Veľký piatok

Feria Sexta in Parasceve

Hæc dicit Dóminus

Štácia u sv. Kríža v Jeruzaleme / Statio ad S. Crucem in Jerusalem O štáciách


Časové verzie formulára:

Podľa misálu:   Kód:
T05-SBB-UV5-000-586
Misál latinsko-slovenský. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1952. Nihil obstat, die 29 Septembris 1952. Episcopus tit. Appianus Ambrosius   qr kod

Str.
MLS 1952
Str.
MLS 1966
Str.
ML 1962
426-452 348-384 161-181

Obeta Kríža je prameňom náiho spasenia. - Cirkev nás dnes vedie do kostola sv. Kríža jeruzalemského v Ríme, ktorý predstavuje vrch Kalvárie, kde pred našimi očami Spasiteľ umiera na Kríži. Chrám, do ktorého sme prišli prežiť liturgiu Veľkého piatku, zastupuje rímsku baziliku sv. Kríža. Je zahalený do smútočného rúcha: je bez ozdôb, bohostánok je prázdny, a preto otvorený, oltár obnažený, nad ním sa vypína kríž, zastretý čiernym závojom. Žlté sviece nehoria. Oltár je ozaj obrazom potupeného a trpiaceho Krista. Kňaz s asistenciou prichádza v čiernych paramentoch v hlbokej tichosti k oltáru.

Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov).

Liturgia obsahuje veľmi hlboké myšlienky. Hovorí najviac znakmi, ale jej symbolická reč preniká nám hlboko do duše. Veľký piatok je jediným dňom v rímskej liturgii, keď sa nekoná najsv. obeta sv. omše, lebo dnes sa obetoval na kríži Kristus sám. - Liturgia, pôvodom veľmi starobylá, mi tri časti: predomšu, poklona sv. Kríža a obrad prijímania (omšu vopred premenených darov).

Prvá podstatná časť veľkopiatkovej liturgie je predomša. Až po štvrté storočie každá sv. omša začínala sa takto: Najprv sa čítaly tri lekcie, prvá zo starozákonných spisov, druhá z apoštolských listov a tretia zo sv. evanjelií. Medzi lekciami je stupňovanie i čo sa týka čítajúcej osoby, i miesta. Prvú čítal lektor pri pulpite, druhú subdiakon na nižšom ambóne, tretiu diakon na vyššom ambóne. Medzi lekciami spievali žalm (traktus). Podstatnou črtou veľkotýždňovej liturgie je akási pôvodnosť a starobylosť. Najstaršia liturgia nosila na sebe akýsi ťah vážnosti, jednoduchosti a tvrdosti.

Kňaz, prijdúc k oltáru, padne na tvár, čo robia aj asistenti. Za ten čas akolyti prikryjú oltár jedinou plachtou.

V 1. lekcii nám prorok Ozeáš líči obraz ľudu izraelského, ktorý Boh potrestal za neveru, ale sa spamätal a vrátil sa k Bohu. Izrael je predobrazom Ježiša Krista. Jeho karhal a poranil Boh za hriechy ľudstva, ale na tretí deň ho uzdravil a vzkriesil. Prvý traktus (pieseň Habakukova) je našou odpoveďou: Strachom dojatí uvažujeme o diele vykúpenia; vidíme Spasiteľa visieť na Kríži medzi dvoma lotrami („zvieratmi“).

2. lekcia nám rozpráva o obetovaní veľkonočného Baránka, ktorý je predobrazom obety Kristovej. 2. traktus (Žalm 139) podáva slová trpiaceho Spasiteľa. Je aj úvodom k nasledujúcim pašiám.

Tieto dve lekcie sú len akýmsi úvodom pre rozprávanie umučenia podľa Jána. Jediný svedok obety Kríža zpomedzi apoštolov! Jeho slová sú stručné, objektívne historické a dojímavo vážne. Pašie spievajú traja diakoni.

Po pašiách nasledujú prímluvy veriacich (orationes fidelium) za všetky potreby Cirkvi. Pôvodne boly súčiastkou každej omše a v svojej pôvodnej forme zachovaly sa nám len na Veľký piatok. Celebrant predniesol úmysel, diakon vyzval prítomných, aby si kľakli. Tu sa veriaci v hlbokom tichu modlili na vyznačený úmysel, kým im subdiakon nekázal vstať. Kňaz povedal spoločnú modlitbu. Cirkev predkladá svojmu umierajúcemu Ženíchovi všetky svoje potreby.

Poklona sv. Krížu je vrcholom dnešnej liturgie. Vznikla v Jeruzaleme, kde veriaci na Veľký piatok uctievali a bozkávali pôvodný Kríž Spasiteľov. Kňaz z hlbokej úcty k sv. Krížu skladá odznak svojej hodnosti, omšové rúcho. Kríž odhaľuje v troch čiastkach, ktoré sa stupňujú miestom aj hlasom. Antifónu Ecce lignum začne sám, pokračujú s ním prisluhujúci a odpovie ľud. Keď ľud spieva Venite adorémus, kľačia všetci, okrem kňaza. Odhalený kríž leží na zemi. Prítomní sa mu klaňajú. Najprv kňaz, ktorý si z poníženosti vyzuje obuv, za ním duchovenstvo a konečne veriaci. Každý tri razy zohne koleno a pobozká rany Spasiteľove. Dojímavý úkon poklony nás upomína na Kristovu smrť na kríži. Za poklonou spievame tzv. „impropéria“ čiže výčitky umierajúceho Spasiteľa nevďačnému národu židovskému. Berieme si ich k srdcu.

Nasleduje Omša vopred premenených darov. Takáto omša, Missa Praesanctificatorum, v ktorej niet premenenia, len prijímanie, bola v starých časoch aj viac ráz, najmä v dni kajúce, ktorý zvyk si východná liturgia podržala až podnes. Kňaz v slávnostnej procesii prinesie sv. Hostiu z bohostánku vedľajšieho oltára.


info ticho vypni zvuky vypni vibracie wifi zapni mobil otoc pozdlzne modli sa oblec sa slusne zahalit vlasy

Ruženec Blahoslavenej Panny Márie. Rosarium de Beata Virgine Maria Sviatosť pokánia. De Sacramento Pœnitentiæ Krížová cesta. Via Crucis

OZNAMY Aktuálne oznamy OZNAMY

Tabuľka vnorených prvkov:

Lectio prima (Os 6, 1-6)   Prvá lekcia (Oz 6, 1-6) Späť
Hæc dicit Dóminus: In tribulatióne sua mane consúrgent ad me: Veníte, et revertámur ad Dóminum: quia ipse cepit, et sanábit nos: percútiet, et curábit nos. Vivificábit nos post duos dies: in die tértia suscitábit nos, et vivémus in conspéctu ejus. Sciémus, sequemúrque, ut cognoscámus Dóminum: quasi dilúculum præparátus est egréssus ejus, et véniet quasi imber nobis temporáneus et serótinus terræ. Quid fáciam tibi, Ephraim? Quid fáciam tibi, Juda? misericórdia vestra quasi nubes matutína: et quasi ros mane pertránsiens. Propter hoc dolávi in prophétis, occídi eos in verbis oris mei: et judícia tua quasi lux egrediéntur. Quia misericórdiam vólui, et non sacrifícium, et sciéntiam Dei, plus quam holocáusta.   Toto hovorí Pán: Vo svojej úzkosti zrána ma budú hľadať: Poďte, vráťme sa k Pánovi, lebo on nás poranil a on nás uzdravi, uderil nás, ale ošetrí. Oživí nás po dvoch dňoch, na tretí deň vzkriesi nás a budeme žiť pred jeho tvárou. Budeme vedieť a usilovať sa poznať Pána: jeho východ je pripravený sťa zora, a príde nám ako dážď včasný a ako dážď neskorý na zem. Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Juda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána. Preto som okresával skrze prorokov, zabíjal som ich slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo. Lebo lásku som chcel viac než obetu a poznanie Boha viac než celopaly.

Tractus (Hab 3)   Traktus (Hab 3) Späť
Dómine, audívi audítum tuum, et tímui: considerávi ópera tua, et expávi.
℣. In médio duórum animálium innotescéris: dum appropinquáverint anni, sognoscéris: dum advénerit tempus, osténdens,
℣. In eo, dum conturbáta fúerit ánima mea: in ira, misericórdiæ memor eris.
℣. Deus a Líbano véniet, et Sanctus de monte umbróso et condénso.
℣. Opéruit coelos majéstas ejus: et laudis ejus plena est terra.
  Pane, počul som tvoje posolstvo, a zmocnil sa ma strach, uvažoval som nad tvojimi dielami, a zhrozil som sa.
℣. Dávaš sa poznať medzi dvomi zvieratmi, keď sa priblížia roky, spoznajú teba, keď nadíde čas, ukážeš sa.
℣. Potom však, keď chvieť sa bude duša moja pred tvojím hnevom, pamätaj na milosrdenstvo.
℣. Boh sa blíži od Libanonu, Svätý od vrchu temných tieňov.
℣. Jeho sláva pokryje nebesá a chvály jeho je plná zem.

