Udalosti
- March 2026
-
Dňa 15.03.2026Patrón Viedne a pekárov. Ján Hofbauer sa narodil v r. 1751 v Tasoviciach na Morave. So svojím priateľom Tadeášom Hublom odišli do Ríma, kde obaja vstúpili do kongregácie redemptoristov, ktorá vtedy prežívala prvé roky svojej existencie. Žil vtedy ešte aj zakladateľ sv. Alfonz z Liguori. On sám o nich predpovedal, že budú pre rehoľu veľkým požehnaním. V roku 1785 zložili rehoľné sľuby a boli vysvätení za kňazov. Dvadsať rokov účinkoval v kostole sv. Benna vo Varšave. Založil školy, v ktorých sa mohli vzdelávať aj chudobní. V roku 1788 sa stal generálnym vikárom pre oblasť za Alpami. Rehoľa sa rýchlo šírila a čoraz viac laikov i kňazov do nej vstupovalo. Po prusko-francúzskej vojne obsadili Varšavské vojvodstvo francúzski úradníci, neverci a slobodomurári, ktorí do smrti prenasledovali sv. Jána Hofbauera napriek cisárovej ochrane. Ten mu dal súhlas na založenie rehole redemptoristov v Rakúsku. Bol dokonalým vzorom a skutočný hrdina cnosti aj vo svojich posledných chvíľach. V pondelok prijal sviatosti zomierajúcich s najpríkladnejšou zbožnosťou. V stredu na poludnie, práve na keď zvonilo na Anjel Pána, napomenul tých, ktorí boli naokolo, aby si kľakli a modlili sa. Kým si teda všetci kľakli a modlili sa, svätý Klement odovzdal nepohnute a v tichosti svoju dušu Bohu. Zomrel sväto, tak ako bol žil, 15. marca 1820. - July 2026
-
Dňa 17.07.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisOchraňujte národ slovenský! - Sv. Ondrej, rodným menom Svorad, rodák zo spišskej Magury, bol mníchom benediktínskeho kláštora na Zobore v Nitre. Svoj prísny rehoľnícky život zamenil ešte prísnejším životom pustovníckym na Skalke pri Trenčíne. Po jeho smrti (r. 1009) pustovňu Skalky obýval jeho učeník, sv. Benedikt, pochádzajúci z okolia Nitry. Po troch rokoch svätého života pohanskí zbojníci ho zavraždili a hodili do Váhu r. 1012. Sv. mučeník bol pochovaný k svojmu majstrovi v kostole sv. Emeráma v Nitre. Na mieste pustovne, na tzv. „veľkej“ Skalke, založil už r. 1220 nitriansky biskup Jakub I. benediktínske opátstvo a na mieste umučenia („malá“ Skalka) postavil r. 1530 Juraj Thurzo kaplnku na česť P. Márie a sv. Doroty. Jezuiti kostolík rozšírili r. 1745. Konečne dňa 17. júla 1924 bol posvätený obnovený kostol Malej Skalky. Sv. ostatky, neraz zneuctené (r. 1311 Matúšom Čákom a r. 1663 Turkami), uložené sú v Pribinovom kostolíku na nitrianskom hrade. - November 2026
-
Dňa 05.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, JanuárSv. Imrich narodil sa roku 1007 v Ostrihome. Otec jeho bol sv. Štefan, I. kráľ uhorský. Matka menovala sa Gizela, i bola dcérou Henrika, vojvodcu bavorského, a sestrou cisára, sv. Henrika II. Mladý kralevič zdedil od zbožných a vznešených rodičov svojich všetky cnosti kresťanské; lebo bol veľmi starostlivé od najútlejšej mladosti vychovávaný. Slávnostné korunovanie sv. Imricha za kráľa uhorského malo sa diať dňa 2. septembra roku 1031. Všetky prípravy sa dokončili, ale osem dní pred korunováciou bol sv. Imrich ťažko ranený divým kancom a po ťažkej chorobe, na deviaty deň o 9. hodine v pondelok umrel. Sv. Imrich vyobrazuje sa ako mládenec, v kniežacom rúchu odený, a na stupňoch oltára kľačiaci, na ktorý ukladá vojvodskú korunu svoju a iné drahocennosti. -
Dňa 11.11.2026Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom. -
Dňa 19.11.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, NovemberUkrižované milosrdenstvo. - Dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a sestra Belu IV. V útlom detskom veku ju zasnúbili s durinským krajinským grófom Ľudovítom, a preto ju vychovávali vo Wartburgu. Mala len 15 rokov, keď sa stala grófovou manželkou. Ako pani kraja vyvíjala neslýchanú dobročinnosť. Po manželovej smrti hrdinsky pretrpela krajnú núdzu a prenasledovanie. Vstúpila do rehole sv. Kláry a umrela vo vysokom stupni svätosti r. 1231 v Marburgu. Jej telo tam bolo pochované vo vlastnom chráme. Po obsadení chrámu protestantmi sa relikvie stratili. Hlava je uložená v chráme sv. Alžbety vo Viedni. Gregor IX. ju vyhlásil za svätú už r. 1235. Je patrónkou kresťanskej charity. - December 2026
-
Dňa 03.12.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, DecemberAdventný kazateľ pohanov. - Patril medzi prvých spoločníkov sv. Ignáca z Loyoly. Z poverenia sv. zakladateľa podobral sa na veľké dielo hlásať evanjelium národom Indie a Japonska a vykonával ho duchom pravého apoštola. Zomrel na ostrove Sancian pri južnom pobreží Číny r. 1552. Hrob má v meste Goa (India). Omša ho oslavuje ako horlivého pracovníka pri šírení kráľovstva Božieho.
