui timétis Dóminum, laudáte eum: univérsum semen Jacob, magnificáte eum. ℣. Annuntiábitur Dómino generátio ventúra: et annuntiábunt coeli justítiam ejus. ℣. Pópulo, qui nascétur, quem fecit Dóminus.		Bože, Bože môj, shliadni na mňa, prečo si ma opustil? ℣. Ďaleko od záchrany som pre previnenia svoje. ℣. Bože môj, volám cez deň, a nevyslyšíš, v noci, a nech sa mi to nepokladá za nemúdrosť. ℣. Ale ty prebývaš v svätyni, chvála Izraela. ℣. Naši otcovia dúfali v teba, v teba skladali svoju nádej, a vyslobodil si ich. ℣. K tebe volali, a zachránil si ich, v teba dúfali, a neboli zahanbení. ℣. Ale ja som červ, a nie človek, na posmech ľuďom som ako vývrheľ ľudskej spoločnosti. ℣. Všetci, ktorí ma vidia, posmievajú sa mi, vyškierajú ústa a krútia hlavou. ℣. Dúfal v Pána, nech ho zachráni, nech mu pomôže, veď ho má rád. ℣. Premeriavali si ma pohľadmi, rozdelili si moje rúcho a o môj odev hádzali kocku. ℣. Vysloboď ma z tlamy leva a zachráň ma biedneho pred rohami jednorožcov. ℣. Ktorí sa bojíte Pána, chváľte ho, všetko potomstvo Jakubovo, oslavujte ho. ℣. Budúcemu pokoleniu budú rozprávať o Pánovi, nebesá budú svedčiť o jeho spravodlivosti. ℣. Národu, ktorý sa zrodí, ktorý si Pán povolá.

