✠ značí Krista, C. - (Cantor, Chronista) rozprávača, S. - (Succentor) ostatné osoby.
Pássio Dómini nostri Jesu Christi secúndum Joánnem
In illo témpore: Egréssus est Jesus cum discípulis suis trans torréntem Cedron, ubi erat hortus, in quem introívit ipse et discípuli ejus. Sciébat autem et Judas, qui tradébat eum, locum: quia frequénter Jesus convénerat illuc cum discípulis suis. Judas ergo cum accepísset cohórtem, et a pontifícibus et pharisæis minístros, venit illuc cum latérnis et fácibus et armis. Jesus ítaque sciens ómnia, quæ ventúra erant super eum, procéssit, et dixit eis: ✠ Quem quæritis? C. Respondérunt ei: S. Jesum Nazarénum. C. Dicit eis Jesus: ✠ Ego sum. C. Stabat autem et Judas, qui tradébat eum, cum ipsis. Ut ergo dixit eis: Ego sum: abiérunt retrorsum, et cecidérunt in terram. Iterum ergo interrogávit eos: ✠ Quem quæritis? C. Illi autem dixérunt: S. Jesum Nazarénum. C. Respóndit Jesus: ✠ Dixi vobis, quia ego sum: si ergo me quæritis, sinite hos abíre. C. Ut implerétur sermo, quem dixit: Quia quos dedísti mihi, non pérdidi ex eis quemquam. Simon ergo Petrus habens gládium edúxit eum: et percússit pontíficis servum: et abscídit aurículam ejus déxteram. Erat autem nomen servo Malchus. Dixit ergo Jesus Petro: ✠ Mitte gládium tuum in vagínam. Cálicem, quem dedit mihi Pater, non bibam illum? C. Cohors ergo et tribúnus et minístri Judæórum comprehendérunt Jesum, et ligavérunt eum: et adduxérunt eum ad Annam primum, erat enim socer Cáiphæ, qui erat póntifex anni illíus. Erat autem Cáiphas, qui consílium déderat Judæis: Quia expédit, unum hóminem mori pro pópulo. Sequebátur autem Jesum Simon Petrus et álius discípulus. Discípulus autem ille erat notus pontífici, et introívit cum Jesu in átrium pontíficis. Petrus autem stabat ad óstium foris. Exívit ergo discípulus álius, qui erat notus pontífici, et dixit ostiáriæ: et introdúxit Petrum. Dicit ergo Petro ancílla ostiária: S. Numquid et tu ex discípulis es hóminis istíus? C. Dicit ille: S. Non sum. C. Stabant autem servi et minístri ad prunas, quia frigus erat, et calefaciébant se: erat autem cum eis et Petrus stans et calefáciens se. Póntifex ergo interrogávit Jesum de discípulis suis et de doctrína ejus. Respóndit ei Jesus: ✠ Ego palam locútus sum mundo: ego semper dócui in synagóga et in templo, quo omnes Judæi convéniunt: et in occúlto locútus sum nihil. Quid me intérrogas? intérroga eos, qui audiérunt, quid locútus sim ipsis: ecce, hi sciunt, quæ díxerim ego. C. Hæc autem cum dixísset, unus assístens ministrórum dedit álapam Jesu, dicens: S. Sic respóndes pontífici? C. Respóndit ei Jesus: ✠ Si male locútus sum, testimónium pérhibe de malo: si autem bene, quid me cædis? C. Et misit eum Annas ligátum ad Cáipham pontíficem. Erat autem Simon Petrus stans et calefáciens se. Dixérunt ergo ei: S. Numquid et tu ex discípulis ejus es? C. Negávit ille et dixit: S. Non sum. C. Dicit ei unus ex servis pontíficis, cognátus ejus, cujus abscídit Petrus aurículam: S. Nonne ego te vidi in horto cum illo? C. Iterum ergo negávit Petrus: et statim gallus cantávit. Addúcunt ergo Jesum a Cáipha in prætórium. Erat autem mane: et ipsi non introiérunt in prætórium, ut non contaminaréntur, sed ut manducárent pascha. Exívit ergo Pilátus ad eos foras et dixit: S. Quam accusatiónem affértis advérsus hóminem hunc? C. Respondérunt et dixérunt ei: S. Si non esset hic malefáctor, non tibi tradidissémus eum. C. Dixit ergo eis Pilátus: S. Accípite eum vos, et secúndum legem vestram judicáte eum. C. Dixérunt ergo ei Judæi: S. Nobis non licet interfícere quemquam. C. Ut sermo Jesu implerétur, quem dixit, signíficans, qua morte esset moritúrus. Introívit ergo íterum in prætórium Pilátus, et vocávit Jesum et dixit ei: S, Tu es Rex Judæórum? C. Respóndit Jesus: ✠ A temetípso hoc dicis, an álii dixérunt tibi de me? C. Respóndit Pilátus: S. Numquid ego Judæus sum? Gens tua et pontífices tradidérunt te mihi: quid fecísti? C. Respóndit Jesus: ✠ Regnum meum non est de hoc mundo. Si ex hoc mundo esset regnum meum, minístri mei útique decertárent, ut non tráderer Judæis: nunc autem regnum