Pássio Dómini nostri Jesu Christi secúndum Matthǽum.
Tunc venit Jesus cum illis in villam, quæ dícitur Gethsémani, et dixit discípulis suis: J. Sedéte hic, donec vadam illuc et orem. C. Et assúmpto Petro et duóbus fíliis Zebedæi, coepit contristári et mæstus esse. Tunc ait illis: J. Tristis est ánima mea usque ad mortem: sustinéte hic, et vigilate mecum. C. Et progréssus pusíllum, prócidit in fáciem suam, orans et dicens: J. Pater mi, si possíbile est, tránseat a me calix iste: Verúmtamen non sicut ego volo, sed sicut tu. C. Et venit ad discípulos suos, et invénit eos dormiéntes: et dicit Petro: J. Sic non potuístis una hora vigiláre mecum? Vigiláte et oráte, ut non intrétis in tentatiónem. Spíritus quidem promptus est, caro autem infírma. C. Iterum secúndo ábiit et orávit, dicens: J. Pater mi, si non potest hic calix transíre, nisi bibam illum, fiat volúntas tua. C. Et venit íterum, et invenit eos dormiéntes: erant enim óculi eórum graváti. Et relíctis illis, íterum ábiit et orávit tértio, eúndem sermónem dicens. Tunc venit ad discípulos suos, et dicit illis: J. Dormíte jam et requiéscite: ecce, appropinquávit hora, et Fílius hóminis tradétur in manus peccatórum. Súrgite, eámus: ecce, appropinquávit, qui me tradet. C. Adhuc eo loquénte, ecce, Judas, unus de duódecim, venit, et cum eo turba multa cum gládiis et fústibus, missi a princípibus sacerdótum et senióribus pópuli. Qui autem trádidit eum, dedit illis signum, dicens: S. Quemcúmque osculátus fúero, ipse est, tenéte eum. C. Et conféstim accédens ad Jesum, dixit: S. Ave, Rabbi. C. Et osculátus est eum. Dixítque illi Jesus: J. Amíce, ad quid venísti? C. Tunc accessérunt, et manus injecérunt in Jesum et tenuérunt eum. Et ecce, unus ex his, qui erant cum Jesu, exténdens manum, exémit gládium suum, et percútiens servum príncipis sacerdótum, amputávit aurículam ejus. Tunc ait illi Jesus: J. Convérte gládium tuum in locum suum. Omnes enim, qui accéperint gládium, gládio períbunt. An putas, quia non possum rogáre Patrem meum, et exhibébit mihi modo plus quam duódecim legiónes Angelórum? Quómodo ergo implebúntur Scripturæ, quia sic oportet fíeri? C. In illa hora dixit Jesus turbis: J. Tamquam ad latrónem exístis cum gládiis et fústibus comprehéndere me: cotídie apud vos sedébam docens in templo, et non me tenuístis. C. Hoc autem totum factum est, ut adimpleréntur Scripturæ Prophetárum. Tunc discípuli omnes, relícto eo, fugérunt. At illi tenéntes Jesum, duxérunt ad Cáipham, príncipem sacerdótum, ubi scribæ et senióres convénerant. Petrus autem sequebátur eum a longe, usque in átrium príncipis sacerdótum. Et ingréssus intro, sedébat cum minístris, ut vidéret finem. Príncipes autem sacerdótum et omne concílium quærébant falsum testimónium contra Jesum, ut eum morti tráderent: et non invenérunt, cum multi falsi testes accessíssent. Novíssime autem venérunt duo falsi testes et dixérunt: S. Hic dixit: Possum destrúere templum Dei, et post tríduum reædificáre illud. C. Et surgens princeps sacerdótum, ait illi: S. Nihil respóndes ad ea, quæ isti advérsum te testificántur? C. Jesus autem tacébat. Et princeps sacerdótum ait illi: S. Adjúro te per Deum vivum, ut dicas nobis, si tu es Christus, Fílius Dei. C. Dicit illi Jesus: J. Tu dixísti. Verúmtamen dico vobis, ámodo vidébitis Fílium hóminis sedéntem a dextris virtútis Dei, et veniéntem in núbibus coeli. C. Tunc princeps sacerdótum scidit vestiménta sua, dicens: S. Blasphemávit: quid adhuc egémus téstibus? Ecce, nunc audístis blasphémiam: quid vobis vidétur? C. At illi respondéntes dixérunt: S. Reus est mortis. C. Tunc exspuérunt in fáciem ejus, et cólaphis eum cecidérunt, álii autem palmas in fáciem ejus dedérunt, dicéntes: S. Prophetíza nobis, Christe, quis est, qui te percússit? C. Petrus vero sedébat foris in átrio: et accéssit ad eum una ancílla, dicens: S. Et tu cum Jesu Galilæo eras. C. At ille negávit coram ómnibus, dicens: S. Néscio, quid dicis. C. Exeúnte autem