Pássio ^{Matt 26, 1-75; Matt 27, 1-61}		Pašie ^{Mt 26, 1-75; Mt 27, 1-61}
Pássio Dómini nostri Jesu Christi secúndum Matthǽum. Tunc venit Jesus cum illis in villam, quæ dícitur Gethsémani, et dixit discípulis suis: J. Sedéte hic, donec vadam illuc et orem. C. Et assúmpto Petro et duóbus fíliis Zebedæi, coepit contristári et mæstus esse. Tunc ait illis: J. Tristis est ánima mea usque ad mortem: sustinéte hic, et vigilate mecum. C. Et progréssus pusíllum, prócidit in fáciem suam, orans et dicens: J. Pater mi, si possíbile est, tránseat a me calix iste: Verúmtamen non sicut ego volo, sed sicut tu. C. Et venit ad discípulos suos, et invénit eos dormiéntes: et dicit Petro: J. Sic non potuístis una hora vigiláre mecum? Vigiláte et oráte, ut non intrétis in tentatiónem. Spíritus quidem promptus est, caro autem infírma. C. Iterum secúndo ábiit et orávit, dicens: J. Pater mi, si non potest hic calix transíre, nisi bibam illum, fiat volúntas tua. C. Et venit íterum, et invenit eos dormiéntes: erant enim óculi eórum graváti. Et relíctis illis, íterum ábiit et orávit tértio, eúndem sermónem dicens. Tunc venit ad discípulos suos, et dicit illis: J. Dormíte jam et requiéscite: ecce, appropinquávit hora, et Fílius hóminis tradétur in manus peccatórum. Súrgite, eámus: ecce, appropinquávit, qui me tradet. C. Adhuc eo loquénte, ecce, Judas, unus de duódecim, venit, et cum eo turba multa cum gládiis et fústibus, missi a princípibus sacerdótum et senióribus pópuli. Qui autem trádidit eum, dedit illis signum, dicens: S. Quemcúmque osculátus fúero, ipse est, tenéte eum. C. Et conféstim accédens ad Jesum, dixit: S. Ave, Rabbi. C. Et osculátus est eum. Dixítque illi Jesus: J. Amíce, ad quid venísti? C. Tunc accessérunt, et manus injecérunt in Jesum et tenuérunt eum. Et ecce, unus ex his, qui erant cum Jesu, exténdens manum, exémit gládium suum, et percútiens servum príncipis sacerdótum, amputávit aurículam ejus. Tunc ait illi Jesus: J. Convérte gládium tuum in locum suum. Omnes enim, qui accéperint gládium, gládio períbunt. An putas, quia non possum rogáre Patrem meum, et exhibébit mihi modo plus quam duódecim legiónes Angelórum? Quómodo ergo implebúntur Scripturæ, quia sic oportet fíeri? C. In illa hora dixit Jesus turbis: J. Tamquam ad latrónem exístis cum gládiis et fústibus comprehéndere me: cotídie apud vos sedébam docens in templo, et non me tenuístis. C. Hoc autem totum factum est, ut adimpleréntur Scripturæ Prophetárum. Tunc discípuli omnes, relícto eo, fugérunt. At illi tenéntes Jesum, duxérunt ad Cáipham, príncipem sacerdótum, ubi scribæ et senióres convénerant. Petrus autem sequebátur eum a longe, usque in átrium príncipis sacerdótum. Et ingréssus intro, sedébat cum minístris, ut vidéret finem. Príncipes autem sacerdótum et omne concílium quærébant falsum testimónium contra Jesum, ut eum morti tráderent: et non invenérunt, cum multi falsi testes accessíssent. Novíssime autem venérunt duo falsi testes et dixérunt: S. Hic dixit: Possum destrúere templum Dei, et post tríduum reædificáre illud. C. Et surgens princeps sacerdótum, ait illi: S. Nihil respóndes ad ea, quæ isti advérsum te testificántur? C. Jesus autem tacébat. Et princeps sacerdótum ait illi: S. Adjúro te per Deum vivum, ut dicas nobis, si tu es Christus, Fílius Dei. C. Dicit illi Jesus: J. Tu dixísti. Verúmtamen dico vobis, ámodo vidébitis Fílium hóminis sedéntem a dextris virtútis Dei, et veniéntem in núbibus coeli. C. Tunc princeps sacerdótum scidit vestiménta sua, dicens: S. Blasphemávit: quid adhuc egémus téstibus? Ecce, nunc audístis blasphémiam: quid vobis vidétur? C. At illi respondéntes dixérunt: S. Reus est mortis. C. Tunc exspuérunt in fáciem ejus, et cólaphis eum cecidérunt, álii autem palmas in fáciem ejus dedérunt, dicéntes: S. Prophetíza nobis, Christe, quis est, qui te percússit? C. Petrus vero sedébat foris in átrio: et accéssit ad eum una ancílla, dicens: S. Et tu cum Jesu Galilæo eras. C. At ille negávit coram ómnibus, dicens: S. Néscio, quid dicis. C. Exeúnte autem illo jánuam, vidit eum ália ancílla, et ait his, qui erant ibi: S. Et hic erat cum Jesu Nazaréno. C. Et íterum negávit cum juraménto: Quia non novi hóminem. Et post pusíllum accessérunt, qui stabant, et dixérunt Petro: S. Vere et tu ex illis es: nam et loquéla tua maniféstum te facit. C. Tunc coepit detestári et juráre, quia non novísset hóminem. Et contínuo gallus cantávit. Et recordátus est Petrus verbi Jesu, quod díxerat: Priúsquam gallus cantet, ter me negábis. Et egréssus foras, flevit amáre. Mane autem facto, consílium iniérunt omnes príncipes sacerdótum et senióres pópuli advérsus Jesum, ut eum morti tráderent. Et vinctum adduxérunt eum, et tradidérunt Póntio Piláto præsidi. Tunc videns Judas, qui eum trádidit, quod damnátus esset, pæniténtia ductus, réttulit trigínta argénteos princípibus sacerdótum et senióribus, dicens: S. Peccávi, tradens sánguinem justum. C. At illi dixérunt: S. Quid ad nos? Tu vidéris. C. Et projéctis argénteis in templo, recéssit: et ábiens, láqueo se suspéndit. Príncipes autem sacerdótum, accéptis argénteis, dixérunt: S. Non licet eos míttere in córbonam: quia prétium sánguinis est. C. Consílio autem ínito, emérunt ex illis agrum fíguli, in sepultúram peregrinórum. Propter hoc vocátus est ager ille, Hacéldama, hoc est, ager sánguinis, usque in hodiérnum diem. Tunc implétum est, quod dictum est per Jeremíam Prophétam, dicéntem: Et accepérunt trigínta argénteos prétium appretiáti, quem appretiavérunt a fíliis Israël: et dedérunt eos in agrum fíguli, sicut constítuit mihi Dóminus. Jesus autem stetit ante præsidem, et interrogávit eum præses, dicens: S. Tu es Rex Judæórum? C. Dicit illi Jesus: J. Tu dicis. C. Et cum accusarétur a princípibus sacerdótum et senióribus, nihil respóndit. Tunc dicit illi Pilátus: S. Non audis, quanta advérsum te dicunt testimónia? C. Et non respóndit ei ad ullum verbum, ita ut mirarétur præses