meum non est hinc. C. Dixit itaque ei Pilátus: S. Ergo Rex es tu? C. Respóndit Jesus: ✠ Tu dicis, quia Rex sum ego. Ego in hoc natus sum et ad hoc veni in mundum, ut testimónium perhíbeam veritáti: omnis, qui est ex veritáte, audit vocem meam. C. Dicit ei Pilátus: S. Quid est véritas? C. Et cum hoc dixísset, íterum exívit ad Judæos, et dicit eis: S. Ego nullam invénio in eo causam. Est autem consuetúdo vobis, ut unum dimíttam vobis in Pascha: vultis ergo dimíttam vobis Regem Judæórum? C. Clamavérunt ergo rursum omnes, dicéntes: S. Non hunc, sed Barábbam. C. Erat autem Barábbas latro. Tunc ergo apprehéndit Pilátus Jesum et flagellávit. Et mílites plecténtes corónam de spinis, imposuérunt cápiti ejus: et veste purpúrea circumdedérunt eum. Et veniébant ad eum, et dicébant: S. Ave, Rex Judæórum. C. Et dabant ei álapas. Exívit ergo íterum Pilátus foras et dicit eis: S. Ecce, addúco vobis eum foras, ut cognoscátis, quia nullam invénio in eo causam. C. Exívit ergo Jesus portans corónam spíneam et purpúreum vestiméntum. Et dicit eis: S. Ecce homo. C. Cum ergo vidíssent eum pontífices et minístri, clamábant, dicéntes: S. Crucifíge, crucifíge eum. C. Dicit eis Pilátus: S. Accípite eum vos et crucifígite: ego enim non invénio in eo causam. C. Respondérunt ei Judæi: S. Nos legem habémus, et secúndum legem debet mori, quia Fílium Dei se fecit. C. Cum ergo audísset Pilátus hunc sermónem, magis tímuit. Et ingréssus est prætórium íterum: et dixit ad Jesum: S. Unde es tu? C. Jesus autem respónsum non dedit ei. Dicit ergo ei Pilátus: S. Mihi non lóqueris? nescis, quia potestátem hábeo crucifígere te, et potestátem hábeo dimíttere te? C. Respóndit Jesus: ✠ Non habéres potestátem advérsum me ullam, nisi tibi datum esset désuper. Proptérea, qui me trádidit tibi, majus peccátum habet. C. Et exínde quærébat Pilátus dimíttere eum. Judæi autem clamábant dicéntes: S. Si hunc dimíttis, non es amícus Cæsaris. Omnis enim, qui se regem facit, contradícit Cæsari. C. Pilátus autem cum audísset hos sermónes, addúxit foras Jesum, et sedit pro tribunáli, in loco, qui dícitur Lithóstrotos, hebráice autem Gábbatha. Erat autem Parascéve Paschæ, hora quasi sexta, et dicit Judæis: S. Ecce Rex vester. C. Illi autem clamábant: S. Tolle, tolle, crucifíge eum. C. Dicit eis Pilátus: S. Regem vestrum crucifígam? C. Respondérunt pontífices: S. Non habémus regem nisi Cæsarem. C. Tunc ergo trádidit eis illum, ut crucifigerétur. Suscepérunt autem Jesum et eduxérunt. Et bájulans sibi Crucem, exívit in eum, qui dícitur Calváriæ, locum, hebráice autem Gólgotha: ubi crucifixérunt eum, et cum eo alios duos, hinc et hinc, médium autem Jesum. Scripsit autem et títulum Pilátus: et pósuit super crucem. Erat autem scriptum: Jesus Nazarénus, Rex Judæórum. Hunc ergo títulum multi Judæórum legérunt, quia prope civitátem erat locus, ubi crucifíxus est Jesus. Et erat scriptum hebráice, græce et latíne. Dicébant ergo Piláto pontífices Judæórum: S. Noli scríbere Rex Judæórum, sed quia ipse dixit: Rex sum Judæórum. C. Respóndit Pilátus: S. Quod scripsi, scripsi. C. Mílites ergo cum crucifixíssent eum, acceperunt vestimenta ejus et fecérunt quátuor partes: unicuique míliti partem, et túnicam. Erat autem túnica inconsútilis, désuper contéxta per totum. Dixérunt ergo ad ínvicem: S. Non scindámus eam, sed sortiámur de illa, cujus sit. C. Ut Scriptúra implerétur, dicens: Partíti sunt vestiménta mea sibi: et in vestem meam misérunt sortem. Et mílites quidem hæc fecérunt. Stabant autem juxta Crucem Jesu Mater ejus et soror Matris ejus, María Cléophæ, e María Magdaléne. Cum vidísset ergo Jesus Matrem et discípulum stantem, quem diligébat, dicit Matri suæ: ✠ Múlier, ecce fílius tuus. C. Deinde dicit discípulo: ✠ Ecce mater tua. C. Et ex illa hora accépit eam discípulus in sua. Póstea sciens Jesus, quia ómnia consummáta sunt, ut consummarétur Scriptúra, dixit: ✠ Sítio. C. Vas ergo erat pósitum acéto plenum. Illi autem spóngiam plenam acéto, hyssópo circumponéntes, obtulérunt ori ejus. Cum ergo accepísset Jesus acétum, dixit: ✠ Consummátum est. C. Et inclináte cápite trádidit spíritum.