Oratio   Orácia Späť
Orémus.
℣. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Deus, a quo et Judas reátus sui poenam, et confessiónis suæ latro præmium sumpsit, concéde nobis tuæ propitiatiónis efféctum: ut, sicut in passióne sua Jesus Christus, Dóminus noster, divérsa utrísque íntulit stipéndia meritórum; ita nobis, abláto vetustátis erróre, resurrectiónis suæ grátiam largiátur:
Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.
  Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Bože, od ktorého dostal aj Judáš trest za svoju vinu aj lotor odmenu za svoje vyznanie: udeľ nám účinok svojho zľutovania; aby tak, ako Ježiš Kristus, Pán náš, pri svojom umučení obom dal podľa zásluh rozličné odmeny, aj nám po odňatí starého bludu uštedril milosť svojho vzkriesenia.
Ktorý s Tebou žije a kráľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

Lectio secunda (Ex 12, 1-11)   Druhá lekcia (Ex 12, 1-11) Späť
In diébus illis: Dixit Dóminus ad Móysen et Aaron in terra Ægýpti: Mensis iste vobis princípium ménsium primus erit in ménsibus anni Loquímini ad univérsum coetum filiórum Israël, et dícite eis: Décima die mensis hujus tollat unusquísque agnum per famílias et domos suas. Sin autem minor est númerus, ut suffícere possit ad vescéndum agnum, assúmet vicínum suum, qui junctus est dómui suæ, juxta númerum animárum, quæ suffícere possunt ad esum agni. Erit autem agnus absque mácula, másculus, annículus: juxta quem ritum tollétis et hædum. Et servábitis eum usque ad quartam décimam diem mensis hujus: immolabítque eum univérsa multitúdo filiórum Israël ad vésperam. Et sument de sánguine ejus, ac ponent super utrúmque postem et in superlimináribus domórum, in quibus cómedent illum. Et edent carnes nocte illa assas igni, et ázymos panes cum lactúcis agréstibus. Non comedétis ex eo crudum quid nec coctum aqua, sed tantum assum igni: caput cum pédibus ejus et intestínis vorábitis. Nec remanébit quidquam ex eo usque mane. Si quid resíduum fúerit, igne comburétis. Sic autem comedétis illum: Renes vestros accingétis, et calceaménta habébitis in pédibus, tenéntes báculos in mánibus, et comedétis festinánter: est enim Phase id est tránsitus Dómini.   V tých dňoch hovoril Pán k Mojžišovi a Áronovi v egyptskej zemi: Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom. Bude vám prvým mesiacom v roku. Celej izraelskej pospolitosti oznámte toto: Na desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre rodinu alebo pre dom. Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si ho obstará so svojim susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho máte si zadovážiť baránka, koľko každý zje. Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete si ho zpomedzi oviec, alebo kôz. A on bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť zabije v podvečer medzi dvoma dňami. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť, a mäso budú jesť ešte tej istej noci na ohni upečené s nekvaseným chlebom a k tomu s horkou zeleninou budete ho jesť. Nič nesmiete z neho jesť surového, alebo vo vode uvareného, len čo bude upečené, a to i hlavu, nôžky a črevá. Nič nenecháte z neho do rána, čo však by malo z neho ostať do zajtrajška, to spálite na ohni. A na tento spôsob budete ho jesť: Vaše bedrá budú opásané, obuv na nohách a palice v rukách. Budete jesť narýchlo, lebo je to prechod Pánov.

Tractus (Ps 139, 2-10; 14)   Traktus (Ž 140, 2-10; 14) Späť
Eripe me, Dómine, ab hómine malo: a viro iníquo líbera me.
℣. Qui cogitavérunt malítias in corde: tota die constituébant prœ́lia.
℣. Acuérunt linguas suas sicut serpéntis: venénum áspidum sub labiis eórum.
℣. Custódi me, Dómine, de manu peccatóris: et ab homínibus iníquis libera me.
℣. Qui cogitavérunt supplantáre gressus meos: abscondérunt supérbi láqueum mihi.
℣. Et funes extendérunt in láqueum pédibus meis: juxta iter scándalum posuérunt mihi.
℣. Dixi Dómino: Deus meus es tu: exáudi, Dómine, vocem oratiónis meæ.
℣. Dómine, Dómine, virtus salútis meæ: obúmbra caput meum in die belli.
℣. Ne tradas me a desidério meo peccatóri: cogitavérunt advérsus me: ne derelínquas me, ne umquam exalténtur.
℣. Caput circúitus eórum: laDor labiórum ipsórum opériet eos.
℣. Verúmtamen justi confitebúntur nómini tuo: et habitábunt recti cum vultu tuo.
  Od zlého človeka ma, Pane, zbav, od muža násilného zachovaj.
℣. Od tých, ktorí v srdci snujú zlo, každý deň roznecujú boj.
℣. Jazyky svoje ostria ako had, jed zmijí pod ich perami.
℣. Varuj ma, Pane, od rúk hriešnikových, pred mužom zločinným ma chráň.
℣. Od tých, ktorí zamýšľajú kroky moje podraziť, pyšne mi nastavujú osídlo.
℣. Naťahujú nohám mojim povrazy jak sieť, kladú mi oká pri ceste.
℣. Hovorím Pánovi: Ty si môj Boh! Počúvaj, Pane, moje hlasné volanie!
℣. Ó, Pane, Pane, mocná moja záštita, v deň bitky moju hlavu zakrývaš!
℣. Nepripusť proti mojej vôli to, čo žiada hriešnik, vymýšľali lesti proti mne, neopúšťaj ma, nedaj, aby zvíťazili.
℣. Zdvíhajú hlavu, ktorí ma obkolesujú, zloba ich perí nech ich pokryje.
℣. Isteže spravodliví meno tvoje oslávia, statoční budú pred pohľadom tvojím prebývať.

Pássio (Ioann 18, 1-40; Ioann 19, 1-42)   Pašie (Jn 18, 1-40; Jn 19, 1-42) Späť
značí Krista, C. - (Cantor, Chronista) rozprávača, S. - (Succentor) ostatné osoby.