veheménter. Per diem autem sollémnem consuéverat præses pópulo dimíttere unum vinctum, quem voluíssent. Habébat autem tunc vinctum insígnem, qui dicebátur Barábbas. Congregátis ergo illis, dixit Pilátus: S. Quem vultis dimíttam vobis: Barábbam, an Jesum, qui dícitur Christus? C. Sciébat enim, quod per invídiam tradidíssent eum. Sedénte autem illo pro tribunáli, misit ad eum uxor ejus, dicens: S. Nihil tibi et justo illi: multa enim passa sum hódie per visum propter eum. C. Príncipes autem sacerdótum et senióres persuasérunt populis, ut péterent Barábbam, Jesum vero pérderent. Respóndens autem præses, ait illis: S. Quem vultis vobis de duóbus dimítti? C. At illi dixérunt: S. Barábbam. C. Dicit illis Pilátus: S. Quid ígitur fáciam de Jesu, qui dícitur Christus? C. Dicunt omnes: S. Crucifigátur. C. Ait illis præses: S. Quid enim mali fecit? C. At illi magis clamábant,dicéntes: S. Crucifigátur. C. Videns autem Pilátus, quia nihil profíceret, sed magis tumúltus fíeret: accépta aqua, lavit manus coram pópulo, dicens: S. Innocens ego sum a sánguine justi hujus: vos vidéritis. C. Et respóndens univérsus pópulus, dixit: S. Sanguis ejus super nos et super fílios nostros. C. Tunc dimísit illis Barábbam: Jesum autem flagellátum trádidit eis, ut crucifigerétur. Tunc mílites præsidis suscipiéntes Jesum in prætórium, congregavérunt ad eum univérsam cohórtem: et exuéntes eum, chlámydem coccíneam circumdedérunt ei: et plecténtes corónam de spinis, posuérunt super caput ejus, et arúndinem in déxtera ejus. Et genu flexo ante eum, illudébant ei, dicéntes: S. Ave, Rex Judæórum. C. Et exspuéntes in eum, accepérunt arúndinem, et percutiébant caput ejus. Et postquam illusérunt ei, exuérunt eum chlámyde et induérunt eum vestiméntis ejus, et duxérunt eum, ut crucifígerent. Exeúntes autem, invenérunt hóminem Cyrenæum, nómine Simónem: hunc angariavérunt, ut tólleret crucem ejus. Et venérunt in locum, qui dícitur Gólgotha, quod est Calváriæ locus. Et dedérunt ei vinum bíbere cum felle mixtum. Et cum gustásset, nóluit bibere. Postquam autem crucifixérunt eum, divisérunt vestiménta ejus, sortem mitténtes: ut implerétur, quod dictum est per Prophétam dicentem: Divisérunt sibi vestiménta mea, et super vestem meam misérunt sortem. Et sedéntes, servábant eum. Et imposuérunt super caput ejus causam ipsíus scriptam: Hic est Jesus, Rex Judæórum. Tunc crucifíxi sunt cum eo duo latrónes: unus a dextris et unus a sinístris. Prætereúntes autem blasphemábant eum, movéntes cápita sua et dicéntes: S. Vah, qui déstruis templum Dei et in tríduo illud reædíficas: salva temetípsum. Si Fílius Dei es, descénde de cruce. C. Simíliter et príncipes sacerdótum illudéntes cum scribis et senióribus, dicébant: S. Alios salvos fecit, seípsum non potest salvum fácere: si Rex Israël est, descéndat nunc de cruce, et crédimus ei: confídit in Deo: líberet nunc, si vult eum: dixit enim: Quia Fílius Dei sum. C. Idípsum autem et latrónes, qui crucifíxi erant cum eo, improperábant ei. A sexta autem hora ténebræ factæ sunt super univérsam terram usque ad horam nonam. Et circa horam nonam clamávit Jesus voce magna, dicens: J. Eli, Eli, lamma sabactháni? C. Hoc est: J. Deus meus, Deus meus, ut quid dereliquísti me? C. Quidam autem illic stantes et audiéntes dicébant: S. Elíam vocat iste. C. Et contínuo currens unus ex eis, accéptam spóngiam implévit acéto et impósuit arúndini, et dabat ei bíbere. Céteri vero dicébant: S. Sine, videámus, an véniat Elías líberans eum. C. Jesus autem íterum clamans voce magna, emísit spíritum. * Hic genuflectitur, et pausatur aliquantulum. * Et ecce, velum templi scissum est in duas partes a summo usque deórsum: et terra mota est, et petræ scissæ sunt, et monuménta apérta sunt: et multa córpora sanctórum, qui dormíerant, surrexérunt. Et exeúntes de monuméntis post resurrectiónem ejus, venérunt in sanctam civitátem, et apparuérunt multis. Centúrio autem et qui cum eo erant, custodiéntes Jesum, viso terræmótu et his, quæ fiébant, timuérunt valde, dicéntes: S. Vere Fílius Dei erat iste. C. Erant autem ibi mulíeres multæ a longe, quæ secútæ erant Jesum a Galilæa, ministrántes ei: inter quas erat María Magdaléne, et María Jacóbi, et Joseph mater, et mater filiórum Zebedæi. Cum autem sero factum esset, venit quidam homo dives ab Arimathæa, nómine Joseph, qui et ipse discípulus erat Jesu. Hic accéssit ad Pilátum, et pétiit corpus Jesu. Tunc Pilátus jussit reddi corpus. Et accépto córpore, Joseph invólvit illud in síndone munda. Et pósuit illud in monuménto suo novo, quod excíderat in petra. Et advólvit saxum magnum ad óstium monuménti, et ábiit.		Umučenie Pána nášho Ježiša Krista podľa Matúša. - Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: ✠ Viete, že o dva dni bude Veľká noc, a Syna človeka vydajú, aby ho ukrižovali. C. Vtedy sa shromaždili veľkňazi a starší z ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa menoval Kajfáš, a usniesli sa, že sa podvodne zmocnia Ježiša a že ho zabijú. Ale povedali si: S. Nie vo sviatočný deň, aby nepovstala vzbura medzi ľudom. C. Keď však bol Ježiš v Betánii. v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala mu ju na hlavu, keď bol za stolom. Keď to učeníci videli, namrzeli sa a povedali: S. Načo takéto márnenie? Veď mohlo sa to draho predať a dať chudobným. C. Keď to Ježiš zbadal, povedal im: ✠ Čo robíte ťažkosti tejto žene? Veď mi dobrý skutok urobila. Lebo chudobných vždy budete mať medzi sebou, mňa však nebudete mať vždy. Keď totiž túto masť vyliala na moje telo, už vopred mi to spravila na pohreb. Veru, hovorím vám, kdekoľvek sa po svete bude kázať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku aj o tom hovoriť, čo urobila. C. Vtedy odišiel jeden z dvanástich, ktorý sa volal Judáš Iškariotský, ku veľkňazom a spýtal sa ich: S. Čo mi chcete dať, keď vám hozradím? C. Oni mu určili tridsať strieborných. A od toho času hľadal príležitosť, aby ho zradil. Prvého dňa