Udalosti
- March 2026
-
Dňa 15.03.2026Patrón Viedne a pekárov. Ján Hofbauer sa narodil v r. 1751 v Tasoviciach na Morave. So svojím priateľom Tadeášom Hublom odišli do Ríma, kde obaja vstúpili do kongregácie redemptoristov, ktorá vtedy prežívala prvé roky svojej existencie. Žil vtedy ešte aj zakladateľ sv. Alfonz z Liguori. On sám o nich predpovedal, že budú pre rehoľu veľkým požehnaním. V roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. Dvadsať rokov účinkoval v kostole sv. Benna vo Varšave. Založil školy, v ktorých sa mohli vzdelávať aj chudobní. V roku 1788 sa stal generálnym vikárom pre oblasť za Alpami. Rehoľa sa rýchlo šírila a čoraz viac laikov i kňazov do nej vstupovalo. Po prusko-francúzskej vojne obsadili Varšavské vojvodstvo francúzski úradníci, neverci a slobodomurári, ktorí do smrti prenasledovali sv. Jána Hofbauera napriek cisárovej ochrane. Ten mu dal súhlas na založenie rehole redemptoristov v Rakúsku. Bol dokonalým vzorom a skutočný hrdina cnosti aj vo svojich posledných chvíľach. V pondelok prijal sviatosti zomierajúcich s najpríkladnejšou zbožnosťou. V stredu na poludnie, práve na keď zvonilo na Anjel Pána, napomenul tých, ktorí boli naokolo, aby si kľakli a modlili sa. Kým si teda všetci kľakli a modlili sa, svätý Klement odovzdal nepohnute a v tichosti svoju dušu Bohu. Zomrel sväto, tak ako bol žil, 15. marca 1820. - April 2026
-
Dňa 23.04.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský. - May 2026
-
Dňa 16.05.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisMučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.). - June 2026
-
Dňa 27.06.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis NeosoliensisLadislav I. Svätý (maď. I. László, lat. Ladislaus I), ( * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1074 – 1077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi (Liptovské Matiašovce), ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, Bijacovce, Bodice). - July 2026
-
Dňa 07.07.2026Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
Dňa 17.07.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisOchraňujte národ slovenský! - Sv. Ondrej, rodným menom Svorad, rodák zo spišskej Magury, bol mníchom benediktínskeho kláštora na Zobore v Nitre. Svoj prísny rehoľnícky život zamenil ešte prísnejším životom pustovníckym na Skalke pri Trenčíne. Po jeho smrti (r. 1009) pustovňu Skalky obýval jeho učeník, sv. Benedikt, pochádzajúci z okolia Nitry. Po troch rokoch svätého života pohanskí zbojníci ho zavraždili a hodili do Váhu r. 1012. Sv. mučeník bol pochovaný k svojmu majstrovi v kostole sv. Emeráma v Nitre. Na mieste pustovne, na tzv. „veľkej“ Skalke, založil už r. 1220 nitriansky biskup Jakub I. benediktínske opátstvo a na mieste umučenia („malá“ Skalka) postavil r. 1530 Juraj Thurzo kaplnku na česť P. Márie a sv. Doroty. Jezuiti kostolík rozšírili r. 1745. Konečne dňa 17. júla 1924 bol posvätený obnovený kostol Malej Skalky. Sv. ostatky, neraz zneuctené (r. 1311 Matúšom Čákom a r. 1663 Turkami), uložené sú v Pribinovom kostolíku na nitrianskom hrade. - August 2026
-
- September 2026
-
-
Dňa 07.09.2026 -
-
- October 2026
-
Dňa 22.10.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, Január -
-
- November 2026
-
Dňa 05.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, JanuárSv. Imrich narodil sa roku 1007 v Ostrihome. Otec jeho bol sv. Štefan, I. kráľ uhorský. Matka menovala sa Gizela, i bola dcérou Henrika, vojvodcu bavorského, a sestrou cisára, sv. Henrika II. Mladý kralevič zdedil od zbožných a vznešených rodičov svojich všetky cnosti kresťanské; lebo bol veľmi starostlivé od najútlejšej mladosti vychovávaný. Slávnostné korunovanie sv. Imricha za kráľa uhorského malo sa diať dňa 2. septembra roku 1031. Všetky prípravy sa dokončili, ale osem dní pred korunováciou bol sv. Imrich ťažko ranený divým kancom a po ťažkej chorobe, na deviaty deň o 9. hodine v pondelok umrel. Sv. Imrich vyobrazuje sa ako mládenec, v kniežacom rúchu odený, a na stupňoch oltára kľačiaci, na ktorý ukladá vojvodskú korunu svoju a iné drahocennosti. -
Dňa 06.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárKeď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom. -
Dňa 11.11.2026Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom. -
Dňa 19.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberUkrižované milosrdenstvo. - Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durinským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole sv. Kláry a umrela vo vysokom stupni svätosti r. 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme sv. Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už r. 1235. Je patrónkou kresťanskej charity. -
Dňa 20.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberKatedrála je kresťanský chrám, ktorý slúži ako hlavný chrám diecézy alebo eparchie, resp. sídelný chrám biskupa, či sídelný kostol seniorátu. Ak má biskup dva sídelné chrámy, druhý sa označuje ako konkatedrála. Ak má biskup nejakú hodnosť alebo právomoc, aj jeho katedrála dostáva príslušný titul - metropolitná, patriarchálna. Slovo katedrála pochádza z gréckeho καθέδρα (kathedra), čo znamená stolec, kreslo. V období antiky sa tak označovalo sedadlo sudcu, učiteľa a predstaveného, v kresťanskom staroveku a stredoveku biskupský stolec (trón). Katedrála teda označuje chrám, v ktorom je biskupský stolec. -
Dňa 30.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárApoštol kríža. - Bol bratom sv. Petra. Ako učeník sv. Jána Krstiteľa a pripojil sa k božskému Majstrovi spolu so sv. Jánom evanjelistom, keď Krstiteľ ukázal na neho slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ Podľa starej tradície evanjelium hlásal v Malej Ázii a na Balkáne, kde v meste Patras (Grécko) skonal mučeníckou smrťou na kríži. Oficium ho oslavuje ako „apoštola kríža“. Jeho telo preniesli najprv do Carihradu (357), hlavu r. 1462 uložili v bazilike sv. Petra v Ríme. Dnes odpočíva v arcibisk. katedrále v Amalfi (Taliansko). Omša nám črtá myšlienku druhého povolania Ondrejovho pri Genezaretskom jazere. Patrí medzi kniežatá Cirkvi (intr., grad., ofert.). Ako hlásateľ evanjelia kliesni cestu viere (lekcia). Evanjelium líči jeho povolanie za rybára duší. Ku Kristovej obete dnešného dňa aj sv. Ondrej kladie na oltár svoju krížovú smrť. Nasledujme apoštolovu ochotu pri pozvaní Kristovom.
Zobrazených 20 z celkového počtu 21 udalostí
Načítať viac 21 1700 eventsdc10ef674e1f182c55089e539eb86a84