Pássio Dómini nostri Jesu Christi secúndum Joánnem

In illo témpore: Egréssus est Jesus cum discípulis suis trans torréntem Cedron, ubi erat hortus, in quem introívit ipse et discípuli ejus. Sciébat autem et Judas, qui tradébat eum, locum: quia frequénter Jesus convénerat illuc cum discípulis suis. Judas ergo cum accepísset cohórtem, et a pontifícibus et pharisæis minístros, venit illuc cum latérnis et fácibus et armis. Jesus ítaque sciens ómnia, quæ ventúra erant super eum, procéssit, et dixit eis: Quem quæritis? C. Respondérunt ei: S. Jesum Nazarénum. C. Dicit eis Jesus: Ego sum. C. Stabat autem et Judas, qui tradébat eum, cum ipsis. Ut ergo dixit eis: Ego sum: abiérunt retrorsum, et cecidérunt in terram. Iterum ergo interrogávit eos: Quem quæritis? C. Illi autem dixérunt: S. Jesum Nazarénum. C. Respóndit Jesus: Dixi vobis, quia ego sum: si ergo me quæritis, sinite hos abíre. C. Ut implerétur sermo, quem dixit: Quia quos dedísti mihi, non pérdidi ex eis quemquam. Simon ergo Petrus habens gládium edúxit eum: et percússit pontíficis servum: et abscídit aurículam ejus déxteram. Erat autem nomen servo Malchus. Dixit ergo Jesus Petro: Mitte gládium tuum in vagínam. Cálicem, quem dedit mihi Pater, non bibam illum? C. Cohors ergo et tribúnus et minístri Judæórum comprehendérunt Jesum, et ligavérunt eum: et adduxérunt eum ad Annam primum, erat enim socer Cáiphæ, qui erat póntifex anni illíus. Erat autem Cáiphas, qui consílium déderat Judæis: Quia expédit, unum hóminem mori pro pópulo. Sequebátur autem Jesum Simon Petrus et álius discípulus. Discípulus autem ille erat notus pontífici, et introívit cum Jesu in átrium pontíficis. Petrus autem stabat ad óstium foris. Exívit ergo discípulus álius, qui erat notus pontífici, et dixit ostiáriæ: et introdúxit Petrum. Dicit ergo Petro ancílla ostiária: S. Numquid et tu ex discípulis es hóminis istíus? C. Dicit ille: S. Non sum. C. Stabant autem servi et minístri ad prunas, quia frigus erat, et calefaciébant se: erat autem cum eis et Petrus stans et calefáciens se. Póntifex ergo interrogávit Jesum de discípulis suis et de doctrína ejus. Respóndit ei Jesus: Ego palam locútus sum mundo: ego semper dócui in synagóga et in templo, quo omnes Judæi convéniunt: et in occúlto locútus sum nihil. Quid me intérrogas? intérroga eos, qui audiérunt, quid locútus sim ipsis: ecce, hi sciunt, quæ díxerim ego. C. Hæc autem cum dixísset, unus assístens ministrórum dedit álapam Jesu, dicens: S. Sic respóndes pontífici? C. Respóndit ei Jesus: Si male locútus sum, testimónium pérhibe de malo: si autem bene, quid me cædis? C. Et misit eum Annas ligátum ad Cáipham pontíficem. Erat autem Simon Petrus stans et calefáciens se. Dixérunt ergo ei: S. Numquid et tu ex discípulis ejus es? C. Negávit ille et dixit: S. Non sum. C. Dicit ei unus ex servis pontíficis, cognátus ejus, cujus abscídit Petrus aurículam: S. Nonne ego te vidi in horto cum illo? C. Iterum ergo negávit Petrus: et statim gallus cantávit. Addúcunt ergo Jesum a Cáipha in prætórium. Erat autem mane: et ipsi non introiérunt in prætórium, ut non contaminaréntur, sed ut manducárent pascha. Exívit ergo Pilátus ad eos foras et dixit: S. Quam accusatiónem affértis advérsus hóminem hunc? C. Respondérunt et dixérunt ei: S. Si non esset hic malefáctor, non tibi tradidissémus eum. C. Dixit ergo eis Pilátus: S. Accípite eum vos, et secúndum legem vestram judicáte eum. C. Dixérunt ergo ei Judæi: S. Nobis non licet interfícere quemquam. C. Ut sermo Jesu implerétur, quem dixit, signíficans, qua morte esset moritúrus. Introívit ergo íterum in prætórium Pilátus, et vocávit Jesum et dixit ei: S, Tu es Rex Judæórum? C. Respóndit Jesus: A temetípso hoc dicis, an álii dixérunt tibi de me? C. Respóndit Pilátus: S. Numquid ego Judæus sum? Gens tua et pontífices tradidérunt te mihi: quid fecísti? C. Respóndit Jesus: Regnum meum non est de hoc mundo. Si ex hoc mundo esset regnum meum, minístri mei útique decertárent, ut non tráderer Judæis: nunc autem regnum meum non est hinc. C. Dixit itaque ei Pilátus: S. Ergo Rex es tu? C. Respóndit Jesus: Tu dicis, quia Rex sum ego. Ego in hoc natus sum et ad hoc veni in mundum, ut testimónium perhíbeam veritáti: omnis, qui est ex veritáte, audit vocem meam. C. Dicit ei Pilátus: S. Quid est véritas? C. Et cum hoc dixísset, íterum exívit ad Judæos, et dicit eis: S. Ego nullam invénio in eo causam. Est autem consuetúdo vobis, ut unum dimíttam vobis in Pascha: vultis ergo dimíttam vobis Regem Judæórum? C. Clamavérunt ergo rursum omnes, dicéntes: S. Non hunc, sed Barábbam. C. Erat autem Barábbas latro. Tunc ergo apprehéndit Pilátus Jesum et flagellávit. Et mílites plecténtes corónam de spinis, imposuérunt cápiti ejus: et veste purpúrea circumdedérunt eum. Et veniébant ad eum, et dicébant: S. Ave, Rex Judæórum. C. Et dabant ei álapas. Exívit ergo íterum Pilátus foras et dicit eis: S. Ecce, addúco vobis eum foras, ut cognoscátis, quia nullam invénio in eo causam. C. Exívit ergo Jesus portans corónam spíneam et purpúreum vestiméntum. Et dicit eis: S. Ecce homo. C. Cum ergo vidíssent eum pontífices et minístri, clamábant, dicéntes: S. Crucifíge, crucifíge eum. C. Dicit eis Pilátus: S. Accípite eum vos et crucifígite: ego enim non invénio in eo causam. C. Respondérunt ei Judæi: S. Nos legem habémus, et secúndum legem debet mori, quia Fílium Dei se fecit. C. Cum ergo audísset Pilátus hunc sermónem, magis tímuit. Et ingréssus est prætórium íterum: et dixit ad Jesum: S. Unde es tu? C. Jesus autem respónsum non dedit ei. Dicit ergo ei Pilátus: S. Mihi non lóqueris? nescis, quia potestátem hábeo crucifígere te, et potestátem hábeo dimíttere te? C. Respóndit Jesus: Non habéres potestátem advérsum me ullam, nisi tibi datum esset désuper. Proptérea, qui me trádidit tibi, majus peccátum habet. C. Et exínde quærébat Pilátus dimíttere eum. Judæi autem clamábant dicéntes: S. Si hunc dimíttis, non es amícus Cæsaris. Omnis enim, qui se regem facit, contradícit Cæsari. C. Pilátus autem cum audísset hos sermónes, addúxit foras Jesum, et sedit pro tribunáli, in loco, qui dícitur Lithóstrotos, hebráice autem Gábbatha. Erat autem Parascéve Paschæ, hora quasi sexta, et dicit Judæis: S. Ecce Rex vester. C. Illi autem clamábant: S. Tolle, tolle, crucifíge eum. C. Dicit eis Pilátus: S. Regem vestrum crucifígam? C. Respondérunt pontífices: S. Non habémus regem nisi Cæsarem. C. Tunc ergo trádidit eis illum, ut crucifigerétur. Suscepérunt autem Jesum et eduxérunt. Et bájulans sibi Crucem, exívit in eum, qui dícitur Calváriæ, locum, hebráice autem Gólgotha: ubi crucifixérunt eum, et cum eo alios duos, hinc et hinc, médium autem Jesum. Scripsit autem et títulum Pilátus: et pósuit super crucem. Erat autem scriptum: Jesus Nazarénus, Rex Judæórum. Hunc ergo títulum multi Judæórum legérunt, quia prope civitátem erat locus, ubi crucifíxus est Jesus. Et erat scriptum hebráice, græce et latíne. Dicébant ergo Piláto pontífices Judæórum: S. Noli scríbere Rex Judæórum, sed quia ipse dixit: Rex sum Judæórum. C. Respóndit Pilátus: S. Quod scripsi, scripsi. C. Mílites ergo cum crucifixíssent eum, acceperunt vestimenta ejus et fecérunt quátuor partes: unicuique míliti partem, et túnicam. Erat autem túnica inconsútilis, désuper contéxta per totum. Dixérunt ergo ad ínvicem: S. Non scindámus eam, sed sortiámur de illa, cujus sit. C. Ut Scriptúra implerétur, dicens: Partíti sunt vestiménta mea sibi: et in vestem meam misérunt sortem. Et mílites quidem hæc fecérunt. Stabant autem juxta Crucem Jesu Mater ejus et soror Matris ejus, María Cléophæ, e María Magdaléne. Cum vidísset ergo Jesus Matrem et discípulum stantem, quem diligébat, dicit Matri suæ: Múlier, ecce fílius tuus. C. Deinde dicit discípulo: Ecce mater tua. C. Et ex illa hora accépit eam discípulus in sua. Póstea sciens Jesus, quia ómnia consummáta sunt, ut consummarétur Scriptúra, dixit: Sítio. C. Vas ergo erat pósitum acéto plenum. Illi autem spóngiam plenam acéto, hyssópo circumponéntes, obtulérunt ori ejus. Cum ergo accepísset Jesus acétum, dixit: Consummátum est. C. Et inclináte cápite trádidit spíritum.

*** Hic genuflectitur, et pausatur aliquantulum. ***

C. Judæi ergo quóniam Parascéve erat, ut non remanérent in cruce córpora sábbato erat enim magnus dies ille sábbati, rogavérunt Pilátum, ut frangeréntur eórum crura et tolleréntur. Venérunt ergo mílites: et primi quidem fregérunt crura et alteríus, qui crucifíxus est cum eo. Ad Jesum autem cum veníssent, ut vidérunt eum jam mórtuum, non fregérunt ejus crura, sed unus mílitum láncea latus ejus apéruit, et contínuo exívit sanguis et aqua. Et qui vidit, testimónium perhíbuit: et verum est testimónium ejus. Et ille scit, quia vera dicit: ut et vos credátis. Facta sunt enim hæc, ut Scriptúra implerétur: Os non comminuétis ex eo. Et íterum ália Scriptúra dicit: Vidébunt in quem transfixérunt.