nekvasených chlebov pristúpili k Ježišovi učeníci s otázkou: S. Kde chceš, aby sme ti pripravili jesť veľkonočného baránka? C. On však odpovedal: ✠ Iďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka. C. Učeníci vykonali, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili mu veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zaujal miesto za stolom spolu s dvanástimi (učeníkmi). A keď jedli, povedal im: ✠ Veru, vravím vám, jeden z vás ma zradí. C. Zarmútili sa veľmi a začali sa ho po jednom vypytovať: S. Azda som to ja, Pane? C. On im však odpovedal: ✠ Kto si so mnou omáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človekovi, ktorý zradí Syna človeka. Tomu človekovi by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. C. Ale ozval sa Judáš, ktorý ho zradil, a pýtal sa: S. Učiteľ, som to azda ja? C. On mu odpovedal: ✠ Ty si to. C. Keď teda večerali, Ježiš vzal chlieb, požehnal ho, lámal a dával svojim učeníkom, vraviac: ✠ Vezmite a jedzte, toto je moje telo! C. A vzal kalich, vďaky vzdával a dal im ho, vraviac: ✠ Pite z neho všetci, toto je totiž moja krv Nového zákona, ktorá sa vyleje za mnohých na odpustenie hriechov. No hovorím vám, že odteraz nebudem piť z tohto viničného plodu až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. C. A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci. Lebo je napísané: Udriem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. C. Tu sa ozval Peter a povedal mu: S. Keby sa aj všetci pohoršili na tebe, ja sa nikdy nepohorším. C. Ježiš mu povedal: Veru, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako sa kohút ozve, tri razy ma zaprieš. C. Peter mu povedal: S. Keby som aj zomrieť mal s tebou, nezapriem ťa. C. Podobne hovorili aj všetci (ostatní) učeníci. Potom prišiel s nimi Ježiš do záhrady, ktorá sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: S. Sadnite si tu, zakiaľ odídem tamto a pomodlím sa. C. I vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov. Tu sa začal zarmucovať a cítiť úzkosť. Vtedy im povedal: ✠ Smutná je moja duša až na smrť. Ostaňte tu a bedlite so mnou! C. A keď trocha poodišiel, padol na tvár, modlil sa a hovoril: ✠ Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. C. A keď sa vrátil k svojim učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: ✠ Teda nevládali ste ani hodinu so mnou bedliť? Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. C. I druhý raz sa vzdialil od nich a znova sa modlil: ✠ Otče môj, ak ma nemôže minúť tento kalich beztoho, žeby som z neho pil, nech sa stane tvoja vôla! C. Keď sa vrátil k nim, znova ich našiel spať; ich oči boly totiž obťažené. I nechal ich. Znova sa vzdialil a modlil sa po tretí raz tými istými slovami. Potom prišiel k svojim učeníkom a povedal im: ✠ Spite len ďalej a odpočívajte. Hľa. priblížila sa hodina, v ktorú Syna človeka vydajú hriešnikom do rúk. Vstaňte a poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. C. Kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup ľudí, ozbrojených mečmi a kyjmi, (vyslaných) od veľkňazov a starších z ľudu. Zradca však dal im znak slovami: S. Koho pobozkám, to je on, chyťte ho! C. A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: S. Zdrav buď, učiteľ! C. A pobozkal ho. Ježiš sa ho však opýtal: ✠ Priateľ, načo si prišiel? C. Vtedy pristúpili (k nemu ostatní), položili ruky na Ježiša a zajali ho. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, napnul ruku a vytasil meč, udrel nim veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Vtedy mu Ježiš povedal: ✠ Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo siahajú po meči, mečom zahynú. Alebo sa nazdávaš, že nemôžem požiadať svojho Otca, ktorý by mi hneď dal na pomoc viac ako dvanásť plukov anjelov? Akože sa potom splnia Písma, že sa to tak má stať? C. V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: ✠ Vyšli ste ma zajať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Každodenne som sedával u vás v chráme a učil, a nezajali ste ma. C. Ale toto všetko sa stalo, aby sa splnily Písma prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. Tí však, ktorí zajali Ježiša, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa shromaždili zákonníci a starší (z ľudu). Peter šiel za ním zďaleka až po nádvorie veľkňazovo; a keď sa dostal dnu, prisadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. Veľkňazi však a celá rada sháňali nepravdivé svedectvá proti Ježišovi, aby ho mohli na smrť odsúdiť. Ale nenašli, hoci sa dostavilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja falošní svedkovia a vraveli: S. Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho zasa vystaviť. C. Tu povstal veľkňaz a pýtal sa ho: S. Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? C. Ale Ježiš mlčal. No najvyšší kňaz mu povedal: S. Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Syn Boží? C. Ježiš mu odpovedal: ✠ Áno, som. Ba poviem vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici moci Božej a prichádzať na oblakoch nebeských. C. Vtedy si najvyšší kňaz roztrhol rúcho a povedal: S. Rúhal sa Bohu! Vari potrebujeme ešte svedkov? Hľa, sami ste teraz počuli (jeho) rúhanie. Čo sa vám vidí? C. Oni však odpovedali: S. Zasluhuje si smrť! C. Potom mu pľuvali do tvári a tĺkli ho päsťami. Iní ho zasa zauškovali a vraveli: S. Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel? C. Peter však sedel vonku na nádvorí. Tu prišla k nemu akási slúžka a hovorila: S. Aj ty si bol s Ježišom Galilejským. S. Ale on to pred všetkými zaprel a povedal: S. Neviem, o hovoríš. C. A keď vychádzal bránou, videla ho iná slúžka a povedala okolostojacim: S. Aj tento bol s Ježišom Nazaretským. C. A znova zaprel s prísahou: S. Nepoznám toho človeka. C. Krátko potom priblížili sa tí, ktorí (tam) stali a vraveli Petrovi: S. Naozaj, i ty si jeden z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza. C. Vtedy sa začal preklínať a prisahať: S. Nepoznám toho človeka. C. A hneď sa ozval kohút. Tu si Peter spomenul na slovo Ježišovo, ktorým mu oznámil: Skôr, než sa kohút ozve, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a horko zaplakal. Keď nastalo ráno, radili sa veľkňazi a starší z ľudu o Ježišovi a usniesli sa, že ho usmrtia. Preto ho sviazaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Keď Judáš, ktorý ho zradil, videl, že (Ježiša) odsúdili na smrť, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším z ľudu so slovami: S. Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. C. Ale oni povedali: S. Čo nás do toho? To je tvoja vec! C. I zahodil strieborné peniaze v chráme a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. No veľkňazi posbierali tie peniaze a povedali: S. Nesmú sa vhodiť do (chrámovej) pokladnice, lebo je to cena krvi. C. Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto až podnes sa volá to pole Polom krvi. Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: A vzali tridsať strieborných, cenu oceneného, ktorého takto ocenili synovia Izraelovi. A dali ich za pole hrnčiarovo; tak mi uložil Pán. Ježiša však postavili pred vladára (Piláta), a vladár sa ho pýtal: S. Si ty kráľ židovský? C. Ježiš mu odpovedal: ✠ Áno, som. C. A keď veľkňazi a starší (z ľudu) na neho žalovali, nič neodpovedal. Vtedy mu Pilát povedal: S. Nepočuješ, aké veľké veci proti tebe svedčia? C. Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi divil. Ale vladár mal obyčaj, že na (veľkonočný) sviatok prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mal vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Shromaždeným teda Pilát povedal: S. Koho chcete, aby som vám prepustil: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus? C. Vedel totiž, že ho iba zo závisti vydali. A keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: S. Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo veľa som dnes vytrpela pre neho vo sne. C. No veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby žiadaly Barabáša, Ježiša však zahubily. Ale vladár sa ich opýtal: S. Ktorého si z týchto dvoch žiadate prepustiť? C. Oni odpovedali: S. Barabá-ši! C.Povedal im Pilát: S. Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš? C.Odpovedali všetci: S. Ukrižovať ho! C. Vladár sa ich opýtal: S. Ale čože zlého urobil? C. Oni však ešte väčšmi kričali: S. Ukrižovať ho! - C. Keď Pilát videl, že nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: S. Nemám viny na krvi tohto spravodlivého. Vy sa budete sa ňu zodpovedať. C. A všetok ľud odpovedal: S. Jeho krv na nás a na naše deti! C. Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vtedy vladárovi vojaci odviedli Ježiša do radného domu, kam priviedli na neho celú kohortu (vojakov). Vyzliekli ho a zahalili do šarlátového plášťa. Uplietli veniec z tŕnia, položili mu ho na hlavu a do pravej ruky (mu dali) trstinu. Potom padali pred ním na kolená a posmievali sa mu slovami: S. Zdrav buď, kráľ židovský! C. I pľuli na neho, brali mu trstinu z ruky a bili ho ňou po hlave. A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa, obliekli mu jeho rúcho a viedli ho, aby ho ukrižovali. Keď však vychádzali, postretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Tohto prinútili vziať mu kríž. A prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená: Lebečné miesto. I dali mu piť víno, smiešané so žlčou. Ale keď ochutnal, nechcel piť. Keď ho potom ukrižovali, losovaním si rozdelili jeho rúcho; aby sa splnilo slovo, čo predpovedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Potom si sadli a strážili ho. A nad jeho hlavou umiestili nápis s udaním jeho viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. Vtedy ukrižovali s ním aj dvoch lotrov, jedného zprava, druhého zľava. Tí však, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami a hovorili: S. Aha, ty, čo zboríš chrám Boží a za tri dni ho znova postavíš, seba samého zachráň! Ak si Syn Boží, sostúp s kríža! C. Podobne sa mu posmievali i veľkňazi spolu so zákonníkmi a staršími a vraveli: S. Iných zachraňoval, seba samého nevie zachrániť. Ak je kráľom Izraela, nech teraz sostúpi s kríža, a my mu uveríme. Dôveroval v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak chce. Veď povedal: Syn Boží som. C. A tak isto ho tupili aj Iotri, čo boli s ním ukrižovaní. Od šiestej až do deviatej hodiny nastala tma po celom kraji. Okolo deviatej hodiny Ježiš zvolal veľkým hlasom: ✠ Eli, Eli, lamma sabaktani? C. Čo znamená: ✠ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? C. Keď to niektorí z okolostojacich počuli, vraveli: S. Tento volá Eliáša. C. A jeden z nich hneď pribehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. No ostatní hovorili: S. Nechaj, aby sme videli, či ho príde Eliáš vyslobodiť. C. Ježiš však znova zvolal veľkým hlasom a vypustil ducha. * Tu si všetci kľaknú a ticho rozjímajú o smrti Spasiteľovej. * A hľa, roztrhla sa opona v chráme na dve čiastky od hora až dolu, zem sa zatriasla a skaly sa pukaly. Otvorily sa i hroby a mnohé telá svätých, ktorí boli zosnuli, vstaly. Po jeho vzkriesení vyšli aj oni z hrobov, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Stotník však a tí, čo spolu s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a to, čo sa dialo, veľmi sa báli a vraveli: S. Naozaj, tento bol Syn Boží! C. Boly tam a zďaleka sa dívaly mnohé ženy, ktoré prišly sem za Ježišom, aby mu posluhovaly, medzi ktorými bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka Zebedejových synov. Keď sa však zvečerilo, prišiel istý bohatý človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý aj sám bol žiakom Ježišovým. Tento zašiel k Pilátovi a vyžiadal si Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal vydať mu telo. Jozef vzal telo a zavinul ho do čistého plátna. I položil ho do svojho nového hrobu, ktorý si bol vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.