illo jánuam, vidit eum ália ancílla, et ait his, qui erant ibi: S. Et hic erat cum Jesu Nazaréno. C. Et íterum negávit cum juraménto: Quia non novi hóminem. Et post pusíllum accessérunt, qui stabant, et dixérunt Petro: S. Vere et tu ex illis es: nam et loquéla tua maniféstum te facit. C. Tunc coepit detestári et juráre, quia non novísset hóminem. Et contínuo gallus cantávit. Et recordátus est Petrus verbi Jesu, quod díxerat: Priúsquam gallus cantet, ter me negábis. Et egréssus foras, flevit amáre. Mane autem facto, consílium iniérunt omnes príncipes sacerdótum et senióres pópuli advérsus Jesum, ut eum morti tráderent. Et vinctum adduxérunt eum, et tradidérunt Póntio Piláto præsidi. Tunc videns Judas, qui eum trádidit, quod damnátus esset, pæniténtia ductus, réttulit trigínta argénteos princípibus sacerdótum et senióribus, dicens: S. Peccávi, tradens sánguinem justum. C. At illi dixérunt: S. Quid ad nos? Tu vidéris. C. Et projéctis argénteis in templo, recéssit: et ábiens, láqueo se suspéndit. Príncipes autem sacerdótum, accéptis argénteis, dixérunt: S. Non licet eos míttere in córbonam: quia prétium sánguinis est. C. Consílio autem ínito, emérunt ex illis agrum fíguli, in sepultúram peregrinórum. Propter hoc vocátus est ager ille, Hacéldama, hoc est, ager sánguinis, usque in hodiérnum diem. Tunc implétum est, quod dictum est per Jeremíam Prophétam, dicéntem: Et accepérunt trigínta argénteos prétium appretiáti, quem appretiavérunt a fíliis Israël: et dedérunt eos in agrum fíguli, sicut constítuit mihi Dóminus. Jesus autem stetit ante præsidem, et interrogávit eum præses, dicens: S. Tu es Rex Judæórum? C. Dicit illi Jesus: J. Tu dicis. C. Et cum accusarétur a princípibus sacerdótum et senióribus, nihil respóndit. Tunc dicit illi Pilátus: S. Non audis, quanta advérsum te dicunt testimónia? C. Et non respóndit ei ad ullum verbum, ita ut mirarétur præses veheménter. Per diem autem sollémnem consuéverat præses pópulo dimíttere unum vinctum, quem voluíssent. Habébat autem tunc vinctum insígnem, qui dicebátur Barábbas. Congregátis ergo illis, dixit Pilátus: S. Quem vultis dimíttam vobis: Barábbam, an Jesum, qui dícitur Christus? C. Sciébat enim, quod per invídiam tradidíssent eum. Sedénte autem illo pro tribunáli, misit ad eum uxor ejus, dicens: S. Nihil tibi et justo illi: multa enim passa sum hódie per visum propter eum. C. Príncipes autem sacerdótum et senióres persuasérunt populis, ut péterent Barábbam, Jesum vero pérderent. Respóndens autem præses, ait illis: S. Quem vultis vobis de duóbus dimítti? C. At illi dixérunt: S. Barábbam. C. Dicit illis Pilátus: S. Quid ígitur fáciam de Jesu, qui dícitur Christus? C. Dicunt omnes: S. Crucifigátur. C. Ait illis præses: S. Quid enim mali fecit? C. At illi magis clamábant,dicéntes: S. Crucifigátur. C. Videns autem Pilátus, quia nihil profíceret, sed magis tumúltus fíeret: accépta aqua, lavit manus coram pópulo, dicens: S. Innocens ego sum a sánguine justi hujus: vos vidéritis. C. Et respóndens univérsus pópulus, dixit: S. Sanguis ejus super nos et super fílios nostros. C. Tunc dimísit illis Barábbam: Jesum autem flagellátum trádidit eis, ut crucifigerétur. Tunc mílites præsidis suscipiéntes Jesum in prætórium, congregavérunt ad eum univérsam cohórtem: et exuéntes eum, chlámydem coccíneam circumdedérunt ei: et plecténtes corónam de spinis, posuérunt super caput ejus, et arúndinem in déxtera ejus. Et genu flexo ante eum, illudébant ei, dicéntes: S. Ave, Rex Judæórum. C. Et exspuéntes in eum, accepérunt arúndinem, et percutiébant caput ejus. Et postquam illusérunt ei, exuérunt eum chlámyde et induérunt eum vestiméntis ejus, et duxérunt eum, ut crucifígerent. Exeúntes autem, invenérunt hóminem Cyrenæum, nómine Simónem: hunc angariavérunt, ut tólleret crucem ejus. Et venérunt in locum, qui dícitur Gólgotha, quod est Calváriæ locus. Et dedérunt ei vinum bíbere cum felle mixtum. Et cum gustásset, nóluit bibere. Postquam autem