***
Nasledujúca časť pašií číta sa ako evanjelium a spieva sa zvyčajným evanjeliovým tónom. Diakon sa vopred pomodlí modlitbu Munda cor (Očisť mi); načo od celebranta dostane zvyčajné požehnanie a začne spievať bez liturgického pozdravu „Dóminus vobíscum“. Na znak smútku nesprevádzajú ho akolyti.
***

Munda cor meum ac lábia mea, omnípotens Deus, qui lábia Isaíæ Prophétæ cálculo mundásti igníto: ita me tua grata miseratióne dignáre mundáre, ut sanctum Evangélium tuum digne váleam nuntiáre. Per Christum, Dóminum nostrum. Amen.

Post hæc autem rogávit Pilátum Joseph ab Arimathæa eo quod esset discípulus Jesu, occúltus autem propter metum Judæórum, ut tólleret corpus Jesu. Et permísit Pilátus. Venit ergo et tulit corpus Jesu. Venit autem et Nicodémus, qui vénerat ad Jesum nocte primum, ferens mixtúram myrrhæ et áloes, quasi libras centum. Accepérunt ergo corpus Jesu, et ligavérunt illud línteis cum aromátibus, sicut mos est Judæis sepelíre. Erat autem in loco, ubi crucifíxus est, hortus: et in horto monuméntum novum, in quo nondum quisquam pósitus erat. Ibi ergo propter Parascéven Judæórum, quia juxta erat monuméntum, posuérunt Jesum.
  značí Krista, C. - (Cantor, Chronista) rozprávača, S. - (Succentor) ostatné osoby.

Umučenie Pána Nášho Ježiša Krista podľa Jána

Za onoho času pobral sa Ježiš s učeníkmi za potok Cedron, kde bola záhrada. Vošiel do nej aj s učeníkmi. O tom mieste však vedel aj Judáš, ktorý ho zradil, lebo Ježiš ta často chodieval s učeníkmi. Vzal teda Judáš so sebou prápor vojakov a aj strážnikov, ktorých mu dali veľkňazi a farizeji, a šli ta s fakľami, lampášmi a so zbraňami. Ježiš, keďže všetko vedel, čo malo prísť na neho, vyšiel im naproti a opýtal sa: Koho hľadáte? C. Odpovedali mu: S. Ježiša Nazaretského! C. Povedal im Ježiš: Ja som to! C. A bol s nimi aj Judáš, ktorý ho zradil. Ako im teda povedal Ježiš: Ja som to! - cúvli a popadali na zem. A tak sa ich znova spýtal: Koho hľadáte? C. Oni odpovedali: S. Ježiša Nazaretského! C. Ježiš potvrdil: Povedal som vám, že ja som to! Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto odísť! C. Tak sa maly splniť slová, ktoré bol hovoril: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného! Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, udrel istého velkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ten sluha sa menoval Malchus. No Ježiš rozkázal Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Vari by som nemal vypiť kalich, ktorý mi dal Otec? C. Potom prápor vojakov s veliteľom a so židovskými strážnikmi chytili Ježiša, poviazali ho a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. A Kajfáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud. Šimon Peter však išiel za Ježišom a s nim aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel za Ježišom do nádvoria veľkňazovho domu. Peter ostal vonku pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol aj Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: S. Nie si azda aj ty z učeníkov toho človeka? C. On odpovedal: S. Nie som! C. Boli tam aj sluhovia a strážnici, ktorí si nakládli ohňa a zohrievali sa, lebo bolo chladno. Aj Peter si stal medzi nich a zohrieval sa. Veľkňaz sa však vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho náuku. Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu! Vždy som učil v synagogách alebo v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa teda spytuješ mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Tí iste vedia, čo som im hovoril. C. Ako to povedal, jeden zo strážnikov, čo tam stál, dal Ježišovi zaucho a povedal: S. Či tak odpovedáš veľkňazovi? C. Ježiš mu odvetil: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom! Ale ak nie, prečo ma biješ? C. Potom ho Annáš poviazaného poslal ku veľkňazovi Kajfášovi. Medzitým Šimon Peter stál na nádvorí a zohrieval sa. Spýtali sa ho teda: S. Či nie si aj ty z jeho učeníkov? C. On zaprel a povedal: S. Nie som! C. Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu hovoril: S. Vari som ťa nevidel s ním v záhrade? C. Peter znovu zaprel, a hneď sa ozval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša zasa do vládnej budovy. Bolo už ráno. Židia však nevošli do budovy, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Pilát teda vyšiel k nim a spýtal sa: S. Akú žalobu máte proti tomuto človekovi? C. Odpovedali mu: S. Keby tento človek nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali! C. Pilát im teda povedal: S. Vezmite si ho a súďte si ho sami podľa svojho zákona! C. Židia mu odpovedali: S. Nám nie je dovolené smrťou trestať! C. To sa stalo, aby sa splnilo slovo Ježišovo o tom, akou smrťou zomrie. Pilát vošiel teda znova do vládnej budovy, predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: S. Si ty naozaj kráľ židovský? C. Ježiš odpovedal: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní o mne povedali? C. Pilát hovoril: S. Som ja vari Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali! Čo si vykonal? C. Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je s tohto sveta! Keby moje kráľovstvo bolo s tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som sa nedostal do rúk Židov. Ale moje kráľovstvo nie je ztadiaľto! C. Spýtal sa ho teda Pilát: S. Tak predsa si kráľ? C. Ježiš potvrdil: Áno, som kráľ! A nato som sa narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je priateľom pravdy, počúva môj hlas! C. Pilát mu povedal: S. Čo je pravda? C. Keď to povedal, vyšiel znova k Židom a hovoril im: S. Ja na ňom nijakej viny nenachádzam! No je u vás obyčaj že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil tohto kráľa židovského? C. Ale oni vykrikovali: S. Nie toho, ale radšej Barabáša! C. Barabáš však bol zločinec. Pilát dal odviesť Ježiša a zbičovať ho. Potom vojaci uplietli veniec z tŕnia, položili mu ho na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa a chodili k nemu, hovoriac: S. Sláva ti, kráľ židovský! C. A dávali mu zauchá. Tu Pilát znova vyšiel k Židom a hovoril im: S. Hľa, privádzam vám ho, aby ste vedeli, že nenachádzam na ňom viny! C. Vyšiel teda Ježiš s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. I povedal im Pilát: S. Hľa, ten človek! C. Ako ho zazreli veľkňazi a ich služobníci, krikom volali: S. Ukrižuj ho, ukrižuj! C. Pilát im prehlásil: S. Vezmite si ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na ňom viny! C. Židia mu odpovedali: S. My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Syna Božieho! C. Keď to Pilát počul, bál sa ešte väčšmi. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: S. Zkadiaľ si? C. Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát mu teda hovoril: S. Nechceš sa so mnou rozprávať? Nevieš, že mám moc prepustiť ťa, a moc dať ťa ukrižovať? C. Ježiš mu odpovedal: Nemal by si nijakú moc nado mnou, keby ti nebola daná shora! A preto ten, kto ma vydal tebe, má väčšiu vinu. C. Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť Ježiša, ale Židia krikom volali: S. Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisárovým, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi! C. Keď Pilát počul tieto slová, dal vyviesť Ježiša, sadol si na súdnu stolicu na nádvorí, ktoré sa volalo Kamenné, po židovsky Gabbata. Bol práve prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo šiestej. I povedal Židom: S. Hľa, váš král! C. Tí však kričali: S. Preč s ním, preč! Ukrižuj ho! C. Pilát sa ich spýtal: S. Vášho kráľa mám dať ukrižovať? C. Ale veľkňazi odpovedali: S. Nemáme kráľa, iba cisára! C. Tu im ho vydal, aby ho ukrižovali. Prevzali teda Ježiša a odviedli ho. Sám si niesol kríž a šiel na miesto, ktoré sa volá Lebečné miesto, po židovsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním aj iných dvoch, s jednej i s druhej strany, a Ježiša uprostred nich. Pilát vyhotovil a vyvesil na kríž aj nápis. A bolo na ňom napísané: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Tento nápis čítalo veľa Židov, miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízo mesta, a nápis bol židovský, latinský a grécky. I hovorili židovskí veľkňazi Pilátovi: S. Nepíš: Kráľ židovský, ale že on povedal: Som kráľ židovský. C. Pilát však odpovedal: S. Čo som napísal, napísal som! C. Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali si jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej a vzali si aj jeho spodný odev. Keďže ten spodný odev bol nesošívaný, ale v celosti od vrchu utkaný, povedali si: S. Netrhajme ho, ale hoďme kocku, čí bude! C. Stalo sa to, aby sa splnily slová Písma: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci to tak urobili. A pri kríži Ježišovom stály jeho Matka a sestra jeho Matky, Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel Matku a vedľa nej učeník, ktorého miloval, povedal Matke: Žena, hľa, syn tvoj! C. Potom povedal učeníkovi: Hľa, Matka tvoja! C. A od tej chvíle vzal si ju ten učeník k sebe. A Ježiš, keď videl, že je všetko dokonané, povedal, aby sa splnily slová Písma: Žíznim! C. Bola tam nádoba, plná octu. Nasadili teda na yzopovú tyč špongiu plnú octu a podali mu ju k ústam. A keď Ježiš okúsil ocot, povedal: Dokonané je! C. Potom naklonil hlavu a vypustil ducha.