V dni iné ako v Utorok, Stredu a v Piatok Veľkého týždňa alebo na rannej tichej sv. omši Kvetnej nedele (Missa Lecta ak je slúžená), nečítajú, resp. nespievajú sa celé pašie, ale iba nasledujúca časť evanjelia, a to obvyklým spôsobom.

✠ Munda cor meum. Očisť mi srdce ✠

Evangelium ^{Matt 27, 45-52}		Evanjelium ^{Mt 27, 45-52}
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Matthǽum. ℟. Gloria tibi, Domine! Postquam crucifixérunt Jesum, a sexta hora ténebræ factæ sunt super univérsam terram usque ad horám nonam. Et circa horam nonam clamávit Jesus voce magna, dicens: Eli, Eli, lamma sabactháni? Hoc est: Deus meus, Deus meus, ut quid dereliquísti me? Quidam autem illic stantes, et audiéntes, dicébant: Elíam vocat iste. Et contínuo currens unus ex eis, accéptam spóngiam implévit acéto, et impósuit arúndini, et dabat ei bíbere. Céteri vero dicébant: Sine, videámus an véniat Elías líberans eum. Jesus autem íterum clamans voce magna, emísit spíritum. * (Hic genuflectitur, et pausatur aliquantulum). * Et ecce velum templi scissum est in duas partes a summo usque deórsum: et terra mota est, et petræ scissæ sunt, et monuménta apérta sunt: et multa córpora sanctórum, qui dormíerant, surrexérunt. ℟. Laus tibi, Christe! S. Per Evangelica dicta, deleantur nostra delicta.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Matúša. ℟. Sláva Tebe, Pane! Od šiestej až do deviatej hodiny nastala tma po celom kraji. Okolo deviatej hodiny Ježiš zvolal veľkým hlasom: Eli, Eli, lamma sabaktani? Čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Keď to niektorí z okolostojacich počuli, vraveli: Tento volá Eliáša. A jeden z nich hneď pribehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. No ostatní hovorili: Nechaj, aby sme videli, či ho príde Eliáš vyslobodiť. Ježiš však znova zvolal veľkým hlasom a vypustil ducha. * Tu si všetci kľaknú a ticho rozjímajú o smrti Spasiteľovej. * A hľa, roztrhla sa opona v chráme na dve čiastky od hora až dolu, zem sa zatriasla a skaly sa pukaly. Otvorily sa i hroby a mnohé telá svätých, ktorí boli zosnuli, vstaly. ℟. Chvála Tebe, Kriste! S. Slová evanjelia nech naše zmyjú previnenia.

✠ Pred kázňou ✠

(479 - Pochválené nech je vždycky) alebo

(480 - Príď, ó, Bože, Duchu Svätý)

✠ Homília, teda výklad prečítaného textu sv. Evanjelia, resp. jednoduchá kázeň ✠

[Čítanie pre prípad kázne v jazyku, ktorému nerozumieme: Filotea. O nábožnom živote (Sv. František Saleský)]

[Modlitby po kázni]

✠ Po kázni ✠

(481 - Daj nám lásku k svojmu Slovu) alebo

(482 - Ježiš Kristus, buď pochválen') alebo

(483 - Zachovať nás v každej dobe)

℣. Credo in unum ✽ Deum,
℟. Patrem omnipoténtem,
- factórem cœli et terræ,
- visibílium ómnium
- et in visibílium.
- Et in unum Dóminum ✽ Jesum Christum,
- Fílium Dei unigénitum.
- Et ex Patre natum
- ante ómnia sæcula.
- Deum de Deo, lumen de lúmine,
- Deum verum de Deo vero.
- Génitum, non factum,
- consubstantiálem Patri:
- per quem ómnia facta sunt.
- Qui propter nos hómines
- et propter nostram salútem
- descéndit de cœlis.

》Et incarnátus est
- de Spíritu Sancto
- ex María Vírgine:
- Et homo factus est.《

- Crucifíxus étiam pro nobis:
- sub Póntio Piláto
- passus, et sepúltus est.
- Et resurréxit tértia die,
- secúndum Scriptúras.
- Et ascéndit in cœlum:
- sedet ad déxteram Patris.
- Et íterum ventúrus est cum glória
- judicáre vivos et mórtuos:
- cujus regni non erit finis.
- Et in Spíritum Sanctum, Dóminum
- et vivificántem:
- qui ex Patre Filióque procédit.
- Qui cum Patre et Fílio
- simul ✽ adorátur
- et conglorificátur:
- qui locútus est per Prophétas.
- Et unam sanctam cathólicam
- et apostólicam Ecclésiam.
- Confíteor unum baptísma
- in remissiónem peccatórum.
- Et exspécto resurrectiónem mortuórum.
- Et vitam ventúri saeculi. Amen.

℣. Verím v jedného ✽ Boha,
℟. Otca všemohúceho,
- stvoriteľa neba i zeme,
- všetkých vecí viditeľných
- i neviditeľných.
- I v jedného Pána ✽ Ježiša Krista,
- jednorodeného Syna Božieho,
- zrodeného z Otca
- pred všetkými vekmi:
- Boha z Boha,
- Svetlo zo Svetla,
- pravého Boha z Boha pravého.
- Splodeného, nie stvoreného,
- jednej podstaty s Otcom,
- skrze ktorého bolo všetko stvorené;
- ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie
- sostúpil s nebies.

》A vtelil sa
- skrze Ducha Svätého
- z Márie Panny
- a človekom sa stal.《

- Ukrižovaný bol tiež za nás,
- pod Pontským Pilátom
- trpel a bol pochovaný.
- A na tretí deň vstal zmŕtvych
- podľa Písem.
- A vstúpil do neba,
- sedí na pravici Otcovej.
- A zas príde v sláve súdiť
- živých i mŕtvych:
- jeho kráľovstvu nebude konca.
- I v Ducha Svätého,
- Pána a darcu života,
- ktorý vychádza z Otca i Syna;
- ktorému s Otcom a Synom
- sa spolu vzdáva ✽ poklona
- a sláva,
- ktorý hovoril skrze prorokov.
- I v jednu svätú katolícku
- a apoštolskú Cirkev.
- Vyznávam jeden krst
- na odpustenie hriechov.
- A očakávam vzkriesenie mŕtvych.
- A život budúceho veku. Amen.

Offertorium ^{Ps 68, 21-22}		Obetovanie ^{Ž 69, 21-22}
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Oremus. Impropérium exspectávit cor meum et misériam: et sustínui, qui simul mecum contristarétur, et non fuit: consolántem me quæsívi, et non invéni: et dedérunt in escam meam fel, et in siti mea potavérunt me acéto.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Potupa srdce moje zlomila a bieda, a čakal som, kto by ma poľutoval, lež ho nebolo, a ktorí by ma potešili, lež som nenašiel. A do jedla mi dali žlč a octom hasili môj smäd.