crucifixérunt eum, divisérunt vestiménta ejus, sortem mitténtes: ut implerétur, quod dictum est per Prophétam dicentem: Divisérunt sibi vestiménta mea, et super vestem meam misérunt sortem. Et sedéntes, servábant eum. Et imposuérunt super caput ejus causam ipsíus scriptam: Hic est Jesus, Rex Judæórum. Tunc crucifíxi sunt cum eo duo latrónes: unus a dextris et unus a sinístris. Prætereúntes autem blasphemábant eum, movéntes cápita sua et dicéntes: S. Vah, qui déstruis templum Dei et in tríduo illud reædíficas: salva temetípsum. Si Fílius Dei es, descénde de cruce. C. Simíliter et príncipes sacerdótum illudéntes cum scribis et senióribus, dicébant: S. Alios salvos fecit, seípsum non potest salvum fácere: si Rex Israël est, descéndat nunc de cruce, et crédimus ei: confídit in Deo: líberet nunc, si vult eum: dixit enim: Quia Fílius Dei sum. C. Idípsum autem et latrónes, qui crucifíxi erant cum eo, improperábant ei. A sexta autem hora ténebræ factæ sunt super univérsam terram usque ad horam nonam. Et circa horam nonam clamávit Jesus voce magna, dicens: J. Eli, Eli, lamma sabactháni? C. Hoc est: J. Deus meus, Deus meus, ut quid dereliquísti me? C. Quidam autem illic stantes et audiéntes dicébant: S. Elíam vocat iste. C. Et contínuo currens unus ex eis, accéptam spóngiam implévit acéto et impósuit arúndini, et dabat ei bíbere. Céteri vero dicébant: S. Sine, videámus, an véniat Elías líberans eum. C. Jesus autem íterum clamans voce magna, emísit spíritum.
***
Hic genuflectitur, et pausatur aliquantulum.
***
Et ecce, velum templi scissum est in duas partes a summo usque deórsum: et terra mota est, et petræ scissæ sunt, et monuménta apérta sunt: et multa córpora sanctórum, qui dormíerant, surrexérunt. Et exeúntes de monuméntis post resurrectiónem ejus, venérunt in sanctam civitátem, et apparuérunt multis. Centúrio autem et qui cum eo erant, custodiéntes Jesum, viso terræmótu et his, quæ fiébant, timuérunt valde, dicéntes: S. Vere Fílius Dei erat iste. C. Erant autem ibi mulíeres multæ a longe, quæ secútæ erant Jesum a Galilæa, ministrántes ei: inter quas erat María Magdaléne, et María Jacóbi, et Joseph mater, et mater filiórum Zebedæi. Cum autem sero factum esset, venit quidam homo dives ab Arimathæa, nómine Joseph, qui et ipse discípulus erat Jesu. Hic accéssit ad Pilátum, et pétiit corpus Jesu. Tunc Pilátus jussit reddi corpus. Et accépto córpore, Joseph invólvit illud in síndone munda. Et pósuit illud in monuménto suo novo, quod excíderat in petra. Et advólvit saxum magnum ad óstium monuménti, et ábiit. |
|
Umučenie Pána nášho Ježiša Krista podľa Matúša. - Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom:
✠ Viete, že o dva dni bude Veľká noc, a Syna človeka vydajú, aby ho ukrižovali. C. Vtedy sa shromaždili veľkňazi a starší z ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa menoval Kajfáš, a usniesli sa, že sa podvodne zmocnia Ježiša a že ho zabijú. Ale povedali si: S. Nie vo sviatočný deň, aby nepovstala vzbura medzi ľudom. C. Keď však bol Ježiš v Betánii. v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala mu ju na hlavu, keď bol za stolom. Keď to učeníci videli, namrzeli sa a povedali: S. Načo takéto márnenie? Veď mohlo sa to draho predať a dať chudobným. C. Keď to Ježiš zbadal, povedal im: ✠ Čo robíte ťažkosti tejto žene? Veď mi dobrý skutok urobila. Lebo chudobných vždy budete mať medzi sebou, mňa však nebudete mať vždy. Keď totiž túto masť vyliala na moje telo, už vopred mi to spravila na pohreb. Veru, hovorím vám, kdekoľvek sa po svete bude kázať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku aj o tom hovoriť, čo urobila. C. Vtedy odišiel jeden z dvanástich, ktorý sa volal Judáš Iškariotský, ku veľkňazom a spýtal sa ich: S. Čo mi chcete dať, keď vám hozradím? C. Oni mu určili tridsať strieborných. A od toho času hľadal príležitosť, aby ho zradil. Prvého dňa nekvasených chlebov pristúpili k Ježišovi učeníci s otázkou: S. Kde chceš, aby sme