***
Tu všetci pokľaknú a ticho rozjímajú o smrti Pánovej.
***
Keďže bol prípravný deň pred Veľkou nocou, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať hnáty a sňať ich telá, aby neostaly na kríži aj v sobotu, lebo to bola Veľká sobota. Prišli teda vojaci a polámali hnáty prvému a tak aj druhému, čo bol s ním ukrižovaný. Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol mu kopijou bok. A hneď vyšla z neho krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Nepolámete mu kosti! a čo na inom mieste hovorí Písmo: Uvidia, koho prebodli!

***
Nasledujúca časť pašií číta sa ako evanjelium a spieva sa zvyčajným evanjeliovým tónom. Diakon sa vopred pomodlí modlitbu Munda cor (Očisť mi); načo od celebranta dostane zvyčajné požehnanie a začne spievať bez liturgického pozdravu „Dóminus vobíscum“. Na znak smútku nesprevádzajú ho akolyti.
***

Očisť mi srdce a pery, všemohúci Bože, ktorý si ohnivým uhlom očistil pery proroka Izaiáša; svojím milostivým zľutovaním ráč i mňa tak očistiť, aby som mohol dôstojne ohlasovať tvoje sväté evanjelium. Skrze Krista, Pána nášho. Amen.

Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať (s kríža) Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. A prišiel aj Nikodém, ktorý bol predtým v noci u Ježiša, a priniesol so sto funtov myrhy, smiešanej s aloe. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plachiet aj s voňavými masťami, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. Blízo miesta, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v nej nový hrob, v ktorom ešte nikto nebol pochovaný, a keďže ten hrob bol blízo, ta pochovali Ježiša, lebo Židia mali prípravný deň pred Veľkou nocou.

Oratio fidelium   Prosby veriacich Späť
*** Pro Ecclesia ***

Orémus, dilectíssimi nobis, pro Ecclésia sancta Dei: ut eam Deus et Dóminus noster pacificáre, adunáre, et custodíre dignétur toto orbe terrárum: subjíciens ei principátus et potestátes: detque nobis quietam et tranquíllam vitam degentibus, glorificáre Deum, Patrem omnipoténtem.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Omnípotens sempitérne Deus, qui glóriam tuam ómnibus in Christo géntibus revelásti: custódi ópera misericórdiæ tuæ; ut Ecclésia tua, toto orbe diffúsa, stábili fide in confessióne tui nóminis persevéret.
Per eúndem Dóminum nostrum Jesum Christum, Filium tuum: Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus: per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro papa ***

Orémus et pro beatíssimo Papa nostro N. ut Deus et Dóminus noster, qui elégit eum in órdine episcopátus, salvum atque incólumem custódiat Ecclésiæ suæ sanctæ, ad regéndum pópulum sanctum Dei.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Deus, cujus judício univérsa fundántur: réspice propítius ad preces nostras, et electum nobis Antístitem tua pietáte consérva; ut christiána plebs, quæ te gubernátur auctóre, sub tanto Pontífice, credulitátis suæ méritis augeátur.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro clerici et populo ***

Orémus et pro ómnibus Epíscopis, Presbýteris, Diacónibus, Subdiacónibus, Acólythis, Exorcístis, Lectóribus, Ostiáriis, Confessóribus, Virgínibus, Víduis: et pro omni pópulo sancto Dei.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Deus, cujus Spíritu totum corpus Ecclésiæ sanctificátur et régitur: exáudi nos pro univérsis ordínibus supplicántes; ut, grátiæ tuæ múnere, ab ómnibus tibi grádibus fidéliter serviátur.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro Imperatore ***

Orémus et pro Christianíssimo Imperatóre nostro N. ut Deus, et Dóminus noster súbditas illi faciat omnes bárbaras natiónes, ad nostram perpétuam pacem.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Omnípotens sempitérne Deus, in cujus manu sunt ómnium potestátes, et ómnium jura regnórum: réspice ad Románum benígnus Impérium; ut gentes, quæ in sua feritáte confídunt, poténtiæ tuæ déxtera comprimántur.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro catechumenis ***

Orémus et pro catechúmenis nostris: ut Deus et Dóminus noster adapériat aures præcordiórum ipsórum januámque misericordiæ; ut, per lavácrum regeneratiónis accépta remissióne ómnium peccatórum, et ipsi inveniántur in Christo Jesu, Dómino nostro.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Omnípotens sempitérne Deus, qui Ecclésiam tuam nova semper prole fecúndas: auge fidem et intellectum catechúmenis nostris; ut, renáti fonte baptismátis, adoptiónis tuæ fíliis aggregéntur.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Contra errores ***

Orémus, dilectíssimi nobis, Deum Patrem omnipoténtem, ut cunctis mundum purget erróribus: morbos áuferat: famem depéllat: apériat cárceres: víncula dissólvat: peregrinántibus réditum: infirmántibus sanitátem: navigántibus portum salútis indúlgeat.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Omnípotens sempitérne Deus, mæstórum consolátio, laborántium fortitúdo: pervéniant ad te preces de quacúmque tribulatióne clamántium; ut omnes sibi in necessitátibus suis misericórdiam tuam gáudeant affuísse.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro hereticis et schismaticis ***

Orémus et pro hæréticis et schismáticis: ut Deus et Dóminus noster éruat eos ab erróribus univérsis; et ad sanctam matrem Ecclésiam Cathólicam atque Apostólicam revocáre dignétur.

Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte
Omnípotens sempitérne Deus, qui salvas omnes, et néminem vis períre: réspice ad ánimas diabólica fraude decéptas; ut, omni hærética pravitáte depósita, errántium corda resipíscant, et ad veritátis tuæ rédeant unitátem.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro Judæis ***

Orémus et pro pérfidis Judǽis: ut Deus et Dóminus noster áuferat velámen de córdibus eórum; ut et ipsi agnóscant Jesum Christum, Dóminum nostrum.

***
Tu diakon vynechá výzvu na pokľaknutie, aby neobnovil rozpomienku na potupu, ktorú Židia v túto hodinu zapríčinili Spasiteľovi svojou posmešnou poklonou.
***
Omnípotens sempitérne Deus, qui étiam judáicam perfídiam a tua misericórdia non repéllis: exáudi preces nostras, quas pro illíus pópuli obcæcatióne deférimus; ut, ágnita veritátis tuæ luce, quæ Christus est, a suis ténebris eruántur.
Per eúndem Dóminum nostrum Jesum Christum, Filium tuum: Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus: per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Pro paganis ***

Orémus et pro pagánis: ut Deus omnípotens áuferat iniquitátem a córdibus eórum; ut, relíctis idólis suis, convertántur ad Deum vivum et verum, et únicum Fílium ejus Jesum Christum, Deum et Dóminum nostrum.
Orémus.
D. Flectámus génua.
℟. Leváte.
Omnípotens sempitérne Deus, qui non mortem peccatórum, sed vitam semper inquíris: súscipe propítius oratiónem nostram, et líbera eos ab idolórum cultúra; et ággrega Ecclésiæ tuæ sanctæ, ad laudem et glóriam nóminis tui.
Per Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.
  *** Za Cirkev ***

Modlime sa, nám najmilší, za svätú Cirkev Božiu: aby Boh a Pán náš ráčil jej na celom okruhu zemskom dožičiť pokoja, sjednotiť ju a ochraňovať, podriadiac jej kniežatstvá a mocnosti: a nám, žijúcim pokojným a tichým životom, nech dá oslavovať Boha, Otca všemohúceho.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, ktorý v Kristu Ježišovi všetkým národom zjavil si svoju slávu: chráň dielo svojho milosrdenstva, aby tvoja Cirkev, rozšírená po celom svete, pevnou vierou vytrvala vo vyznávaní tvojho mena.
Skrze tohože Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za pápeža ***

Modlime sa aj za najblahoslavenejšieho Otca nášho M., aby Boh a Pán náš, ktorý vyvolil ho k biskupskej hodnosti, svojej svätej Cirkvi zachoval ho pri sile a neporušeného, aby mohol spravovať svätý ľud Boží.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, na ktorého riadení všetko spočíva: láskavo shliadni na naše prosby a vyvoleného Najvyššieho Pastiera zachovaj nám v svojej dobrotivosti: aby kresťanský ľud, ktorý ty ako pôvodca spravuješ, poď takým Veľkňazom vzrastal v zásluhách svojej viery.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za klérus a ľud ***

Modlime sa aj za všetkých Biskupov, Kňazov, Diakonov, Subdiakonov, Akolytov, Exorcistov, Lektorov, Ostiárov, Vyznávačov, Panny, Vdovy: a za všetok svätý ľud Boží.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, ktorého duch posväcuje a spravuje celé telo Cirkvi: vyslyš nás, prosiacich za všetky duchovné stavy; aby tvojou darovanou milosťou všetky stupne verne slúžily tebe.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za panovníka ***

Let us pray also for our most Christian Emperor N., that our Lord and God may subject to him all the barbarous nations, to our perpetual peace.