✠ Súscipe, sancte Pater. Obetovanie hostie (chleba) a vína ✠

✠ Incenzácia (okiadzanie) obetných darov, oltára, celebranta, kléru, asistencie a veriacich ✠

✠ Lavábo inter innocéntes manus meas. Umývam si ruky s nevinnými bez Glória Patri [v čase Umučenia a v zádušných omšiach] ✠

✠ Súscipe, sancta Trinitas. Obetovanie darov Najsvätejšej Trojici ✠

✠ Oráte, fratres. Modlite sa bratia – príhovor Cirkvi bojujúcej ✠
℣. Oráte, fratres: ut meum ac vestrum sacrifícium acceptábile fiat apud Deum Patrem omnipoténtem. ℟. Suscípiat Dóminus sacrifícium de mánibus tuis ad laudem et glóriam nominis sui, ad utilitátem quoque nostram, totiúsque Ecclésiæ suæ sanctæ. Amen.		℣. Modlite sa bratia: aby moja i vaša obeta bola príjemná Bohu Otcu všemohúcemu. ℟. Nech Pán príjme obetu z Tvojich rúk na česť a slávu svojho mena, na úžitok tak nám ako aj celej svojej svätej Cirkvi. Amen.

I. Secreta		I. Tichá modlitba
Concéde, quǽsumus, Dómine: ut oculis tuæ majestátis munus oblátum, et grátiam nobis devotionis obtineat, et efféctum beátæ perennitátis acquírat. Per Dominum nostrum Jesum Christum, Filium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitate Spiritus Sancti Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		Udeľ, prosíme, Pane: aby dar, ktorý obetovali sme pred zrakmi velebnosti tvojej, nadobudol nám aj milosť zbožnosti aj získal nám blaženú večnosť. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

✠ Doplnkové sekréty ✠

Odporúčané v čase Umučenia, cez oktávu veľkonočnú a turíčnu:
II.: (3CL) Proti prenasledovateľom Cirkvi alebo (DLH) Za pápeža
III.: nepridáva sa

℣. Per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen. ℣. Dominus vobiscum. ℟. Et cum spiritu tuo. ℣. Sursum corda. ℟. Habemus ad Dominum. ℣. Gratias agamus Domino Deo nostro. ℟. Dignum et justum est.		℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. ℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne.
✠ Præfatio de sancta Cruce. Prefácia o Kríži ✠

✠ Sanctus. Trojsvätý (Ordinarium Missæ XVII.) ✠ 》 Alebo spev Sanctus ad libitum (podľa ľubovôle) 《
Sanctus, Sanctus, Sanctus Dóminus, Deus Sábaoth. Pleni sunt coeli et terra glória tua. Hosánna in excélsis. ✠ Benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Hosánna in excélsis.		Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov. Plné sú nebesia a zem slávy tvojej. Hosana na výsostiach. ✠ Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach.

Canon Misæ. Omšové pravidlo
(začiatok)

✠ Te igitur. Požehnanie obetných darov ✠

✠ Memento vivorum. Rozpomeň sa, Pane – spomienka na Cirkev bojujúcu ✠

✠ Communicantes. V spoločenstve so svätými ✠

✠ Hanc ígitur. Prosíme teba, Pane ✠

✠ Quam oblationem. Prosba o premenenie obetných darov ✠

✠ Qui prídie. Premenenie chleba a vína ✠

✠ Unde et memores. Spomienka na vykupiteľské dielo Kristovo ✠

✠ Supra quæ. Prosba o prijatie obety ✠

✠ Supplices te rogamus. Prosba o spojenie s liturgiou nebeskou ✠

✠ Memento defunctorum. Spomienka na mŕtvych ✠

✠ Nobis quoque peccatóribus. Druhá spomienka na víťaznú Cirkev ✠
Nobis quoque peccatóribus fámulis tuis, de multitúdine miseratiónum tuárum sperántibus, partem áliquam et societátem donáre dignéris, cum tuis sanctis Apóstolis et Martýribus: cum Ioánne, Stéphano, Matthía, Bárnaba, Ignátio, Alexándro, Marcellíno, Petro, Felicitáte, Perpétua, Agatha, Lúcia, Agnéte, Cæcília, Anastásia, et ómnibus Sanctis tuis: intra quorum nos consórtium, non æstimátor mériti, sed véniæ, quaesumus, largítor admítte. Per Christum, Dóminum nostrum.		Aj nám, svojim hriešnym služobníkom, ktorí dúfame v hojnosť tvojich zľutovaní, ráč darovať nejakú účasť a spoločenstvo so svojimi svätými Apoštolmi a Mučeníkmi: s Jánom, Štefanom, Matejom, Barnabášom, Ignácom, Alexandrom, Marcelínom, Petrom, Felicitou, Perpétuou, Agatou, Luciou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou a so všetkými svojimi Svätými. Prosíme, pripusť nás do ich spoločnosti nie ako oceňovatel zásluhy, ale ako štedrý darca odpustenia. Skrze Krista, Pána nášho.

✠ Per quem hæc omnia. Posvätenie prírody ✠

Canon Misæ. Omšové pravidlo
(koniec)

✠ Pater noster. Otče náš ✠

℣. Per omnia saecula saeculorum.
℟. Amen.

Orémus.
Præcéptis salutáribus móniti, et divína institutione formati audemus dicere:

- Pater noster, qui es in caelis,
- Sanctificetur nomen tuum.
- Adveniat regnum tuum.
- Fiat voluntas tua,
- sicut in coelo et in terra.
- Panem nostrum quotidianum da nobis hodie.
- Et dimitte nobis debita nostra,
- sicut et nos dimittimus debitoribus nostris.
- Et ne nos inducas in tentationem:
℟. Sed libera nos a malo. Amen.

℣. Po všetky veky vekov.
℟. Amen.

Modlime sa.
Spasiteľnými prikázaniami napomenutí a božskou náukou poučení osmelujeme sa hovoriť:

- Otče náš, ktorý si na nebesiach,
- posväť sa meno tvoje,
- príď kráľovstvo tvoje,
- buď vôľa tvoja
- ako v nebi, tak i na zemi.
- Chlieb náš každodenný daj nám dnes
- a odpusť nám naše viny,
- ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,
- a neuveď nás do pokušenia.
℟. Ale zbav nás zlého. Amen.