ti pripravili jesť veľkonočného baránka? C. On však odpovedal: ✠ Iďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka. C. Učeníci vykonali, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili mu veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zaujal miesto za stolom spolu s dvanástimi (učeníkmi). A keď jedli, povedal im: ✠ Veru, vravím vám, jeden z vás ma zradí. C. Zarmútili sa veľmi a začali sa ho po jednom vypytovať: S. Azda som to ja, Pane? C. On im však odpovedal: ✠ Kto si so mnou omáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človekovi, ktorý zradí Syna človeka. Tomu človekovi by bolo lepšie, keby sa nebol narodil. C. Ale ozval sa Judáš, ktorý ho zradil, a pýtal sa: S. Učiteľ, som to azda ja? C. On mu odpovedal: ✠ Ty si to. C. Keď teda večerali, Ježiš vzal chlieb, požehnal ho, lámal a dával svojim učeníkom, vraviac: ✠ Vezmite a jedzte, toto je moje telo! C. A vzal kalich, vďaky vzdával a dal im ho, vraviac: ✠ Pite z neho všetci, toto je totiž moja krv Nového zákona, ktorá sa vyleje za mnohých na odpustenie hriechov. No hovorím vám, že odteraz nebudem piť z tohto viničného plodu až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. C. A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci. Lebo je napísané: Udriem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. C. Tu sa ozval Peter a povedal mu: S. Keby sa aj všetci pohoršili na tebe, ja sa nikdy nepohorším. C. Ježiš mu povedal: Veru, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako sa kohút ozve, tri razy ma zaprieš. C. Peter mu povedal: S. Keby som aj zomrieť mal s tebou, nezapriem ťa. C. Podobne hovorili aj všetci (ostatní) učeníci. Potom prišiel s nimi Ježiš do záhrady, ktorá sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: S. Sadnite si tu, zakiaľ odídem tamto a pomodlím sa. C. I vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov. Tu sa začal zarmucovať a cítiť úzkosť. Vtedy im povedal: ✠ Smutná je moja duša až na smrť. Ostaňte tu a bedlite so mnou! C. A keď trocha poodišiel, padol na tvár, modlil sa a hovoril: ✠ Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. C. A keď sa vrátil k svojim učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: ✠ Teda nevládali ste ani hodinu so mnou bedliť? Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. C. I druhý raz sa vzdialil od nich a znova sa modlil: ✠ Otče môj, ak ma nemôže minúť tento kalich beztoho, žeby som z neho pil, nech sa stane tvoja vôla! C. Keď sa vrátil k nim, znova ich našiel spať; ich oči boly totiž obťažené. I nechal ich. Znova sa vzdialil a modlil sa po tretí raz tými istými slovami. Potom prišiel k svojim učeníkom a povedal im: ✠ Spite len ďalej a odpočívajte. Hľa. priblížila sa hodina, v ktorú Syna človeka vydajú hriešnikom do rúk. Vstaňte a poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. C. Kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup ľudí, ozbrojených mečmi a kyjmi, (vyslaných) od veľkňazov a starších z ľudu. Zradca však dal im znak slovami: S. Koho pobozkám, to je on, chyťte ho! C. A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: S. Zdrav buď, učiteľ! C. A pobozkal ho. Ježiš sa ho však opýtal: ✠ Priateľ, načo si prišiel? C. Vtedy pristúpili (k nemu ostatní), položili ruky na Ježiša a zajali ho. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, napnul ruku a vytasil meč, udrel nim veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Vtedy mu Ježiš povedal: ✠ Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo siahajú po meči, mečom zahynú. Alebo sa nazdávaš, že nemôžem požiadať svojho Otca, ktorý by mi hneď dal na pomoc viac ako dvanásť plukov anjelov? Akože sa potom splnia Písma, že sa to tak má stať? C. V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: ✠ Vyšli ste ma zajať s mečmi a kyjmi ako zločinca. Každodenne som sedával u vás v chráme a učil, a nezajali ste ma. C. Ale toto všetko sa stalo, aby sa splnily Písma prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. Tí však, ktorí zajali Ježiša, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa shromaždili zákonníci a starší (z ľudu). Peter šiel za ním zďaleka až po nádvorie veľkňazovo; a keď sa dostal dnu, prisadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. Veľkňazi však a celá rada sháňali nepravdivé svedectvá proti Ježišovi, aby ho mohli na smrť odsúdiť. Ale nenašli, hoci sa dostavilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja falošní svedkovia a vraveli: S. Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho zasa vystaviť. C. Tu povstal veľkňaz a pýtal sa ho: S. Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? C. Ale Ježiš mlčal. No najvyšší kňaz mu povedal: S. Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Syn Boží? C. Ježiš mu odpovedal: ✠ Áno, som. Ba poviem vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici moci Božej a prichádzať na oblakoch nebeských. C. Vtedy si najvyšší kňaz roztrhol rúcho a povedal: S. Rúhal sa Bohu! Vari potrebujeme ešte svedkov? Hľa, sami ste teraz počuli (jeho) rúhanie. Čo sa vám vidí? C. Oni však odpovedali: S. Zasluhuje si smrť! C. Potom mu pľuvali do tvári a tĺkli ho päsťami. Iní ho zasa zauškovali a vraveli: S. Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel? C. Peter však sedel vonku na nádvorí. Tu prišla k nemu akási slúžka a hovorila: S. Aj ty si bol s Ježišom Galilejským. S. Ale on to pred všetkými zaprel a povedal: S. Neviem, o hovoríš. C. A keď vychádzal bránou, videla ho iná slúžka a povedala okolostojacim: S. Aj tento bol s Ježišom Nazaretským. C. A znova zaprel s prísahou: S. Nepoznám toho človeka. C. Krátko potom priblížili sa tí, ktorí (tam) stali a vraveli Petrovi: S. Naozaj, i ty si jeden z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza. C. Vtedy sa začal preklínať a prisahať: S. Nepoznám toho človeka. C. A hneď sa ozval kohút. Tu si Peter spomenul na slovo Ježišovo, ktorým mu oznámil: Skôr, než sa kohút ozve, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a horko zaplakal. Keď nastalo ráno, radili sa veľkňazi a starší z ľudu o Ježišovi a usniesli sa, že ho usmrtia. Preto ho sviazaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Keď Judáš, ktorý ho zradil, videl, že (Ježiša) odsúdili na smrť, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším z ľudu so slovami: S. Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. C. Ale oni povedali: S. Čo nás do toho? To je tvoja vec! C. I zahodil strieborné peniaze v chráme a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. No veľkňazi posbierali tie peniaze a povedali: S. Nesmú sa vhodiť do (chrámovej) pokladnice, lebo je to cena krvi. C. Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto až podnes sa volá to pole Polom krvi. Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: A vzali tridsať strieborných, cenu oceneného, ktorého takto ocenili synovia Izraelovi. A dali ich za pole hrnčiarovo; tak mi uložil Pán. Ježiša však postavili pred vladára (Piláta), a vladár sa ho pýtal: S. Si ty kráľ židovský? C. Ježiš mu odpovedal: ✠ Áno, som. C. A keď veľkňazi a starší (z ľudu) na neho žalovali, nič neodpovedal. Vtedy mu Pilát povedal: S. Nepočuješ, aké veľké veci proti tebe svedčia? C. Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi divil. Ale vladár mal obyčaj, že na (veľkonočný) sviatok prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mal vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Shromaždeným teda Pilát povedal: S. Koho chcete, aby som vám prepustil: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus? C. Vedel totiž, že ho iba zo závisti vydali. A keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: S. Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo veľa som dnes vytrpela pre neho vo sne. C. No veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby žiadaly Barabáša, Ježiša však zahubily. Ale vladár sa ich opýtal: S. Ktorého si z týchto dvoch žiadate prepustiť? C. Oni odpovedali: S. Barabá-ši! C.Povedal im Pilát: S. Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš? C.Odpovedali všetci: S. Ukrižovať ho! C. Vladár sa ich opýtal: S. Ale čože zlého urobil? C. Oni však ešte väčšmi kričali: S. Ukrižovať ho! - C. Keď Pilát videl, že nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: S. Nemám viny na krvi tohto spravodlivého. Vy sa budete sa ňu zodpovedať. C. A všetok ľud odpovedal: S. Jeho krv na nás a na naše deti! C. Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vtedy vladárovi vojaci odviedli Ježiša do radného domu, kam priviedli na neho celú kohortu (vojakov). Vyzliekli ho a zahalili do šarlátového plášťa. Uplietli veniec z tŕnia, položili mu ho na hlavu a do pravej ruky (mu dali) trstinu. Potom padali pred ním na kolená a posmievali sa mu slovami: S. Zdrav buď, kráľ židovský! C. I pľuli na neho, brali mu trstinu z ruky a bili ho ňou po hlave. A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa, obliekli mu jeho rúcho a viedli ho, aby ho ukrižovali. Keď však vychádzali, postretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Tohto prinútili vziať mu kríž. A prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená: Lebečné miesto. I dali mu piť víno, smiešané so žlčou. Ale keď ochutnal, nechcel piť. Keď ho potom ukrižovali, losovaním si rozdelili jeho rúcho; aby sa splnilo slovo, čo predpovedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Potom si sadli a strážili ho. A nad jeho hlavou umiestili nápis s udaním jeho viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský. Vtedy ukrižovali s ním aj dvoch lotrov, jedného zprava, druhého zľava. Tí však, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami a hovorili: S. Aha, ty, čo zboríš chrám Boží a za tri dni ho znova postavíš, seba samého zachráň! Ak si Syn Boží, sostúp s kríža! C. Podobne sa mu posmievali i veľkňazi spolu so zákonníkmi a staršími a vraveli: S. Iných zachraňoval, seba samého nevie zachrániť. Ak je kráľom Izraela, nech teraz sostúpi s kríža, a my mu uveríme. Dôveroval v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak chce. Veď povedal: Syn Boží som. C. A tak isto ho tupili aj Iotri, čo boli s ním ukrižovaní. Od šiestej až do deviatej hodiny nastala tma po celom kraji. Okolo deviatej hodiny Ježiš zvolal veľkým hlasom: ✠ Eli, Eli, lamma sabaktani? C. Čo znamená: ✠ Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? C. Keď to niektorí z okolostojacich počuli, vraveli: S. Tento volá Eliáša. C. A jeden z nich hneď pribehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. No ostatní hovorili: S. Nechaj, aby sme videli, či ho príde Eliáš vyslobodiť. C. Ježiš však znova zvolal veľkým hlasom a vypustil ducha.
***
Tu si všetci kľaknú a ticho rozjímajú o smrti Spasiteľovej.
***
A hľa, roztrhla sa opona v chráme na dve čiastky od hora až dolu, zem sa zatriasla a skaly sa pukaly. Otvorily sa i hroby a mnohé telá svätých, ktorí boli zosnuli, vstaly. Po jeho vzkriesení vyšli aj oni z hrobov, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Stotník však a tí, čo spolu s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a to, čo sa dialo, veľmi sa báli a vraveli: S. Naozaj, tento bol Syn Boží! C. Boly tam a zďaleka sa dívaly mnohé ženy, ktoré prišly sem za Ježišom, aby mu posluhovaly, medzi ktorými bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka Zebedejových synov. Keď sa však zvečerilo, prišiel istý bohatý človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý aj sám bol žiakom Ježišovým. Tento zašiel k Pilátovi a vyžiadal si Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal vydať mu telo. Jozef vzal telo a zavinul ho do čistého plátna. I položil ho do svojho nového hrobu, ktorý si bol vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. |
Ecclesia stationis: [#15*Fc] Arcibazilika sv. Jána v Lateráne. Arcibasilica S. Ioannis in Laterano [41°54′12.3″N 12°28′43.3″E]