P. Let us pray.
D. Let us kneel.
℟. Arise.
Almighty and everlasting God, in Whose hands are the powers of all men and the rights of all kingdoms; graciously look down upon the Roman Empire, that the nations that confide in their fierceness may be repressed by the power of Thy right hand.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za katechumenov ***

Modlime sa aj za našich katechumenov: nech Boh a Pán náš otvorí im sluch ich mysli a bránu milosrdenstva; aby kúpeľom znovuzrodenia obdržali odpustenie všetkých hriechov a patrili Kristu Ježišovi, Pánovi nášmu.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, ktorý Cirkev svoju stále oplodňuješ novým potomstvom: rozmnož vieru a poznanie našich katechumenov; aby znovuzrodení prameňom krstu boli pripojení k tvojim prijatým synom.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Proti bludom ***

Modlime sa, nám najmilší, k Bohu, Otcu všemohúcemu, aby očistil svet od všetkých bludov: odvrátil choroby: zahnal hlad: otvoril žaláre: rozviazal putá: pocestným doprial návrat: nemocným zdravie a plaviacim sa pristav spásy.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, útecha zarmútených, posila trpiacich: nech dôjdu k tebe prosby volajúcich v akomkoľvek súžení; aby sa všetci tešili, že im v ich potrebách prispelo milosrdenstvo tvoje.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za bludárov a rozkolníkov **

Modlime sa aj za bludárov a rozkolníkov; aby Boh a Pán náš vytrhol ich z každého bludu a ráčil privolať nazpäť k svätej matke Cirkvi Katolíckej a Apoštolskej.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, ktorý si spásou všetkých, a nechceš záhubu nikoho: shliadni na duše, podvedené diabolskou lesťou; aby po shodení každej bludárskej zvrátenosti srdcia blúdiacich sa rozpamätaly a vrátily sa k jednote tvojej pravdy.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za Židov ***

Modlime sa aj za neverných Židov, aby Boh a Pán náš sňal clonu s ich sŕdc; aby aj oni uznali Ježiša Krista, Pána nášho.

***
Tu diakon vynechá výzvu na pokľaknutie, aby neobnovil rozpomienku na potupu, ktorú Židia v túto hodinu zapríčinili Spasiteľovi svojou posmešnou poklonou.
***
Všemohúci večný Bože, ktorý zo svojho milosrdenstva nevylučuješ ani nevernosť Židov: vyslyš naše prosby, ktoré prednášame za zaslepenosť onoho národa; aby uznali svetlo tvojej pravdy, ktorým je Kristus, a boli vytrhnutí zo svojich temnôt.
Skrze tohože Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

*** Za pohanov ***

Modlime sa aj za pohanov: aby všemohúci Boh odstránil nepravosť z ich sŕdc; aby zanechali svoje modly a obrátili sa k Bohu živému a pravému a jeho jedinému Synovi, Ježišovi Kristovi, Bohu a Pánu nášmu.

Modlime sa.
℣. Kľaknime na kolená.
℟. Vstaňte!
Všemohúci večný Bože, ktorý nie smrť hriešnikov, lež život stále vyhľadávaš: prijmi milostivo modlitbu našu a vysloboď ich od modloslužby; a pripoj ich k Cirkvi svojej svätej na chválu a slávu mena svojho.
Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov.
℟. Amen.

Adoratio crucis   Poklona sv. Krížu Späť
Ecce lignum Crucis, in quo salus mundi pepéndit.
℟. Veníte, adorémus.
Ecce lignum Crucis, in quo salus mundi pepéndit.
℟. Veníte, adorémus.
Ecce lignum Crucis, in quo salus mundi pepéndit.
℟. Veníte, adorémus.

  Hľa, drevo Kríža, na ktorom visela Spása sveta.
℟. Poďte, pokloňme sa mu!
Hľa, drevo Kríža, na ktorom visela Spása sveta.
℟. Poďte, pokloňme sa mu!
Hľa, drevo Kríža, na ktorom visela Spása sveta.
℟. Poďte, pokloňme sa mu!


Impropéria   Impropéria. Výčitky umierajúceho Spasiteľa nevďačnému národu židovskému Späť
*** Impropéria: Dvaja predspeváci začnú v strede chóru: ***

℣. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.
℣. Quia edúxi te de terra Ægýpti: parásti Crucem Salvatóri tuo.

*** Dva chóry striedavo spievajú Trisagion (Trojsvätý): ***

℟. Agios o Theós.
℟. Sanctus Deus.
℟. Agios ischyrós.
℟. Sanctus fortis.
℟. Agios athánatos, eléison imas.
℟. Sanctus immortális, miserére nobis.

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Quia edúxi te per desértum quadragínta annis, et manna cibávi te, et introdúxi te in terram satis bonam: parásti Crucem Salvatóri tuo.

*** Oba chóry: ***

℟. Agios o Theós.
℟. Sanctus Deus.
℟. Agios ischyrós.
℟. Sanctus fortis.
℟. Agios athánatos, eléison imas.
℟. Sanctus immortális, miserére nobis.

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Quid ultra débui fácere tibi, et non feci? Ego quidem plantávi te víneam meam speciosíssimam: et tu facta es mihi nimis amára: acéto namque sitim meam potásti: et láncea perforásti latus Salvatóri tuo.

*** Oba chóry: ***

℟. Agios o Theós.
℟. Sanctus Deus.
℟. Agios ischyrós.
℟. Sanctus fortis.
℟. Agios athánatos, eléison imas.
℟. Sanctus immortális, miserére nobis.

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Ego propter te flagellávi Ægýptum cum primogénitis suis: et tu me flagellátum tradidísti.

*** Oba chóry: ***

℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

*** Predspeváci ℣. spolu s chórmi ℟. ***

℣. Ego edúxi te de Ægýpto, demérso Pharaóne in Mare Rubrum: et tu me tradidísti princípibus sacerdótum.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego ante te apérui mare: et tu aperuísti láncea latus meum.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego ante te præívi in colúmna nubis: et tu me duxísti ad prætórium Piláti.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego te pavi manna per desértum: et tu me cecidísti álapis et flagéllis.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego te potávi aqua salútis de petra: et tu me potásti felle et acéto.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego propter te Chananæórum reges percússi: et tu percussísti arúndine caput meum.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego dedi tibi sceptrum regale: et tu dedísti capiti meo spíneam coronam.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

℣. Ego te exaltávi magna virtúte: et tu me suspendísti in patíbulo Crucis.
℟. Pópule meus, quid feci tibi? aut in quo contristávi te? respónde mihi.

Ant. Crucem tuam adorámus, Dómine: et sanctam resurrectiónem tuam laudámus et glorificámus: ecce enim, propter lignum venit gaudium in univérso mundo.

(Ps 66, 2)

℣. Deus misereátur nostri et benedícat nobis: Illúminet vultum suum super nos et misereátur nostri.

Ant. Crucem tuam adorámus, Dómine: et sanctam resurrectiónem tuam laudámus et glorificámus: ecce enim, propter lignum venit gáudium in univérso mundo.
  Impropéria: Dvaja predspeváci začnú v strede chóru:

℣. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!
℣. Ja som ťa vyviedol zo zeme egyptskej, a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi.

*** Dva chóry striedavo spievajú Trisagion (Trojsvätý): ***

℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmilluj sa nad nami!

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Štyridsať rokov som ťa viedol v púšti a kŕmil som ťa mannou; priviedol som ťa do úrodnej dobrej krajiny, a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi.

*** Oba chóry: ***

℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmilluj sa nad nami!

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Čo som ti ešte mal učiniť, a neučinil som? Štepil som ťa ako najvzácnejšiu svoju vinicu, ty si sa mi však stal najväčšou trpkosťou: Octom si utišoval môj smäd a mečom si prerazil bok svojmu Spasiteľovi.

*** Oba chóry: ***

℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Bože!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Mocný!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami!
℟. Svätý Nesmrteľný, zmilluj sa nad nami!

*** Dvaja predspeváci 1. chóru: ***

℣. Pre teba som zbičoval Egypt a jeho prvorodených, a ty si mňa zbičoval a vydal.