✠ Líbera nos, quaesumus, Dómine. Zbav nás, prosíme, Pane. (Zlúčenie svätých spôsobov) ✠
℣. Per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen. ℣. Pax ✠ Domini sit ✠ semper vobis ✠ cum. ℟. Et cum spiritu tuo.		℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pokoj ✠ Pánov nech ✠ je vždy ✠ s vami. ℟. I s duchom tvojím.

✠ Agnus Dei. Baránok Boží (Ordinarium Missæ XVII.) ✠ 》 Alebo spev Agnus Dei ad libitum (podľa ľubovôle) 《
Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: miserére nobis. Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: miserére nobis. Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: dona nobis pacem.		Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, daruj nám pokoj.

✠ Dómine Jesu Christe, qui dixísti Apóstolis tuis. Pane Ježišu Kriste, ktorý si povedal svojim apoštolom (Prosba za pokoj) ✠

✠ Dómine Jesu Christe. Modlitby kňaza pred sv. prijímaním ✠

✠ Panem coeléstem accipiam. Prijímanie kňaza ✠

✠ Confíteor. Vyznanie hriechov (ľud) ✠
- Confíteor Deo omnipoténti, - beátæ Maríæ semper Vírgini, - beáto Michaéli Archángelo, - beáto Joánni Baptístæ, - sanctis Apóstolis Petro et Paulo, - ómnibus Sanctis, - et tibi, pater: - quia peccávi nimis - cogitatióne, verbo et opere: - Mea culpa, - mea culpa, - mea máxima culpa. - Ideo precor beátam Maríam semper Vírginem, - beátum Michaélem Archángelum, - beátum Joánnem Baptístam, - sanctos Apóstolos Petrum et Paulum, - omnes Sanctos, - et te, pater, - orare pro me ad Dóminum, Deum nostrum. ℣. Misereátur vestri omnípotens Deus, et, dimíssis peccátis vestris, perdúcat vos ad vitam ætérnam. ℟. Amen. ℣. Indulgéntiam, ✠ absolutionem et remissiónem peccatórum vestrórum tríbuat vobis omnípotens et miséricors Dóminus. ℟. Amen.		- Vyznávam všemohúcemu Bohu, - blahoslavenej Márii vždy Panne, - blahoslavenému Michalovi archanjelovi, - blahoslavenému Jánovi Krstiteľovi, - svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, - všetkým svätým - i tebe, otče, - že som veľa zhrešil - myšlienkami, slovami a skutkami. - Moja vina, - moja vina, - moja preveľká vina! - Preto prosím blahoslavenú Máriu vždy Pannu, - blahoslaveného Michala archanjela, - blahoslaveného Jána Krstiteľa, - svätých apoštolov Petra a Pavla, - všetkých svätých - i teba, otče, - modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu. ℣. Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a vovedie nás do života večného. ℟. Amen. ℣. Nech nás omilostí všemohúci a milosrdný Pán, nech nás ✠ rozhreší a odpustí nám hriechy. ℟. Amen.

✠ Ecce Agnus Dei. Hľa, Baránok Boží / Dómine, non sum dignus. Pane, nie som hodný ✠
℣. Ecce Agnus Dei, ecce, qui tollit peccáta mundi. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea.		℣. Ajhľa, Baránok Boží, ajhľa, ktorý sníma hriechy sveta. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša.

✠ Prijímanie veriacich ✠

[Vzdychy sv. Ignáca alebo teda modlitba Anima Christi. Duša Kristova – po tom, ako prijmeme Telo Kristovo]
Anima Christi, sanctifica me. Corpus Christi, salva me. Sanguis Christi, inebria me. Aqua lateris Christi, lava me. Passio Christi, conforta me. O bone Jesu, exaudi me. Intra tua vulnera absconde me. Ne permittas me separari a te. Ab hoste maligno defende me. In hora mortis meae voca me. Et iube me venire ad te, Ut cum Sanctis tuis laudem te. In saecula saeculorum. Amen.		Duša Kristova, posväť ma; Telo Kristovo, spas ma; Krv Kristova, napoj ma; voda z boku Kristovho, umy ma; umučenie Kristovo, posilni ma; ó dobrý Ježišu, vyslyš ma; do svojich svätých rán skry ma; nedaj mi odlúčiť sa od Teba; pred zlým nepriateľom chráň ma; v hodinu smrti mojej povolaj ma; dožič mi prísť k Tebe, aby som Ťa chválil s Tvojimi svätými na veky vekov. Amen.

✠ Quod ore súmpsimus, Dómine. Príjmi, Pane, čistou mysľou (umývanie kalicha) ✠

Communio ^{Matt 26, 42}		K prijímaniu ^{Mt 26, 42}
Pater, si non potest hic calix transíre, nisi bibam illum: fiat volúntas tua.		Otče, ak ma nemôže minúť tento kalich bez toho, žeby som z neho pil, nech sa stane tvoja vôľa.

I. Postcommunio		I. Po prijímaní
S. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Orémus. Per hujus, Dómine, operatiónem mystérii: et vitia nostra purgéntur, et justa desidéria compleántur. Per Dominum nostrum Jesum Christum, Filium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitate Spiritus Sancti Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		S. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Pôsobením tohto tajomstva, Pane, nech smyjú sa aj naše viny aj vyplnia spravodlivé túžby. Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

✠ Doplnkové postkomúnie ✠

Odporúčané v čase Umučenia, cez oktávu veľkonočnú a turíčnu:
II.: (3CL) Proti prenasledovateľom Cirkvi alebo (DLH) Za pápeža
III.: nepridáva sa

✠ Ite, Missa est. Iďte, prepúšťam vás (Ordinarium Missæ XVII.) ✠
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. ℣. Ite, Missa est. ℟. Deo gratias.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. ℣. Iďte, prepúšťam vás. ℟. Bohu vďaka.