*** Hic genuflectitur, et pausatur aliquantulum. ***
C. Judæi ergo quóniam Parascéve erat, ut non remanérent in cruce córpora sábbato erat enim magnus dies ille sábbati, rogavérunt Pilátum, ut frangeréntur eórum crura et tolleréntur. Venérunt ergo mílites: et primi quidem fregérunt crura et alteríus, qui crucifíxus est cum eo. Ad Jesum autem cum veníssent, ut vidérunt eum jam mórtuum, non fregérunt ejus crura, sed unus mílitum láncea latus ejus apéruit, et contínuo exívit sanguis et aqua. Et qui vidit, testimónium perhíbuit: et verum est testimónium ejus. Et ille scit, quia vera dicit: ut et vos credátis. Facta sunt enim hæc, ut Scriptúra implerétur: Os non comminuétis ex eo. Et íterum ália Scriptúra dicit: Vidébunt in quem transfixérunt.
***
Nasledujúca časť pašií číta sa ako evanjelium a spieva sa zvyčajným evanjeliovým tónom. Diakon sa vopred pomodlí modlitbu Munda cor (Očisť mi); načo od celebranta dostane zvyčajné požehnanie a začne spievať bez liturgického pozdravu „Dóminus vobíscum“. Na znak smútku nesprevádzajú ho akolyti. ***
Munda cor meum ac lábia mea, omnípotens Deus, qui lábia Isaíæ Prophétæ cálculo mundásti igníto: ita me tua grata miseratióne dignáre mundáre, ut sanctum Evangélium tuum digne váleam nuntiáre. Per Christum, Dóminum nostrum. Amen.
Post hæc autem rogávit Pilátum Joseph ab Arimathæa eo quod esset discípulus Jesu, occúltus autem propter metum Judæórum, ut tólleret corpus Jesu. Et permísit Pilátus. Venit ergo et tulit corpus Jesu. Venit autem et Nicodémus, qui vénerat ad Jesum nocte primum, ferens mixtúram myrrhæ et áloes, quasi libras centum. Accepérunt ergo corpus Jesu, et ligavérunt illud línteis cum aromátibus, sicut mos est Judæis sepelíre. Erat autem in loco, ubi crucifíxus est, hortus: et in horto monuméntum novum, in quo nondum quisquam pósitus erat. Ibi ergo propter Parascéven Judæórum, quia juxta erat monuméntum, posuérunt Jesum. | | ✠ značí Krista, C. - (Cantor, Chronista) rozprávača, S. - (Succentor) ostatné osoby.