*** Oba chóry: ***

℟. Ó ľude môj, čom som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

*** Predspeváci C. spolu s chórmi Ch: ***

C. Ja som ťa vyviedol z Egypta, faraóna som zahubil v Červenom mori, a ty si ma vydal kniežatám kňazským.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som ti roztvoril more, a ty si kopijou otvoril bok môj.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som kráčal pred tebou v oblačnom stĺpe, a ty si ma voviedol do súdnej siene Pilátovej.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som ťa nasycoval mannou v pustatine, a ty si ma bil po tvári a zbičoval si ma.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som ťa napájal občerstvujúcou vodou zo skaly, a ty si mi dal piť žlč s octom.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som pre teba porazil chananejských kráľov, a ty si ma bil trstinou po hlave.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som ti dal kráľovskú berlu, a ty si mi dal na hlavu tŕňovú korunu.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

C. Ja som ťa vyvýšil veľkou mocou, a ty si ma povýšil na drevo kríža.
Ch. Ó ľude môj, čo som ti učinil, alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi!

Ant. Klaniame sa tvojmu Krížu, ó Pane, chválime a oslavujeme tvoje sväté zmŕtvychvstanie, lebo hľa, skrze drevo Kríža nadišla radosť celému svetu.

(Ž 67, 2) Nech sa Boh zmiluje nad nami a nech nás požehná; nech rozjasní svoju tvár nad nami a nech sa zmiluje nad nami.

Ant. Klaniame sa tvojmu Krížu, ó Pane, chválime a oslavujeme tvoje sväté zmŕtvychvstanie, lebo hľa, skrze drevo Kríža nadišla radosť celému svetu.

*** Tu spievame hymnus Pange lingua (o Umučení), ktorý pochádza od biskupa Venancia Fortunáta z Poitiers ( okolo 600.); je to nádherný chválospev o sv. Kríži. Po každej slohe hymnu, ktorý spieva predspevák C., pridávame striedavo a spoločne s chórom spievame prvú alebo druhú časť refrénu. ***


Hymnus Pange lingua   Hymnus Veleb jazyk Späť
Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine. * Dulce lignum dulces clavos, dulce pondus sústinet.

Pange, lingua, gloriósi
láuream certáminis,
et super Crucis trophæo
dic triúmphum nóbilem:
quáliter Redémptor orbis
immolátus vícerit.

Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine.

De paréntis protoplásti
fraude Factor cóndolens,
quando pomi noxiális
in necem morsu ruit:
ipse lignum tunc notávit,
damna ligni ut sólveret.

Ant. Dulce lignum dulces clavos, dulce pondus sústinet.

Hoc opus nostræ salútis
ordo depopóscerat:
multifórmis proditóris
ars ut artem fálleret:
et medélam ferret inde,
hostis unde lǽserat.

Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine.

Quando venit ergo sacri
plenitúdo témporis,
missus est ab arce Patris
Natus, orbis Cónditor:
atque ventre virgináli
carne amíctus pródiit.

Ant. Dulce lignum dulces clavos, dulce pondus sústinet.

Vagit Infans inter arcta
cónditus præsépia:
membra pannis involúta
Virgo Mater álligat:
et Dei manus pedésque
stricta cingit fáscia.

Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine.

Lustra sex qui jam perégit,
tempus implens córporis,
sponte líbera Redémptor
passióni déditus,
Agnus in Crucis levátur
immolándus stípite.

Ant. Dulce lignum dulces claves, dulce pondus sústinet.

Felle potus ecce languet:
spina, clavi, láncea
mite corpus perforárunt,
unda manat et cruor:
terra, pontus, astra, mundus,
quo lavántur flúmine!

Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine.

Flecte ramos, arbor alta,
tensa laxa víscera,
et rigor lentéscat ille,
quem dedit natívitas:
et supérni membra Regis
tende miti stípite.

Ant. Dulce lignum dulces clavos, dulce pondus sústinet.

Sola digna tu fuísti
ferre mundi víctimam:
atque portum præparáre
arca mundo náufrago:
quam sacer cruor perúnxit,
fusus Agni córpore.

Ant. Crux fidélis, inter omnes arbor una nóbilis: nulla silva talem profert fronde, flore, gérmine.

Sempitérna sit beátæ
Trinitáti glória:
æqua Patri Filióque;
par decus Paráclito:
Uníus Triníque nomen
laudet univérsitas.
Amen.

Ant. Dulce lignum dulces clavos, dulce pondus sústinet.
  Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie. * Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

Veleb, jazyk, slávny zápas,
víťazne už skončený,
o víťazstve Krista spievaj,
hlahol hymnus vznešený:
Ako Vykupiteľ sveta,
v obeť daný, zvíťazil.

Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie.

Prarodičov oklamaných
Tvorca veľmi ľutuje,
zrie, jak do smrti sa rútia,
zhltnuvší plod jablone:
Preto určil, by strom nový
zahnal stromu pohromu.

Ant. Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

Toto dielo našej spásy
plynie z Božích úradkov;
by lesť zradcu rozvetvená
zlámala sa zasa Isťou,
by liek spásy prúdil ztadiaľ,
kde nám diabol uškodil.

Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie.

Keď už tedy plnosť
času presvätého nadišla,
poslal Otec s neba zámku Syna,
Tvorcu vesmíra;
z lona Panny Boží Syn
k nám prišiel telom odený.

Ant. Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

V úzkych jasliach položené
plače malé Pachoľa:
Panna Matka ponížene
plienkami ho ovila:
Ruky, nohy Spasiteľa
nežne sviera povijak.

Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie.

Keď bol mužom tridsaťročným
a už dospel telesne,
Vykupiteľ dobrovoľne
šiel niesť muky bolestné,
na kríži je rozopiaty,
Baránok, hľa, visí v tme.

Ant. Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

Jak ho žlčou napájajú:
Tŕnie, klince, kopija
nežné telo rozdierajú:
Krv a voda vyteká von
a moru, hviezdam, kraju
mizne špina odveká.

Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie.

Zohni vetvy, ó strom krásny,
zvoľni údy rozpäté,
zjemni pomaličky nehou tuhosť,
danú prírodou:
Telo Kráľa najvyššieho
na svojom pni nežne nes.

Ant. Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

Iba ty si sám bol hoden
niesť dar sveta výkupný,
a tak prístav pripraviť nám,
archa pre stroskotaných,
ktorú farbí presvätá krv,
tryskajúca z Baránka.

Ant. Kríž, ty verný, len ty medzi stromami si vznešený: Žiaden v lese nemá také listy, kvety, ovocie.

Stála sláva buď vzdávaná
preblaženej Trojici,
rovná Otcu, Synu jeho,
Duchu Tešiteľovi:
Chvála menu Trojjedného,
rozliehaj sa vesmírom.
Amen.

Ant. Sladké drevo, sladké klince, sladké bremä nesiete.

Omša vopred premenených darov Takáto omša, Missa Praesanctificatorum, v ktorej niet premenenia, len prijímanie, bola v starých časoch aj viac ráz, najmä v dni kajúce, ktorý zvyk si východná liturgia podržala až podnes. Kňaz v slávnostnej procesii prinesie sv. Hostiu z bohostánku vedľajšieho oltára. Pri procesii spievame:


Hymnus Vexilla Regis   Hymnus Zástavy kráľa o sv. Kríži Späť
Vexílla Regis pródeunt;
Fulget crucis mystérium,
Qua vita mortem pértulit,
Et morte vitam prótulit.

Quæ vulneráta lánceæ
Mucróne diro, críminum
Ut nos laváret sórdibus,
Manávit unda et sánguine.

Impléta sunt quæ cóncinit
David fidéli cármine,
Dicéndo natiónibus:
Regnávit a ligno Deus.

Arbor decóra et fúlgida,
Ornáta regis púrpura,
Elécta digno stípite
Tam sancta membra tángere.

Beáta, cujus bráchiis
Prétium pepéndit sǽculi,
Statéra facta córporis,
Tulítque prædam tártari.

O Crux, ave, spes única,
Paschále quæ fers gáudium,
Piis adáuge grátiam,
Reísque dele crímina.

Te, fons salútis, Trínitas,
Colláudet omnis spíritus:
Quibus crucis victóriam
Largíris, adde prǽmium.
Amen.
  Zástavy Kráľa vejú,
hľa, a tajomstvom kríž plápolá,
kde život v smrti zanikol
a smrťou život prenikol.

Hrot ostrý prešiel srdcom až,
by odniesla preč hriechov tiaž
a špinavých nás umyla,
krv s vodou z neho prúdila.

Splnilo sa, čo Dávid kráľ
piesňami vrúcne vyspieval,
čo znelo všade v národoch:
Chce s dreva kríža vládnuť Boh.

Žiarivý strom, strom vznešený,
v krv a v nach Kráľa odený,
len tvoj kmeň má tú veľkú česť,
že smie tak sväté údy niesť.

Ó šťastný: sveta výkupné
v náruč ti skleslo, visiac v tme.
Ó, váha Tela svätého,
tys' vzala korisť z pekla von.

Zdrav buď, kríž, nádej jediná
včuľ v tomto čase súženia.
Ráč zbožným milosť rozmnožiť
a vinným hriechy skynožiť.