Umučenie Pána Nášho Ježiša Krista podľa Jána
Za onoho času pobral sa Ježiš s učeníkmi za potok Cedron, kde bola záhrada. Vošiel do nej aj s učeníkmi. O tom mieste však vedel aj Judáš, ktorý ho zradil, lebo Ježiš ta často chodieval s učeníkmi. Vzal teda Judáš so sebou prápor vojakov a aj strážnikov, ktorých mu dali veľkňazi a farizeji, a šli ta s fakľami, lampášmi a so zbraňami. Ježiš, keďže všetko vedel, čo malo prísť na neho, vyšiel im naproti a opýtal sa: ✠ Koho hľadáte? C. Odpovedali mu: S. Ježiša Nazaretského! C. Povedal im Ježiš: ✠ Ja som to! C. A bol s nimi aj Judáš, ktorý ho zradil. Ako im teda povedal Ježiš: Ja som to! - cúvli a popadali na zem. A tak sa ich znova spýtal: ✠ Koho hľadáte? C. Oni odpovedali: S. Ježiša Nazaretského! C. Ježiš potvrdil: ✠ Povedal som vám, že ja som to! Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto odísť! C. Tak sa maly splniť slová, ktoré bol hovoril: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného! Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, udrel istého velkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ten sluha sa menoval Malchus. No Ježiš rozkázal Petrovi: ✠ Schovaj meč do pošvy! Vari by som nemal vypiť kalich, ktorý mi dal Otec? C. Potom prápor vojakov s veliteľom a so židovskými strážnikmi chytili Ježiša, poviazali ho a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. A Kajfáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud. Šimon Peter však išiel za Ježišom a s nim aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel za Ježišom do nádvoria veľkňazovho domu. Peter ostal vonku pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol aj Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: S. Nie si azda aj ty z učeníkov toho človeka? C. On odpovedal: S. Nie som! C. Boli tam aj sluhovia a strážnici, ktorí si nakládli ohňa a zohrievali sa, lebo bolo chladno. Aj Peter si stal medzi nich a zohrieval sa. Veľkňaz sa však vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho náuku. Ježiš mu odpovedal: ✠ Ja som verejne hovoril svetu! Vždy som učil v synagogách alebo v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa teda spytuješ mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Tí iste vedia, čo som im hovoril. C. Ako to povedal, jeden zo strážnikov, čo tam stál, dal Ježišovi zaucho a povedal: S. Či tak odpovedáš veľkňazovi? C. Ježiš mu odvetil: ✠ Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom! Ale ak nie, prečo ma biješ? C. Potom ho Annáš poviazaného poslal ku veľkňazovi Kajfášovi. Medzitým Šimon Peter stál na nádvorí a zohrieval sa. Spýtali sa ho teda: S. Či nie si aj ty z jeho učeníkov? C. On zaprel a povedal: S. Nie som! C. Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu hovoril: S. Vari som ťa nevidel s ním v záhrade? C. Peter znovu zaprel, a hneď sa ozval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša zasa do vládnej budovy. Bolo už ráno. Židia však nevošli do budovy, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Pilát teda vyšiel k nim a spýtal sa: S. Akú žalobu máte proti tomuto človekovi? C. Odpovedali mu: S. Keby tento človek nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali! C. Pilát im teda povedal: S. Vezmite si ho a súďte si ho sami podľa svojho zákona! C. Židia mu odpovedali: S. Nám nie je dovolené smrťou trestať! C. To sa stalo, aby sa splnilo slovo Ježišovo o tom, akou smrťou zomrie. Pilát vošiel teda znova do vládnej budovy, predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: S. Si ty naozaj kráľ židovský? C. Ježiš odpovedal: ✠ Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní o mne povedali? C. Pilát hovoril: S. Som ja vari Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali! Čo si vykonal? C. Ježiš odpovedal: ✠ Moje kráľovstvo nie je s tohto sveta! Keby moje kráľovstvo bolo s tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som sa nedostal do rúk Židov. Ale moje kráľovstvo nie je ztadiaľto! C. Spýtal sa ho teda Pilát: S. Tak predsa si kráľ? C. Ježiš potvrdil: ✠ Áno, som kráľ! A nato som sa narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je priateľom pravdy, počúva môj hlas! C. Pilát mu povedal: S. Čo je pravda? C. Keď to povedal, vyšiel znova k Židom a hovoril im: S. Ja na ňom nijakej viny nenachádzam! No je u vás obyčaj že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil tohto kráľa židovského? C. Ale oni vykrikovali: S. Nie toho, ale radšej Barabáša! C. Barabáš však bol zločinec. Pilát dal odviesť Ježiša a zbičovať ho. Potom vojaci uplietli veniec z tŕnia, položili mu ho na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa a chodili k nemu, hovoriac: S. Sláva ti, kráľ židovský! C. A dávali mu zauchá. Tu Pilát znova vyšiel k Židom a hovoril im: S. Hľa, privádzam vám ho, aby ste vedeli, že nenachádzam na ňom viny! C. Vyšiel teda Ježiš s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. I povedal im Pilát: S. Hľa, ten človek! C. Ako ho zazreli veľkňazi a ich služobníci, krikom volali: S. Ukrižuj ho, ukrižuj! C. Pilát im prehlásil: S. Vezmite si ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na ňom viny! C. Židia mu odpovedali: S. My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Syna Božieho! C. Keď to Pilát počul, bál sa ešte väčšmi. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: S. Zkadiaľ si? C. Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát mu teda hovoril: S. Nechceš sa so mnou rozprávať? Nevieš, že mám moc prepustiť ťa, a moc dať ťa ukrižovať? C. Ježiš mu odpovedal: ✠ Nemal by si nijakú moc nado mnou, keby ti nebola daná shora! A preto ten, kto ma vydal tebe, má väčšiu vinu. C. Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť Ježiša, ale Židia krikom volali: S. Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisárovým, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi! C. Keď Pilát počul tieto slová, dal vyviesť Ježiša, sadol si na súdnu stolicu na nádvorí, ktoré sa volalo Kamenné, po židovsky Gabbata. Bol práve prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo šiestej. I povedal Židom: S. Hľa, váš král! C. Tí však kričali: S. Preč s ním, preč! Ukrižuj ho! C. Pilát sa ich spýtal: S. Vášho kráľa mám dať ukrižovať? C. Ale veľkňazi odpovedali: S. Nemáme kráľa, iba cisára! C. Tu im ho vydal, aby ho ukrižovali. Prevzali teda Ježiša a odviedli ho. Sám si niesol kríž a šiel na miesto, ktoré sa volá Lebečné miesto, po židovsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním aj iných dvoch, s jednej i s druhej strany, a Ježiša uprostred nich. Pilát vyhotovil a vyvesil na kríž aj nápis. A bolo na ňom napísané: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Tento nápis čítalo veľa Židov, miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízo mesta, a nápis bol židovský, latinský a grécky. I hovorili židovskí veľkňazi Pilátovi: S. Nepíš: Kráľ židovský, ale že on povedal: Som kráľ židovský. C. Pilát však odpovedal: S. Čo som napísal, napísal som! C. Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali si jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej a vzali si aj jeho spodný odev. Keďže ten spodný odev bol nesošívaný, ale v celosti od vrchu utkaný, povedali si: S. Netrhajme ho, ale hoďme kocku, čí bude! C. Stalo sa to, aby sa splnily slová Písma: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci to tak urobili. A pri kríži Ježišovom stály jeho Matka a sestra jeho Matky, Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel Matku a vedľa nej učeník, ktorého miloval, povedal Matke: ✠ Žena, hľa, syn tvoj! C. Potom povedal učeníkovi: ✠ Hľa, Matka tvoja! C. A od tej chvíle vzal si ju ten učeník k sebe. A Ježiš, keď videl, že je všetko dokonané, povedal, aby sa splnily slová Písma: ✠ Žíznim! C. Bola tam nádoba, plná octu. Nasadili teda na yzopovú tyč špongiu plnú octu a podali mu ju k ústam. A keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ✠ Dokonané je! C. Potom naklonil hlavu a vypustil ducha.
***
Tu všetci pokľaknú a ticho rozjímajú o smrti Pánovej. ***
Keďže bol prípravný deň pred Veľkou nocou, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať hnáty a sňať ich telá, aby neostaly na kríži aj v sobotu, lebo to bola Veľká sobota. Prišli teda vojaci a polámali hnáty prvému a tak aj druhému, čo bol s ním ukrižovaný. Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol mu kopijou bok. A hneď vyšla z neho krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Nepolámete mu kosti! a čo na inom mieste hovorí Písmo: Uvidia, koho prebodli!
***
Nasledujúca časť pašií číta sa ako evanjelium a spieva sa zvyčajným evanjeliovým tónom. Diakon sa vopred pomodlí modlitbu Munda cor (Očisť mi); načo od celebranta dostane zvyčajné požehnanie a začne spievať bez liturgického pozdravu „Dóminus vobíscum“. Na znak smútku nesprevádzajú ho akolyti. ***
Očisť mi srdce a pery, všemohúci Bože, ktorý si ohnivým uhlom očistil pery proroka Izaiáša; svojím milostivým zľutovaním ráč i mňa tak očistiť, aby som mohol dôstojne ohlasovať tvoje sväté evanjelium. Skrze Krista, Pána nášho. Amen.
Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať (s kríža) Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. A prišiel aj Nikodém, ktorý bol predtým v noci u Ježiša, a priniesol so sto funtov myrhy, smiešanej s aloe. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plachiet aj s voňavými masťami, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. Blízo miesta, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v nej nový hrob, v ktorom ešte nikto nebol pochovaný, a keďže ten hrob bol blízo, ta pochovali Ježiša, lebo Židia mali prípravný deň pred Veľkou nocou. |