Trojica, studňa spasenia,
nech ťa vždy chvália stvorenia.
Dajže nám s krížom zvíťaziť,
v odmenu s tebou v sláve žiť.
Amen.

Kňaz položí Hostiu na oltár. Do kalicha vleje vína a vody na opáknutie po sv. prijímaní. Hostiu incenzuje:


Communio   K prijímaniu Späť
℣. Incénsum istud, a te bene dictum, ascéndat ad te, Dómine: et descéndat super nos misericórdia tua.

*** Cum incensat Altare, dicit: ***

(Ps 140, 2-4)
Dirigátur, Dómine, orátio mea, sicut incénsum in conspéctu tuo: elevátio mánuum meárum sacrifícium vespertínum. Pone, Dómine, custódiam ori meo, et óstium circumstántiæ lábiis meis: ut non declínet cor meum in verba malítiæ, ad excusándas excusatiónes in peccátis.

*** Quando reddit thuribulum Diacono, dicit: ***

Accéndat in nobis Dóminus ignem sui amoris, et flammam ætérnæ cantátis. Amen.

*** Et ipse non incensatur. Postea aliquantulum extra Altare in cornu Epistolæ lavat manus, nihil dicens: deinde in medio Altaris inclinatur, junctis manibus, dicit: ***

In spiritu humilitátis et in ánimo contríto suscipiámur a te, Dómine: et sic fiat sacrifícium nostrum in conspéctu tuo hódie, ut pláceat tibi, Dómine Deus.

*** Deinde versus ad populum in cornu Evangelii, dicit more solito: ***

Oráte, fratres, ut meum ac vestrum sacrifícium acceptábile fiat apud Deum Patrem omnipoténtem.

*** Et per eamdem viam revertitur, non perficiens circulum: et consequenter, omissis aliis, dicit: ***

Orémus:
Præcéptis salutáribus móniti, et divína instituti one formáti, audémus dícere:

Pater noster, qui es in coelis: Sanctificétur nomen tuum: Advéniat regnum tuum: Fiat volúntas tua, sicut in cælo, et in terra. Panem nostrum quotidiánum da nobis hódie: Et dimítte nobis débita nostra, sicut et nos dimíttimus debitóribus nostris. Et ne nos indúcas in tentationem.
℟. Sed líbera nos a malo.

*** Sacerdos, sub silentio dicto: *** Amen.

*** Eadem voce, qua dixit Pater noster, absolute sine Orémus in tono orationis Missæ ferialis dicit: ***

Líbera nos, quǽsumus, Dómine, ab ómnibus malis, prætéritis, præséntibus et futúris: et intercedénte beáta et gloriósa semper Vírgine Dei Genetríce María, cum beátis Apóstolis tuis Petro et Paulo, atque Andréa, et ómnibus Sanctis, *** non signat se Patena *** da propítius pacem in diébus nostris: ut, ope misericórdiæ tuæ adjúti, et a peccáto simus semper líberi et ab omni perturbatióne secúri.
Per eúndem Dóminum nostrum Jesum Christum, Fílium tuum: Qui tecum vivit et regnat in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum.
℟. Amen.

*** Tunc Celebrans, facta reverentia usque ad terram, supponit Patenam Sacramento, quod in dextera accipiens, elevat, ut videri possit a populo: et statim supra Calicem dividit in tres partes, quarum ultimam mittit in Calicem more solito, nihil dicens. Pax Dómini non dicitur, nec Agnus Dei, neque pacis osculum datur. Postmodum, prætermissis duabus primis orationibus, dicit tantum sequentem: ***

Percéptio Córporis tui, Dómine Jesu Christe, quod ego indígnus súmere præsúmo, non mihi provéniat in judícium et condemnatiónem: sed pro tua pietáte prosit mihi ad tutaméntum mentis et córporis, et ad medélam percipiéndam: Qui vivis et regnas cum Deo Patre in unitáte Spíritus Sancti Deus, per ómnia sǽcula sæculórum. Amen.

*** Tunc genuflectit, et accipit Patenam cum Corpore Christi: et maxima humilitate ac reverentia dicit: ***

Panem coeléstem accípiam, et nomen Dómini invocábo.

*** Percutit pectus suum, ter dicens: ***

Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea.
Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea.
Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea.

*** Postea signat se Sacramento, dicens: ***

Corpus Dómini nostri Jesu Christi custódiat ánimam meam in vitam ætérnam. Amen.

*** Et sumit Corpus reverenter. Deinde, omissis omnibus, quæ dici solent ante sumptionem Sanguinis, immediate particulam Hostiæ cum vino reverenter sumit de Calice. Et more solito facta ablutione digitorum, et sumpta purificatione, in medio Altaris inclinatus, manibus junctis, dicit: ***

Quod ore súmpsimus, Dómine, pura mente capiámus: et de múnere temporáli fiat nobis remédium sempitérnum.

*** Non dicitur Corpus tuum, Dómine, nec Postcommunio, nec Pláceat tibi, nec datur benedictio; sed facta reverentia Altari, Sacerdos cum Ministris discedit: et dicuntur Vesperæ sine cantu: et denudatur Altare. ***
  ℣. Nech vystupuje k tebe, Pane, toto kadidlo, ktoré si požehnal, a nech na nás sostupuje tvoje milosrdenstvo.

*** Incenzuje oltár, hovoriac: ***

(Ž 141, 2-4)
Nech sa vznáša, Pane, moja modlitba pred tvoju tvár ako kadidlo; zdvihnutie mojich rúk ako obeť večerná. Postav, Pane, stráž pred moje ústa a pevnú bránu pred moje pery, aby sa mi srdce nechýlilo k zlému a k márnym výhovorkám z hriechov.

*** Odovzdávajúc turibulum, hovorí: ***

Nech zapáli v nás Pán oheň svojej lásky a plameň večného zmilovania. Amen.

*** Diakon ho neincenzuje. Kňaz si umýva ruky a potom sa modlí: ***

Prijmi nás, Pane, v duchu ponížených a v srdci skrúšených a naša obeta nech tak sa koná dnes pred tvojou tvárou, aby sa tebe, Pane Bože, ľúbila.

*** K veriacim obrátený: ***

Modlite sa, bratia, aby moja a vaša obeta bola prijemná Bohu Otcu všemohúcemu.

*** Nič sa neodpovedá. Potom uprostred oltára: ***

Modlime sa.
Spasiteľnými prikázaniami napomenutí a božskou náukou poučení osmeľujeme sa hovoriť:

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuvoď nás do pokušenia.
℟. Ale zbav nás od zlého.

*** Kňaz ticho: *** Amen.

*** Potom nahlas spieva: ***

Zbav nás, prosíme, Pane, od všetkého zla minulého, prítomného a budúceho, a na orodovanie blahoslavenej a slávnej Bohorodičky Márie, vždy Panny, i blahoslavených Apoštolov svojich Petra a Pavla a Ondreja, aj všetkých Svätých, *** nežehná paténu *** daj milostive pokoj v našich dňoch, aby sme, podporení pomocou tvojho milosrdenstva, boli vždy oslobodení od hriechu a bezpeční pred každým nepokojom.
Skrze tohože nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý s tebou žije a kráľuje v jednote Ducha Svätého, Boh.
℟. Amen.

*** Kňaz pozdvihne Hostiu, potom ju rozlomí nad kalichom na tri čiastky, najmenšiu pustí do kalicha bez slova a pokračuje: ***

Prijatie tvojho Tela, Pane Ježišu Kriste, ktoré ja nehodný sa opovažujem požívať, nech mi neslúži na súdenie a zatratenie, lež pre tvoju dobrotivosť nech mi osoží na ochranu duše a tela a na získanie uzdravenia: ktorý žiješ a kráľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. Amen.

*** Ku prijímaniu sa modlí: ***

Nebeský chlieb prijmem a budem vzývať meno Pánovo.

*** Trikrát sa bije v prsia: ***

Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a bude uzdravená moja duša.
Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a bude uzdravená moja duša.
Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo, a bude uzdravená moja duša.

*** Žehnajúc sa Telom Kristovým: ***

Telo nášho Pána Ježiša Krista nech zachová moju dušu pre život večný. Amen.

*** Po požití sv. Hostie kňaz pije víno z kalicha so sv. partikulou, oplákne si prsty nad kalichom a nakoniec sa modlí: ***

Čo sme ústami požili, Pane, prijmime čistou mysľou a časný dar nech sa nám stane večným liekom.

*** Druhú sv. Hostiu položí kňaz do monštrancie a v sprievode za spevu hymnu Pange lingua odnesie ju k Božiemu hrobu. Potom sú Nešpory. Po ich skončení oltár sa pozbaví ozdoby. ***


Pre https://misal.tradi.sk digitalizovala Dínom-dánom s. r. o.

Chcem odoberať novinky:

Neplatná e-mailová adresa!
Bez poskytnutia súhlasu nie je možný odber noviniek.